Reportáž: Slovenský pohár v zjazde - začiatok súťažného pretekania vo Veľkej Rači

Keď som si pozeral počasie na prvé kolo SPDH vo Veľkej Rači, ani vo sne by ma nenapadlo, že si po teplej a slnečnej sobote v nedeľnej finálovej jazde ešte zablatím bicykel.

Akonáhle sme v sobotu dorazili do strediska Snowparadise Veľká Rača, prekvapila nás registrácia, pri ktorej boli striktné hygienické pravidlá. Palec hore pre organizátorov SPDH, že nepodceňujú momentálnu situáciu. Po registrácii sme išli na trackwalk, kde sme sa skôr po trati šmýkali ako chodili, pretože v piatok boli vo Veľkej Rači celkom intenzívne prehánky.

Prehliadka trate

Vo vrchnej časti si pre nás trať pripravila šmykľavé korene, ktoré boli zo začiatku celkom náročné na prejazd, avšak postupom času korene pekne schli. Motyka a roadgap, dve slová, ktoré celý víkend na trati určite strašili nejedného jazdca. Tieto dve pomenovania predstavovali najnáročnejšie gapy na trati. Samozrejme, tak ako pri každých iných pretekoch, bola aj „chicken line“ - teda obchádzka. Trať aj napriek postupnému schnutiu ostávala v niektorých úsekoch naďalej blatistá, nakoľko cez ňu v spodnej časti tiekol menší “potok”.

Tréning

Dosť o trackwalku, ideme na tréning. Môj bicykel, Mondraker Summum, som vyberal z auta s menšou neistotou, keďže som na zjazďáku jazdil tento rok asi päťkrát. Trať bola zo začiatku nepredvídateľné ródeo, pretože každou jazdou sa menili podmienky. Niektoré úseky boli takmer suché, na iných zase striekalo blato spod kolies. Cieľ bol jasný – skočiť roadgap a následne motyku. Na motyke už niekoľko kolies dožilo, popraskané a polámané ráfiky, úprimne som sa moc na tento gap netešil.


Čo sa týka roadgapu, najťažší bol dopad hneď za ním. Blato a vybrzdené diery v zákrute za dopadom neboli vôbec zadarmo. Motyka z môjho pohľadu nebola až tak náročná, ako mi ju kamaráti opisovali. Možno však aj preto, lebo mám rád svoje zadné koleso, a tak som situáciu nepodcenil. Zablatený bicykel som ku koncu dňa umyl. Bol som naozaj milo prekvapený, že na jazdcov čakali až 4 wapky, a tak umývanie bikov počas celého víkendu pomerne rýchlo odsýpalo. Trať si pýtala naozaj sústredenosť, obrovské množstvo energie, a tak sme po jazdení hneď, ako sme naštelovali biky na nedeľné preteky, zaspali.

Deň pretekov

V nedeľu bola trať opäť iná. Organizátori si ju po tréningu v sobotu ešte prešli a poopravovali niektoré časti. Bola teda rýchlejšia a taktiež to aj lepšie na niektorých úsekoch držalo. Napríklad nájazd na motyku bol z môjho pohľadu jednoduchší a rýchlejší. Tréningové jazdy pred semifinále som sa snažil ísť tak, ako som si natrénoval v sobotu. Prišlo semifinále, v ktorom mi nešli všetky stopy podľa predstáv. Našťastie som vedel, čo môžem vo finále zlepšiť, a tak som bol plný očakávania.


Vo finálovej jazde sa mi išlo veľmi dobre, všetky stopy mi vyšli tak, ako som si ich natrénoval. Teda až na jednu. Ku koncu trate bol jeden technický úsek, ktorý sa dal prejsť medzi stromy alebo okolo. Stal sa ten najhorší scenár a to, že ma pred týmto úsekom rozhodilo. Ako som sa blížil ku týmto stromom, tak som nebol úplne koncentrovaný a šuchol som rajdami strom. A tak nasledoval pád. Našťastie sa nič nestalo. Bicykel som po páde našiel hneď a rúbal som to dole kopcom ďalej, samozrejme už s väčšou istotou. Ale dosť bolo popisovania, veď finálovú jazdu si môžete pozrieť aj na tomto videu.


V kategórii Muži Elite vyhral Adam Rojček pred Rastislavom Baránkom a Denisom Kohútom, ktorý skončil na treťom mieste. Ak si chcete pozrieť kompletné výsledky zo všetkých kategórií, tak tie nájdete na tomto odkaze.


Celú organizáciu pretekov hodnotím na výbornú. Organizátori objednali aj skvelé počasie a už sa neviem dočkať ďalších pretekov Slovenského pohára v zjazde, ktoré sa uskutočnia 19. júla 2020 v lokalite Mýto pod Ďumbierom.

Zdroj fotografií: Facebook/SPDH