Hluk ako v sitcomoch by si v Tokiu neželal

Na pôdu Slovenského olympijského a športového výboru včera zavítal Jiří Kejval, prezident Českého olympijského výboru a šéf marketingovej komisie Medzinárodného olympijského výboru (MOV). Počas návštevy sa stretol aj s niektorými slovenskými médiami a odpovedal na aktuálne otázky.

Ako zasiahla koronakríza český šport a ako sa s ňou bude vyrovnávať?

„Musím povedať, že to bol pre všetkých šok, s niečím takým nikto nerátal. Každý šport, klub a federácia sa so situáciou musela vyrovnať po svojom, v tom ich nenahradí žiadna vláda. Keď začali prvé obmedzenia, stále to vyzeralo, že olympiáda by sa mohla konať, takže v prvej fáze nastalo zdesenie, ako sa olympionici budú na hry pripravovať. Pomerne rýchlo sa vyjasnilo, že olympiáda sa presunie, a tak následne sme sa začali starať hlavne o vrcholových športovcov, z ktorých okolo päťdesiat percent nemohlo trénovať. Situácia sa neskôr zlepšila a s prvou fázou rušenia obmedzení sa začali rušiť aj obmedzenia týkajúce sa športu. Život v kluboch sa prebúdza a pomaly sa začína zisťovať, aký mala kríza dosah na ich fungovanie.“

Ako hodnotíte fakt, že česká vláda tento týždeň schválila mimoriadny príspevok jednu miliardu českých korún, teda vyše 37 miliónov eur, pre šport na zmiernenie následkov koronakrízy?

„Tieto peniaze sú určené predovšetkým pre základné športy a športoviská. Nejaké mohli kluby získať už aj z predošlých programov, prípadne z českej verzie ‚kurzarbeitu’, teraz si budú môcť pomôcť aj tí, ktorí predtým na ne nemali nárok. Miliarda podľa nás nebude stačiť, ale chápeme, že každý je nejako postihnutý a vláda nemôže všetko zachraňovať. Čo robí pre šport v nešťastí, v akom sa ocitol, je v zásade ešte celkom dobré.“

Ako vnímate túto pomoc v porovnaní so Slovenskom?

„Nepoznám detailne vašu situáciu, no ako som vravel, ani ja nemôžem tvrdiť, že my sme spokojní. To nie je nikto nikdy. Máme obrovské obavy z rozpočtov pre budúci rok, štátneho aj komunálnych. Už teraz máme signály, že niektoré mestá zvažujú, že rozpočet na šport v ich pôsobnosti budú znižovať v desiatkach percent. To by bolo veľmi zlé. Pripravujeme veľkú osvetovú kampaň, ktorou chceme národu vysvetliť, že jediná vec, ako čeliť prípadnej druhej vlne, je posilniť vlastnú imunitu. To je jediné, čo stojí medzi naším zdravím a koronou. Tak ako nie je dnes namieste znižovať rozpočet zdravotníctva, nie je namieste škrtať peniaze do športu. Aj o tom som chcel hovoriť s kolegami na Slovensku a bol by som rád, keby sme takúto kampaň robili spoločne.“

Odloženie olympiády v Tokiu o rok je bezprecedentná vec vo svete športu. Ako na to reagovali partneri MOV? Vyskytli sa problémy, nezvažovali, či zotrvajú v partnerstve?

„Prvá rovina je, ako na to reagovali partneri, a tu musím povedať, že reagovali skvele. Všetci bez výnimky vyjadrili absolútnu podporu, napriek tomu, že niektorí sú naozaj veľmi zasiahnutí pandémiou. Druhá rovina je, že olympiáda je najväčšia logistická udalosť na svete. Japonci sa len na kandidatúru pripravovali desať rokov a sedem rokov venovali samotnej príprave olympiády. Ako národ sú extrémne organizovaní, niekoľko mesiacov pred začiatkom už bolo všetko pripravené. A zrazu sa rozhodlo, že olympiáda sa o rok presunie. Už len z hľadiska udržateľnosti športovísk a iných objektov to nie je vôbec jednoduché. Veď len olympijská dedina...

