Neustála vojna a zbrojenie Ako si Európa podmanila svet

Teórií, prečo Európa dokázala ovládnuť svet, je veľa. Od kultúrnej nadradenosti cez špecifickú geografickú polohu či kresťanské náboženstvo až po špeciálneho kapitalistického ducha. Pravda však je, že Európania oproti iným impériám v ničom zvlášť nevynikali. V ich prospech hral špecifický vývoj politických dejín. Ten ich uvrhol na cestu neustálych vojen a bojov, na ktorej museli inovovať, keďže si navzájom konkurovali.

Ani jeden štátik nesmel zaspať na vavrínoch, pretože musel neustále získavať technologický a vojenský náskok, aby porazil súpera. Od pádu Rímskej ríše až do 20. storočia Európania neustále zdokonaľovali vývoj zbraní, výber daní a spôsob, ako premôcť súpera, píše ekonomický historik Philip Hoffman v knihe Why Did Europe Conquer the World? (Prečo si Európa podmanila svet?). Nikde inde podobný vývoj nenastal. V Japonsku, Číne, Rusku, Indii či  v tureckej ríši sa vždy zrodil jeden silný hegemón, ktorý viac-menej udusil technologický a politický rozvoj.

Boj o moc

Za dominantné postavenie Európy môže rozdrobenosť štátikov, mnoho kráľov a kniežat, ktorí medzi sebou zápasili o moc a slávu a ktorých nikdy nedokázal zjednotiť jeden panovník. „Chýbajúci silný štát a neustály vojnový stav spustili kultúrnu evolúciu, ktorá rozdelila západnú Európu na znepriatelené skupiny ovládané vojenskými veliteľmi,“ píše T. Hoffman. Pod pojmom kultúrna evolúcia má na mysli vzorce správania, ktoré sa prenášajú napodobovaním toho, čo je bežné a čo funguje.

O aké vzorce išlo v stáročiach od raného stredoveku až po moderné časy? Vtedajšia vládna elita, teda aristokracia a králi, pripisovala veľkú úlohu víťazstvám vo vojnách. Ak franský kráľ napadol vedľajšie kmene, získal materiálne statky, pôdu a hlavne uznanie okolia. Ak bol úspešný, mal motiváciu v tom pokračovať.