Dnes by som chcel tým neskôr narodeným, ktorí s filmom neprišli do kontaktu, porozprávať ako to bolo nie tak dávno, keď na film fotografovali ich otcovia. Čas neuveriteľne letí, pretože medzi tých oteckov sa môžem považovať aj ja, aj keď deti nemám. Začal som ale fotografovať dostatočný počet rokov pred začiatkom digitalizácie. Vlastne v zlatej ére filmovej fotografie.
Dnes fotografuje každý, spôsobili to telefóny. Ale aj fotografov so serióznym fotoaparátom je oveľa viac, ako v minulosti. Môže za to digitalizácia. Digitálna fotografia je pohodlná. Fotografie máte k dispozícii ihneď, na kartu môžete ukladať zábery opakovane. Nemusíte kupovať filmy a nechávať ich vyvolávať. Nič nás to nestojí a tak fotografujeme o stošesť.
Ja som začal fotografovať v prelomovom období, kedy sa prechádzalo z manuálnych zrkadloviek a kompaktov na autofokusové. Z Praktíc a Zenitov sa prechádzalo na Canony, Nikony a Minolty. Z čiernobielych filmov a fotografií sa prechádzalo na farebné. Každý, kto si pozerá rodinný album, si všimne, že staršie fotky sú čiernobiele a postupne medzi ne prenikajú farebné s nejakou čudnou farebnosťou. Objaviť proces pre farebné fotky bolo ťažšie ako pre farebné. Rovnako ako skonštruovať farebný televízor.
Fotografovať som začal v 80-tych rokoch. Fotoaparáty sa ovládali manuálne a fotilo sa takmer na 100% čiernobielo. Kto si nevedel sám vyvolať film a fotky, nechal to na komunál, akéhosi socialistického predchodcu minilabov. Vzhľadom na cenu filmov a ich spracovanie sa fotilo málo. Neraz ste fotili na jeden 36 políčkový film aj vyše roka. Áno dvoje Vianoce na jednom filme neboli raritou. Najobľúbenejší formát bol 9x13 cm, neskôr 10x15 cm.
Kúpa filmového fotoaparátu
V 80-tych a 90-tych rokoch sa nenakupovalo na internete. U nás v Bratislave bolo pár predajní Foto-Kino. Nových fotoaparátov bolo málo. Ak ste chceli niečo lepšie, napríklad z kapitalistického tábora, tak väčšia ponuka bola v secondhande. Kúpa fotoaparátu bola rodinná udalosť. Hlava rodiny sa musela v predajni predviesť, že ona jediná niečo vie o fotoaparátoch a fotografovaní. Fotoaparáty sa často dedili z generácie na generáciu, pretože pokrok bol pomalý. Prelom nastal v roku 1984, kedy Minolta predstavila prvú AF zrkadlovku Dynax 7000.
Minolta Dynax/Maxxum 7000, prvá AF zrkadlovka koncepcie, akú poznáme aj dnes.
Do Nežnej revolúcie ostávalo ešte pár rokov a my sme mohli len slintať nad novinkami, publikovaných v časopise Československá fotografie. Naďalej sme fotili Prakricami, Zenitmi, Flexaretmi a kto mal šťastie, nejakým západniarskym manuálnym fotoaparátom.
Situácia sa začala zlepšovať v 90-tych rokoch. Vznikli súkromné predajne a na náš trh konečne oficiálne, ale aj neoficiálne, prišli svetové značky. Napr. Canon u nás začal predávať v sieti predajní Porst. Ceny moderných AF zrkadloviek a objektívov boli astronomické, vzhľadom na naše platy. Moju prvú AF zrkadlovku Canon EOS 100 som kúpil za 16 000 korún, použitú zo secondhandu. Podotýkam, že som zarábal niečo málo nad 3000 korún. Dnes sa mi zdá ako zázrak, že som bol schopný nasporiť 1000 šilingov (cca 30 000 korún) na Minoltu Dynax 9xi s objektívom Sigma 28-105. Vráťme sa ale o pár rokov späť.
