Európski lídri budú v piatok rokovať o balíku za 750 mld. eur

V piatok sa majú európski lídri opäť stretnúť, aby prediskutovali balík na oživenie európskeho hospodárstva pod názvom „EÚ novej generácie“. Predložila ho prednedávnom Európska komisia popri štandardnom sedemročnom rozpočte na obdobie 2021 – 2027. 

Program má po viacerých neúspešných pokusoch konečne nádej na úspech pri hľadaní zhody. Existuje ešte priestor na hľadanie rovnováhy medzi podielom grantov a pôžičiek a pri kritériách na prideľovanie peňazí. Kancelárka Angela Merkelová však očakáva, že európski lídri sa dohodnú už v júli. Vzhľadom na doterajšie rozdiely medzi členskými štátmi je to určite veľmi optimistický scenár.

Program „EÚ novej generácie“ v hodnote 750 miliárd eur bude súčasťou rokovaní spolu s Viacročným finančným rámcom (MFF) na obdobie rokov 2021 – 27. Prvá verzia programu zahŕňa granty vo výške 440 miliárd eur, záruky vo výške 60 miliárd eur a pôžičky vo výške 250 miliárd eur. EÚ by si na financovanie mala vďaka silnému úverovému ratingu EÚ požičať dlhodobo za veľmi nízku úrokovú sadzbu. 

Návrh hovorí už aj o rozložení grantov medzi jednotlivé krajiny. Taliansko by malo dostať približne 83 miliárd eur, Španielsko 77,3 mld., Francúzsko 39 mld. a Grécko 22,5 mld. eur. 

Peniaze sa však nebudú poskytovať bez podmienok. Krajiny budú musieť realizovať reformy. Každá krajina si bude musieť pripraviť plán obnovy v rámci svojho národného programu reforiem, ktorý budú schvaľovať európske inštitúcie. 

Kontrolu nad prideľovaním finančných prostriedkov by mala mať Európska komisia, spolu s Európskou radou a Európskym parlamentom. Návrh hovorí, že peniaze by sa mali uvoľňovať v splátkach podľa pokroku dosiahnutého pri plnení plánu obnovy. V tejto fáze nie je jasné, či budú súčasťou aj štrukturálne reformy, určite to však bude súčasťou politického vyjednávania medzi štátmi úspornej štvorky a zvyškom EÚ.

Keď Európska komisia prvýkrát predstavila návrh programu „EÚ novej generácie“, vyvolala tým vlnu prehnaného optimizmu. Keď sa však pozrieme bližšie na podrobnosti, vyzerá to skôr ako premeškaná príležitosť, než ako skutočný skok vpred v európskej integrácii. 

Prvým problémový bodom je celková navrhovaná suma. Zostáva pod úrovňou, ktorú by si súčasná nepriaznivá hospodárska situácia vyžadovala. Hodnota balíka dosahuje len približne 0,9 percenta hrubého domáceho produktu únie ročne očakávaného v rokoch 2021 až 2024. 

Druhým problémom je zlé načasovanie. Z dôvodu administratívnych procesov, najmä zdĺhavého postupu schvaľovania, sa dostanú peniaze do obehu veľmi neskoro. Očakáva sa, že v nasledujúcom dva a pol roku sa vynaloží menej ako štvrtina celkových grantov, pričom stimul v objeme podpory bude vrcholiť až v rokoch 2023 až 2024, čo je príliš neskoro.

Európska komisia bude musieť stanoviť aj presné kritériá prideľovania peňazí. Doteraz uviedla iba: „Bude k dispozícii všetkým členským štátom. Podpora sa však sústredí na štáty, ktoré sú najviac postihnuté a tam, kde je to najviac potrebné“. 

Nie jasné, ani to, ako sa bude fond splácať. Keďže EÚ nemá daňovú suverenitu (článok 311 Zmluvy o fungovaní EÚ), nevieme, ako by mohla zvýšiť dane na pokrytie nákladov na fond „EÚ novej generácie“. 

Zatiaľ je veľmi prekvapujúce, že členské štáty pred nadchádzajúcou schôdzou verejne len málo komunikujú. Znamená to, že rokovania intenzívne pokračujú za zatvorenými dverami na ministerskej úrovni a že žiadna krajina ich nechce ohroziť verejnými vyhláseniami. Svojím spôsobom je to pozitívny signál.

V posledných týždňoch sa objavili malé názorové rozdiely medzi štátmi tzv. Úspornej štvorky, pretože Dánsko zmiernilo svoj nesúhlas s návrhom komisie a oficiálne sa pripojilo k „skeptickému“ táboru, do ktorého patrí napríklad Maďarsko. 

Pred niekoľkými týždňami vyhlásil ústavný výbor fínskeho parlamentu, ktorý už stihol preskúmať návrh Európskej komisie, že nemusí byť v súlade s právom EÚ. Táto informácia však nie je zásadnou prekážkou, ktorá by sa nedala prekonať politickou vôľou. Ide však o nepríjemný „kamienok v topánke“ komisie a priaznivcov balíka pomoci.

Sme presvedčení, že júlový termín, ktorý navrhla kancelárka Angela Merkelová, je nereálny. V mnohých členských štátoch musí prebehnúť dlhý parlamentný proces schvaľovania fondu „EÚ novej generácie“, ktorý celý proces pravdepodobne výrazne spomalí. 

Christopher Dembik, hlavný makro analytik Saxo Bank

xtb
Redakčný tím Investičných Novín - investicne.sk. info@investicne.sk
Zdieľať
Komentáre