Ľahšie ako halza

V každom videu a texte, ktoré sú venované saltu, sa dozviete, že technicky je salto ľahšie ako halza, ktorú na rozdiel od salta mnoho ľudí zvládne. Celý problém je v psychickej bariére, ktorú salto predstavuje a ktorú si windsurfista vytvára od svojich prvých krokov na doske, keď sa učí nenechať sa pretiahnuť plachtou do závetria (tzv. „katapult“). Napriek tomu sa však zriedka stretnete s tipmi, ako strach prekonať a ako do tohto ísť, keď nie ste kamikadze typu Ricarda Campella. Poradíme vám ako prekonať strach z katapultu priamo na tvár a skočiť svoje prvé salto.

Trocha histórie

V priebehu dejín windsurfingu sa postupne skracovali dosky a zmenšovali plachty, aby boli použiteľné aj v extrémnych podmienkach napr. na Havajských ostrovoch, vo veľkých vlnách a silnom vetre. Keď vlny, tak skoky, keď skoky, tak pútka – pridaním tejto vychytávky dokázal človek havajský vyskočiť vyššie, silnejšie a podľa klasikov asi aj rýchlejšie. Salto sa dlho zdalo byť čímsi nemysliteľným. V každom dovtedy známom športe sa salto predvádzalo cez rotačný impulz tela (vo windsurfingu dáva rotačný impulz vietor v plachte, teda sila, ktorá vzniká tlakom vetra na plachtu) a už vôbec by nikoho nenapadlo točiť 3 m dosku s pripnutou 4 m vysokou plachtou. Jednoducho utópia. Vrcholom najlepších profíkov na doske bol table top vo veľkých výškach.

Toto tabu bolo oficiálne prelomené v roku 1984 na O´Neill pretekoch na havajskej Hookipa Beach. Hneď traja jazdci (Raphael Salles, Doug Hunt a Peter Boyd) predviedli fascinovaným divákom to, čo vtedy nazvali „barrel roll“. Bolo to salto dozadu podobné dnešnému back loopu. Neskôr, v roku 1985, sa objavili prvé saltá dozadu s priamejšou rotáciou. Dnes by sme tento kúsok nazvali push loop. Stále to však boli saltá dozadu, ktoré sú síce technicky náročnejšie, ale faktor strachu je neporovnateľne menší ako pri salte dopredu.

Prišiel však rok 1987 a nenápadný taliansky virtuóz na doske Cezare Cantagalli ukázal svetu prvý cheese roll, teda salto dopredu založené na rotácii okolo sťažňa. V tom istom roku skočil Mark Angulo, vtedy slávnejší brat dnes slávnejšieho Josha Angula, prvý regulárny front loop, teda rotáciu dopredu cez špičku dosky.

Koncom 90. rokov sa na talianskom Lagu di Garda znovuzrodila disciplína freestyle s atraktívnejším obsahom ako mal freestyle 70. a 80. rokov. Prvé ročníky King of the Lake boli prešpikované superhviezdami z celého sveta. Tí predviedli jazdcom z vnútrozemských podmienok, že salto sa dá skočiť aj na rovnej hladine alebo minimálnych vlnách. Speed loop sa stal métou windsurfistov z krajín bez mora, ktorí o vlnách mohli len snívať.

Zúfalé pokusy

Tu kdesi sa začína môj príbeh. So zatajeným dychom som počúval príbehy ľudí, ktorí sa o speed loop pokúšali, no nebol som schopný si ani pripustiť, že to môže byť aj pre mňa cieľ z kategórie aspoň poloreálnych. Teóriu som mal celkom zmáknutú, nehovoriac o tom, že veľmi nie je o čom hovoriť. Poctivo som trénoval rotáciu bez dosky, teda prehodenie s plachtou do závetria. V slabom vetre mi to prišlo veľmi jednoduché, ale v sklze nastúpil strach, s ktorým bolo treba niečo urobiť. Moje vtedajšie poznatky o prekonávaní strachu boli dosť primitívne – jednoducho do toho musíš ísť, čo mi z hľadiska môjho „metodologického“ uvažovania prišlo dosť tupé – asi ako keby mi niekto vysvetľoval, že halzu mám urobiť presne tak, že ju jednoducho urobím. Predsa v tom musí byť nejaký systém, nejaký postup, pomôcka, ako sa vyrovnať so strachom, ktorý som považoval (dnes som si istý, že právom) za jedinú prekážku.

Po dôkladnom tréningu spomínaných katapultov bez dosky som to chcel skúsiť s nohami v pútkach. Prvý problém bolo načasovať správny odskok a posunutie plachty dopredu. Technicky to nie je až také komplikované, ale ten psychický tlak spôsoboval stratu kontroly nad základnými funkciami.