Fotokomora
Vyvolať ČB fotografie nebolo obťažné. Fotokomoru ste si mohli zriadiť ľahko. Najväčší problém bol, kam s ňou. V lepšom prípade ste našli flek v pivnici, v horšom ste pravidelne okupovali kúpeľňu, z čoho boli nadšení všetci obyvatelia bytu. Vybavenie fotokomory nestálo veľa, ani chémia a papiere. Ak ste sa chceli považovať za fotografa s veľkým F, museli ste fotokomoru mať. Alebo ste boli členom klubu fotografov, každý poriadny klub mal svoju fotokomoru. My sme mali fotokomoru aj na základnej škole. Ako pionierov nás vychovávali v rôznych smeroch, mal som odznak mladého astronóma i prírodovedca. K mladému fotografovi som sa nedostal, vtedy som skôr kreslil a maľoval.
Tmavú komoru mal doma kde kto, vyvolávať ČB filmy a fotky nebolo ťažké. Mne ju z pivnice ukradli aj s bicyklom.
Diapozitív
Pomyselným vrcholom filmovej fotografie bol inverzný film, známejší pod názvom díák, či diapozitív. Bol to drahý film, i jeho vyvolanie bolo drahšie a vyvolali vám to len vo vybraných prevádzkach. Super na ňom bolo, že ste videli pozitívny obraz. Diapozitív, ako záznamové médium, vyžadovali, ak mali ísť fotografie do kníh, kalendárov, na plagáty a pod.
Diapozitívy sa rámčekovali, aby sa dali premietať alebo lepšie skenovať.
Diapozitívy sa rámčekovali, aby sa dali premietať pomocou projektora na stenu. Nezabudnuteľný zážitok pre celú rodinu. Ak otecko zvládal taje fotografie a fotil na diák, mohol po dovolenke premietať fotky na veľké plátno alebo bielu stenu. Aký rozdiel oproti malým fotografiám formátu 9x13, či 10x15? Veď sa to vlastne nijako nelíši od súčasného premietania pomocou videoprojektora.
Ťažšie a drahšie bolo nechať si z diapozitívov vyvolať papierové fotky. I preto som súčasne fotografoval na negatív a diapozitív.
Ešte začiatkom nového milénia sa v špecializovaných obchodoch bežne predávali diaprojektory, napr. Leica Pradovit.
Príchod AF
Prvé AF zrkadlovky prišli v druhej polovici 80-tych rokov. U nás sa samozrejme vtedy predávali fotoaparáty vyrobené vo východnom bloku. Vtedy som si kúpil Lomo LC-A. K AF zrkadlovke ste sa dostali, len keď sa ju niekomu podarilo doviesť z vonku. Slováci začali vo väčšom používať AF zrkadlovky až v 90-tych rokoch. Bol to veľký rozdiel prejsť z mechanického manuálneho fotoaparátu na AF. Ja som prešiel z Prakticy BMS na Canon EOS 100, dnešný jeho digitálny ekvivalent je asi EOS 90D. Filmové AF zrkadlovky sa veľmi podobajú digitálnym, len sa používa iné záznamové médium. Ale obsluha je rovnaká, čo sa týka zaostrovania a nastavovania expozičných parametrov, merania expozície, sériového snímania.
Pre mňa prechod na AF zrkadlovku znamenal menej odpadu, pretože som nemusel zaostrovať manuálne a meranie expozície bolo presnejšie. Vo väčšom sa začali používať transfokátory. Vtedy ale neboli tak kvalitné ako dnes a od vtedy sa traduje, že pevný objektív je lepší ako zoom, aj keď to už dnes nie je úplne pravda.
Minolta Dynax 9xi, moja druhá AF zrkadlovka. Aj dnes vyzerá fantasticky. Ani súčasné fotoaparáty nemajú mechanickú uzávierku s najkratším časom 1/12000 s. a X-sync 1/300 s.
Výrobcovia AF zrkadloviek pomerne rýchlo vybudovali portfóliá AF objektívov, ale u nás sa zháňali len ťažko. Mali ste fotoaparát, ale nevedeli ste k nemu zohnať objektívy. Naviac originálne bývali príšerne drahé. Vtedy ste prišli do obchodu a v policiach bolo 5-6 fotoaparátov a pár objektívov. Ponuka v secondhande bývala bohatšia, ako ponuka nových vecí. Kto nemal na originálny objektív, siahol najčastejšie po Sigme. Vtedy ale bola Sigma podpriemerná značka a neustále ste bojovali s problémami s kompatibilitou. Až okolo roku 2000 sa začali plniť police a vitríny fotoobchodov tovarom. Zrazu ste mohli naživo vidieť a vyskúšať si drahé biele L-kové objektívy Canon a keď ste na to mali, mohli ste si ich aj kúpiť. To už ale pomaly začínal koniec filmovej éry.
