Minimálna mzda by sa mala tento rok zmraziť a následne naviazať na prognózované mzdy, tvrdia analytici z IFP

Ak podľa Inštitútu finančnej politiky zostanú v platnosti súčasné pravidlá a minimálna mzda tento rok stúpne o viac ako desatinu, môže to mať negatívny vplyv na oživenie hospodárstva.


Minimálnu mzdu by bolo v tomto roku vhodné zmraziť a do budúcnosti ju stanoviť vo výške 50 % prognózovanej priemernej mzdy v danom roku. Tvrdia to analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií, podľa ktorých by pri takomto nastavení minimálna mzda rástla v súlade s ekonomickými fundamentmi. Ak podľa inštitútu zostanú v platnosti súčasné pravidlá, môže to mať negatívny vplyv na oživenie hospodárstva.

"Ak sa budúci rok zvýši minimálna mzda podľa súčasného znenia zákona na 60 % priemernej mzdy z roku 2019, teda na 656 eur, prevládnu negatívne vplyvy vyššej minimálnej mzdy a oddiali sa ekonomické oživenie po koronakríze," konštatuje IFP vo svojej štúdii. Navrhovaný model tohtoročného zmrazenia minimálnej mzdy a v budúcnosti jej stanovenie ako 50 % prognózovanej priemernej mzdy by pritom podľa analytikov rezortu financií odrážal ekonomické základy, slúžil by ako kotva pre rokovanie medzi odbormi a zamestnávateľmi, obsahoval by autokorekčný mechanizmus a nebolo by potrebné vymýšľať žiadne únikové klazuly v prípade nových kríz.

Naopak, pri zachovaní aktuálnych pravidiel a zvýšenia minimálnej mzdy v tomto roku až o 13 % by podľa inštitútu vôbec nezohľadňoval aktuálny ekonomický vývoj, mal by v čase krízy negatívny efekt na zamestnanosť, pôsobil by na pokles investícií a odďaľoval by tak ekonomické oživenie. Súčasné nastavenie by pritom rovnaké problémy prinášalo v každej kríze.

Štúdia IFP zároveň neodporúča zavádzanie regionálne diferencovanej minimálnej mzdy. "Dôvodom je najmä prehĺbenie existujúcich regionálnych rozdielov a z chudobných regiónov veľký odtok pracovnej sily," uvádzajú analytici ministerstva financií. Takýto model má podľa nich zmysel v krajine, kde sú príliš veľké ekonomické rozdiely, jednotlivé regióny sú dostatočne veľké a majú samostatné trhy práce.
 

Vyberáme z poistovne.sk

Záplavy_Rudno_Allianz1

Prírodné živly spôsobujú čoraz viac škôd, pri niektorých medziročne stúpli aj o stovky percent

Prírodné živly spôsobili minulý rok najviac škôd za posledných 5 rokov. Medziročne stúpol počet škôd o 185 percent, pričom povodne a záplavy spôsobili nárast škodovosti o 433 percent. Na ochranu klientov pred podpoistením Allianz aktualizuje výšku poistnej sumy nehnuteľnosti podľa vývoja cien realít.
24.04.2024
Čítať viac o Prírodné živly spôsobujú čoraz viac škôd, pri niektorých medziročne stúpli aj o stovky percent
policia-redakcia

Preplatí vám poisťovňa škodu na aute spôsobenú výtlkom? Ako kedy.

Slovenské cesty o výtlky nemajú núdzu. Aj keď ich každý rok opravia, objavia sa nové. Čo robiť, ak ste na jeden z nich s autom nabehli a odnieslo si to vozidlo? Preplatí vám škodu poisťovňa?
24.04.2024 | redakcia
Čítať viac o Preplatí vám poisťovňa škodu na aute spôsobenú výtlkom? Ako kedy.
man-driving-in-car-interior

Mobil za volantom zabíja čím ďalej tým viac ľudí. Čo nato poisťovne?

V rámci EÚ Slovensko aktuálne patrí k piatim krajinám, ktoré majú nadpriemerný počet úmrtí pri dopravných nehodách. Kým počet obetí v EÚ klesá, na Slovensku nelichotivo rastie.
22.04.2024 | redakčne upravené
Čítať viac o Mobil za volantom zabíja čím ďalej tým viac ľudí. Čo nato poisťovne?

Vyberáme z banky.sk