Po tejto fáze nasledovala ďalšia, pri ktorej som už dokázal vyskočiť a zároveň vyraziť plachtu dopredu. Vtedy by mal adept na salto podľa príručky otočiť hlavu dozadu a zavrieť plachtu… No skúste sa nepozerať, keď viete, že sa rútite do pekla. Vždy som podvedome sledoval vodu pod sebou a strach mi zakaždým vytrhol rahno z rúk a ja som prepadal pred špičku dosky bez čo i len náznaku rotácie. Deň za dňom som strácal s odvahou aj chuť. Jazdenie mi prestávalo spôsobovať radosť, pretože som bol na jednej strane zvieraný túžbou skočiť loop, a na druhej strane pocitom bezmocnosti niečo s tým urobiť, prekonať strach a konečne ho dať. Postupom času som prestal skúšať salto úplne a ostal mi len horký pocit vlastnej neschopnosti a nedokončenej roboty.

Až sa mi do rúk dostal článok o prekonávaní strachu pri učení sa salta. Prvým veľkým povzbudením boli úvodné vety, v ktorých sa autor vyznáva, že salto skočil po 20-ročnom úsilí ako 48-ročný!!! V slabých chvíľach som si totiž myslel, že som už možno na niečo také starý, a zrazu som precitol s pocitom, že mám ešte dosť času, aby som ho skočil.

5 tipov ako prekonať strach

1. Túžba musí byť väčšia ako strach – riešenie je v permanentnom dobíjaní tejto túžby prostredníctvom videa, článkov, predstáv o skočenom salte, rozhovorov s ľuďmi, ktorí ho skočili.

2. Zožeňte si silikónové štuple do uší – podvedomý strach z prasknutých ušných bubienkov vás môže brzdiť.
3. Prvý pokus urobte hneď v prvej lajne, keď sa dostanete na vodu – čím dlhšie sa budete „rozjazďovať a rozohrievať“, tým skôr vás opustí odvaha.
4. Podľa možnosti použite radšej väčšiu dosku (avšak max. 110 – 115 l) a menšiu plachtu. Ak máte pocit, že s doskou alebo oplachtením nie je niečo v poriadku, okamžite choďte na breh a dajte si to do poriadku. Musíte mať pocit dokonalej súhry s doskou a plachtou.
5. Keď po prvých neúspešných pokusoch na vode začnete strácať odvahu a chuť, prerušte jazdenie, vylezte na breh, sadnite si a znovu si predstavujte celý trik, naberte odvahu a posilnite túžbu skočiť to.

Moje prvé salto

Z mojich skúseností, by som sa rád podelil o nasledujúce dve, ktoré mi veľmi pomohli a nie sú uvedené vyššie. V prvom rade som si zafixoval myšlienku, že sa budem držať rahna za každú cenu až do konca. Človek možno nemá až taký veľký strach z toho, že pleskne o vodu a bude to štípať, ako skôr z toho, že sa udrie o dosku alebo oplachtenie. Ak sa udržíte na rahne až do konca, tá druhá možnosť je takmer vylúčená.

Druhá myšlienka znamenala finálne prekonanie psychických bariér. Išlo skôr o vsugerovaný obraz toho, o čo sa snažím. Dovtedy som sa snažil urobiť salto, teda kompletnú rotáciu. Neskôr som si uvedomil, že neverím tomu, že môžem v takej malej výške prerotovať celé salto. Tak som si teda povedal, že na začiatok sa budem pokúšať prerotovať len polovicu celého loopu. Inými slovami sa nechám „len“ prehodiť do závetria, ale už aj s doskou. Cieľ bol teda jasný – nechať sa prehodiť do závetria pomocou plachty posunutej po výskoku dopredu a zároveň za žiadnu cenu nepustiť rahno.

S myšlienkou, že sa potrebujem pretočiť len do závetria a o ostatné sa nestarám, som sa do toho pustil. Prvé pokusy boli celkom slušné držky, ale keďže som sa rahna držal ako kliešť, nič vážne sa nedialo, čo mi dodávalo odvahu. Tie nárazy na vodu boli celkom drsné, ale v hrubom neopréne – jednoznačne odporúčam aj v horúcom lete, poprípade spolu s impact vestou – som nemal absolútne žiadny problém. Prvý deň som poprosil manželku Vierku, aby natočila zopár pokusov. Večer pri sledovaní videa si človek okamžite uvedomí, čo treba ešte zlepšiť. Rotácia tam bola, ale stále ma vytrhávala z pútok a letel som ďalej bez dosky. Riešenie bolo jasné. Pokrčiť viac nohy. Druhý deň sa tak stalo a bol to môj najšťastnejší deň na vode. Prvé dotočené salto síce nebolo ustáte, ale rotácia bola kompletná, rýchla a pocit tomu adekvátny. Druhý pocit, ktorý sa dostavil po radosti, bol ten, že sme boli pánom Loopom oklamaní a podvedení. Salto je superjednoduché!!! Obraz hrôzostrašnej neprekonateľnosti je mýtus.

Skutočne, je to len nafúknutá bublina a technicky je salto až primitívne. Nezdôrazňujem to preto, že po vojne som generál, ale aby som vás povzbudil. Každý, kto dokáže vyskočiť na hoci len malej vlnke, má veľmi reálne predpoklady salto skočiť. Ak prekoná svoj strach, má vyhrané. Potrebuje na to niekoľko premyslených pokusov a kamaráta s kamerou.

Citát: Každý, kto dokáže vyskočiť na hoci len malej vlnke, má veľmi reálne predpoklady salto skočiť.