Príchod AF zmenil aj svet kompaktov. Ovládali sa veľmi ľahko, na rozdiel od fotoaparátov typu Smena, či Minolta HiMatic.
Rozšírenie farebného filmu
Príchod AF zrkadloviek a aj AF kompaktov bol správne načasovaný. Znamenal veľký pokrok v obsluhe a funkcionalite. Bol spojený aj s masívnym rozšírením farebného filmu. Zrazu každý chcel len farebné fotky, ČB fotografia išla do úzadia. Bolo to ako s televízormi, každý chcel farebný. Paradoxne dnes viac fotíme ČB, pretože to nepovažujeme za zastaralé, ale páči sa nám táto umelecká forma.
S príchodom farebného filmu sa rozmohli aj služby s ním spojené. Komunál nahradili siete minilabov. Filmy a fotografie vedeli vyvolávať rýchlo a masovo. Po Slovensku ich boli stovky. Všetko sa zmenilo až s príchodom digitálu. Keď definitívne zvíťazil nad filmom a už nebolo potrebné mať fotky v papierovej podobe, minilaby začali krachovať. Dnes ich nahradili samoobslužné kiosky sublimačných tlačiarní, objednávanie fotografií cez internet a populárne sú produkty ako fotoknihy, kalendáre a darčekové predmety.
Väčšina fotografovala na negatívny film, pretože z neho sa dali ľahko vyvolať fotografie. Moderné filmy vtedy už nemávali posunuté farby. Keď si dnes pozerám fotky a filmy z toho obdobia, sú úplne normálne. Až na diáky od Kodaku, ktoré mi časom zožltli, pritom Fujifilmy a Agfy zostali bezo zmeny.
Digitalizácia
Keď už boli AF fotoaparáty rozšírené a farebný film sa stal štandardom, začala éra domácich počítačov. Nemyslím tým ZX Spectrum, či Comodore C64. Myslím PC a v menšej miere Mac. Prvá vlna digitalizácie bola prevod analógu do digitálu. Platilo to pre hudbu, video i fotografiu. Začalo sa skenovať. So zoskenovaným záberom ste mohli robiť to, čo dnes s digitálnou fotografiou. Upravovať v Photoshope, či inom programe, tlačiť na atramentovej tlačiarni, prenášať na pamäťových médiách a postupne aj publikovať na internete. Na papierové fotografie stačil obyčajný plošný skener, ale na diapozitívy a negatívy ste potrebovali špeciálny filmový skener, ktorý bol drahý. Začala éra printových štúdií, kde vám vedeli filmy zoskenovať a vytlačiť na profesionálnych tlačiarňach. Nebolo to jednoduché. Colormanagement bol v plienkach a o nejakých perfektne podsvietených grafických monitoroch sme mohli len snívať. Kvalitný CRT monitor pre grafiku si mohli dovoliť len štúdiá. To bola prvá vlna digitalizácie, počas ktorej sa najprv veľmi nesmelo spustila aj ta druhá, keď film nahradil snímač. Ale to je už iný príbeh.
Canon, Nikon i Konica Minolta mali v ponuke kvalitné filmové skenery. Dnes sa už nevyrábajú.
Záver
Film stále žije. Ešte viac ale instantná fotografia. Kto chce dnes fotografovať na film, nemá to ľahké. Filmové fotoaparáty, až na tie od Lomography, sa už nevyrábajú. Zatiaľ to nie je veľký problém, pretože je stále dostatok prístrojov z druhej ruky. Ale bude ich ubúdať, ako sa budú kaziť, alebo do nich nezoženiete batériu. Uvidíme, ako dlho budú firmy ochotné vyrábať filmy a chémiu pre ich spracovanie. Čoraz ťažšie je zohnať výbavu do domácej fotokomory. Problémom je aj nájsť lab, ktorý vám filmy spracuje, najmä diapozitívy. Hlavne u nás s našim malým trhom.
Pridaj komentár
