D. Petersen: Legendy o Myší hlídce III (Comicsový denník 12/2020)
„Ivyta, Rondova prvorozená dcera, vyvedla myši z rozbořeného města a přivedla je až k mostu přes řeku Drnovku. K mostu, který zde stál už od času jejího dědečka. Musela čelit strachu a smrti, ač neměla než odvahu v srdci a svůj meč. A ostatní myši jen přihlíželi z bezpečí protějšího břehu. Její odkaz žije dodnes v duši každého hlídkaře. Protože ty nejsilnější zdi nejsou z šípkových ruží. Jsou vystavěné z krve a odvahy nás samých.“
Čierna sekera, zatiaľ posledný diel hrdinskej myšacej fantasy Davida Petersena, vyšla v roku 2013. Odvtedy čakáme a čakáme na ďalšiu časť mozaiky, ktorú by mali doplniť epické Lasičie vojny — nikto však netuší, kedy sa tak stane.
Petersen je totiž puntičkár — každú architektúru či väčší objekt si najprv vymodeluje z papiera a dreva, aby ju vedel čo najvernejšie zachytiť vo svojich kresbách. A to chvíľu trvá. Môžete sa o tom presvedčiť zhliadnutím bohatého archívu videí, ktorý nájdete na jeho youtube. Magické.
Tak či onak, tento čas čakania sa nám rozhodol spríjemniť vydávaním poviedkových antológií, kde jednotlivé mini príbehy zveril do rúk šikovným ilustrátorom a scenáristom. Už tretí krát som sa tak mohol ponoriť (a presekať) pútavými príbehmi z tohto drsného zvieracieho sveta zasadeného do sveta podobného nášmu stredoveku.
Myšky sa tu opäť stretávajú v hostinci na Červnové ulici, kde sa snažia vyrozprávať ten najzaujímavejší príbeh či legendu zo svojej histórie. Tá najlepšia historka bude na záver odmenená odpustením všetkých dlhov, ktoré výherca má voči pani krčmárke. A tak tu máme príbeh o statočnom kováčovi, ktorý sa stane nechtiac rytierom. O princeznej, ktorá ako Mojžiš vyvedie svoj ľud z veľkého mesta. Pozrieme sa na to, ako vyzerá rez úhorom, prečo lasice tancujú, či z čoho je v skutočnosti vytvorený Mesiac. A dozvieme sa, samozrejme, o hrdinstve mnohých malých myšiek.
Koncept zbierky ostáva aj po tretí krát rovnaký — každý príbeh nakreslil iný ilustrátor, ktorého Petersen oslovil, a dostal voľnú ruku v stvárnení myšacieho sveta. Akvarel tak strieda digitálnu kresbu, gvaš aj pastelky. Pekný prehľad rôznych štýlov a prístupov je už štandardne veľkým prínosom týchto antológií — zbierku navyše môžete čítať aj bez znalosti ostatných zväzkov.
Ja len dúfam, že najbližšie nás už čaká regulérne pokračovanie — pardon, preqel — z lasičieho roku 1149. Pretože Petersen je len jeden.
D. Petersen: Legendy o Myší hlídce III
Ciomics centrum, 2019
160 strán
*
80 %
Moje písačky a kresbičky môžete sledovať aj tu.
