Niektorí nás považujú za odvážnych, iní za nezodpovedných. Sú aj takí, čo chvália naše rozhodnutie a prorokujú, že o dva-tri týždne, keď sa Chorvátskom premelú tisícky nemeckých turistov, u ktorých počet nakazených novým koronavírusom (k 23. júnu 659 nových prípadov) nie je taký optimistický, hrozí karanténa či dokonca opätovné uzatvorenie hraníc.
V batožine máme priložený formulár potrebný na vstup do Chorvátska. Je prístupný on-line na stránke entercroatia.mup.hr.
Treba vyplniť meno, číslo dokladu, miesto a dĺžku pobytu. Na hranici medzi Slovinskom a Chorvátskom Kaštel – Dragon ho však nikto od nás nepýta.
S dokladmi v ruke vystrčenej z okienka auta sa tu zdržíme len tri minúty. Ani prvá zastávka na chorvátskej benzínovej pumpe nenaznačuje, že by v krajine vládli prísne opatrenia.
Z úst pod rúškami sa ozýva len slovenčina a čeština, občas preložená nemčinou. Domáci akoby túto ochrannú pomôcku nepoznali.
Voda studená, Chorváti vrúcni
Príchod do Poreča, mestečka na západnom pobreží Istrie, nás však neteší. Kedysi pokojná pešia zóna pri marine, plná kaviarničiek, je rozkopaná a zvuk stavebných vozidiel prehlušuje rachot zbíjačky.
Romantika spred štyroch rokov, na ktorú sme chceli nadviazať, sa asi konať nebude…
Foto: Pravda, Jana Kollárová
Našťastie, Poreč má mnoho ďalších zákutí – pozostatkov rímskych chrámov, šľachtických domov v štýle romantizmu, gotiky a baroka, ktoré ostali nedotknuté.
No najmä čisté more, kvôli ktorému sme sa sem vydali. Veď imunita je v čase invázie obávaného vírusu najdôležitejšia.
Prázdne pláže, ktorým sa tešíme, však nie sú len dôsledkom malého počtu turistov v meste. To pochopím, keď do tyrkysovej hladiny namočím nohu.
Aau. Tisíce ihličiek sa zapichnú do končatiny, ktorá sa odhodlala na túto bádateľskú cestu.
Nedám sa odradiť a do ľadovej vody postupne ponáram ostatné časti tela. Túžba, že po dvoch-troch dňoch sa voda oteplí, však ostáva nenaplnená. V Chorvátsku sme týždeň a more je stále rovnako ľadové.
O čo je voda studenšia, o to sú Chorváti vrúcnejší. Tešia sa z každého turistu, z každého predaného nápoja či chutného jedla. Hovoria, že bol najvyšší čas, lebo aj tak už prišli o pár týždňov zisku.
Čašníci nosia poctivo rúška, na rukách gumené rukavice, po každom zákazníkovi sa stoly dezinfikujú. Nosenie rúšok sa však na naše prekvapenie v uzatvorených priestranstvách nevyžaduje. Tie naše ostávajú preto po celý čas nedotknuté v batožine.
Foto: Pravda, Jana Kollárová
Koncert pre dvoch
Ulice Poreča sú nezvyčajne pokojné, mnohé podniky, ktoré o tomto čase, na začiatku sezóny, praskajú vo švíkoch, zívajú prázdnotou.
Tie, čo fungujú, lákajú zákazníkov všetkým možným, aj hudobnou produkciou. Kvalitní muzikanti svojím spevom priťahujú okoloidúcich.
A keď búrka vyženie z baru aj tých zopár divákov o pri pohári vína ostávame len my, koncert pre dvoch pokračuje. Tlieskame o to hlasnejšie, snažiac sa navodiť atmosféru plného publika. Speváčka, odpaľujúca rockové klasiky a dvaja gitaroví virtuózi si to určite zaslúžia.
Je zaujímavé poznávať krajinu, ktorú sme nikdy nezažili inak, ako plnú turistov. Všade sme sami. V tichej piete sa dotýkame predkov v Eufraziovej bazilike zo 6. storočia.
Aj pri výstupe na zvonicu vyrušíme len párik holubov, ktorí sú nečakanými návštevníkmi prekvapení viac, ako my nimi.
Na Skradinských vodopádoch v Národnom parku Krka sa v tomto čase dajú robiť zábery bez rušiacich postáv turistov. Nikto nikomu nezavadzia, všade je dostatok vzduchu.
Aj naše bicykle, s ktorými sa vydávame na cyklovýlet k ostrovu Murter, pokojne brázdia pobrežie.
Žiadni opaľujúci sa turisti, žiadne deti ani psy motajúce sa pod kolesami. Len malý chlapec na ulici, ktorému asi chýbajú kamaráti, s láskou hladí figurínu dievčatka pred obchodom s detským oblečením.
Foto: Pravda, Jana Kollárová
Ako pribúdajú dni, počet turistov v uliciach ďalšej turistickej destinácie Vodice v strednej Dalmácii narastá. Žiaľ, aj počet pozitívnych prípadov na COVID-19, ktoré hlási chorvátsky televízny kanál Hrvatska Radiotelevizija.
V reštaurácii hotela sú na druhý deň inštalované koridory, ktorými sa v bezpečných rozostupoch posúvame pri raňajkových švédskych stoloch. Žiadne iné obmedzenia, našťastie, nepribúdajú.
Na hraničnom priechode Gruškovje/Macelj, ktorým pri spiatočnej ceste vstupujeme do Slovinska, je už oveľa viac áut ako pri našom príchode. Aj kontroly dokladov sú dôkladnejšie.
Občianske preukazy, ktoré nám colník podáva, dôkladne dezinfikujem a dúfam, že alkohol okrem vírusu nezničí žiadne dôležité údaje o našej identite…
Cestou na Devín sa zastavíme v prvom supermarkete. Rúško, kričí na mňa Ivan a ja si ním zodpovedne prekryjem tvár. Takmer som zabudla. Sme doma.