Herečka Dominika Kavaschová: Ženy sú pre mužov často neviditeľné
Keď počas korony zverejnila spolu s kolegyňou Andreou Bučko pieseň Neviditeľná žena, mnohí prvýkrát zistili, že úspešná herečka je aj výborná speváčka a textárka. Videoklip, ktorý označujú za „feministickú hymnu týchto dní“, videlo už viac ako 700-tisíc ľudí. S Andreou Bučko práve pracujú na albume, ktorý má vyjsť na jeseň.
Dominika Kavaschová v rozhovore hovorí o tom, prečo sa ženy stále cítia neviditeľné, ako sa dostala k spevu, ale aj o tom, ako sa dodnes nedokázala vyrovnať so samovraždou kolegyne Moniky Potokárovej.
Neviditeľná žena pochádza z vášho autorského predstavenia Morena, kde znie viacero piesní. Prečo ste si mysleli, že práve pieseň o tom, že ženy sú pre mužov často neviditeľné, by mohla dnes zaujať?
Už pri tvorbe Moreny sme si uvedomovali, že piesne a témy, ktorým sa tam venujeme, sú nadčasové a platné roky rokúce.
Neviditeľná žena bola najpravdivejšia, pretože sme vnímali z okolia, že sa touto témou priamo a nepriamo zaoberá mnoho žien rôznych vekových kategórií. Vnímali sme to hlavne počas predstavení, keď práve pri tejto piesni ženy a muži najviac reagovali.
Aj my samy sme cítili, že táto téma je veľmi vďačná, keďže sa každá z nás niekoľkokrát v živote cítila vo vzťahu neviditeľná. Pieseň tak vznikla nielen na základe nášho pocitu, skúseností a pozorovania, ale načúvali sme aj iným ženám – či už išlo o naše kamarátky, sestry, mamy, alebo babičky. Vedeli sme, že sa touto piesňou môžeme priblížiť každej žene, preto sme sa rozhodli, že s ňou vyjdeme ako s prvou.
Klip bol pôvodne vymyslený inak. Mali sme to premyslené a naplánované tak, aby to bolo profesionálne natočené, lenže okolnosti sa zmenili. Naša chuť, kreativita a vášeň však neustupovali, tak sme sa rozhodli pre kuchynkovú „karanténovú“ verziu a ani sme netušili, že to takto vypáli. Bez jedinej komerčnej reklamy sme dosiahli už vyše 700-tisíc videní.
Predpokladali ste teda, že Neviditeľná žena zarezonuje u žien. U mužov nie?
To, že zareagujú ženy, nám bolo jasné, no ostali sme milo prekvapené, že aj muži. Mnohí sa počas predstavenia smiali až plakali, chytali sa za hlavu, pozorovali svoje polovičky neveriac, či je to naozaj tak, a tie nemo prikyvovali, že áno.
Chodia nám denne správy a videá, ako to spievajú muži. Niektorí si z toho uťahujú, iní si zas priznávajú, že to tak naozaj veľakrát je – že nás proste „nevidia“.
V predstavení s nami hráva Matúš Kvietik, ktorý sa sám mnohokrát pýtal: „To sa naozaj takto cítite? Naozaj to takto vnímate?“
Bavilo nás odhaľovať si navzájom úprimne svoje mužsko-ženské svety. Skutočne sú úplne iné. Nik za to nemôže. Avšak vnímať jeden druhého vo vzťahu je dôležité.
Inšpirovali ste sa aj tým, čo vo vzťahoch zažívali vaše mamy a babky. Máte dojem, že rola žien sa u nás výraznejšie nemení?
Nemám pocit,