Bola postavená tak, že hneď po olympijských a paralympijských hrách sa malo v novembri do tamojších obytných domov nasťahovať štyritisíc rodín. To je štyritisíc rôznych príbehov. Olympijská dedina v Tokiu je navyše súkromná investícia, zastrešilo ju dvanásť rôznych developerských spoločností. A my musíme teraz dvanásť developerov a 4000 rodín presvedčiť, aby sa tam nasťahovali o rok neskôr. Ohromne zložitá vec, ešte stále nie je nikto schopný povedať, či sa to podarí. Keby nie, bolo by to ešte zložitejšie, veď každý, kto na olympiáde bol, vie, že dedina pre športovcov je srdce každej olympiády. Alebo iný problém, mediálne centrá. Sú umiestené v komerčných priestoroch, vo výstavných halách, ktoré už majú na budúci rok dohodnuté kontrakty. Budú ich musieť rušiť a všetko meniť. Veľa športovísk je tiež provizórnych. Vybudovali sa a pripravili na testovacie súťaže. Nemôžu zostať takto ďalší rok, budú sa musieť zložiť a postaviť znova. Náklady na preloženie hier sa dnes odhadujú medzi dvoma a šiestimi miliardami dolárov.

Časť bude musieť zaplatiť Japonsko ako usporiadateľ a časť MOV, ktorý na to už uvoľnil 800 miliónov. MOV aj vo finančne chudobnejších, napríklad v osemdesiatych rokoch, veľmi dbal, aby mal čo najväčšie finančné rezervy. Vždy som mal pocit, že tieto rezervy sú kolosálne, no vo svetle súčasných čísel sa až také kolosálne nejavia. Ak by náklady na presun olympijských hier ležali len na pleciach MOV, bolo by to nerealizovateľné. Chcem však zdôrazniť, že napriek obrovským nákladom myslíme v prvom rade na športovcov a na budúcnosť olympizmu.“

Objavili sa informácie, že tokijská olympiáda by sa mala takpovediac zmenšovať, počtom divákov či novinárov. Týkalo by sa znižovanie aj športovcov a športov?

„Nie. Približne 55 percent športovcov sa už kvalifikovalo, a tí zostali kvalifikovaní. Niektoré federácie akurát teraz menia systém kvalifikácií pre druhú polovicu športovcov.“

Ozývajú sa hlasy proti budúcim olympiádam. Zo Spojených štátov, že by sa mala bojkotovať zimná olympiáda v Pekingu 2022, lebo koronavírus prišiel z Číny. V spojení s Parížom 2024 sa hovorí o referende, či usporiadať hry v situácii, keď treba hľadať finančné úspory. Vnímate to ako riziko, ktoré visí nad budúcimi hrami?

„V zásade si nepamätám olympijské hry, s ktorými by neboli spájané nejaké problémy. Ekonomické, politické či iné. Pokiaľ viem, proti Parížu sa ozýva rovnaká skupina, ktorá proti hrám bojovala už počas kandidatúry, takže sa nič nezmenilo. Rovnakí ľudia aj argumenty, akurát zámienka je iná, preto by som tomu neprikladal priveľký význam. Čo sa týka Číny, nedávno sme mali oveľa zložitejší problém. Rok pred olympiádou v Kórei to vyzeralo, že tam môže byť vojna, a napokon sa všetko dobre skončilo. Veľmi veríme mierovému posolstvu hier. Môžu pozitívne pomôcť rozjatreným vzťahom.“

Nakoľko sú vážne úvahy, že olympiáda v Tokiu sa nemusí uskutočniť ani na budúci rok?

„Ja som sa pred vypuknutím koronakrízy pomerne sebavedomo vyjadroval, a všetkým som to vravel, že je úplný nezmysel, aby sa olympijské hry preložili. Bol som o tom stopercentne presvedčený. A dobre viete, ako sa to skončilo. Takže by som sa radšej teraz zdržal komentárov na túto tému. To totiž nie sú veci, ktoré môžem ovplyvniť ja, ani olympijský výbor, ani naši partneri. Uvidíme, ako sa situácia bude vyvíjať. Ja som však od narodenia optimista.“

Prezident MOV Thomas Bach vyhlásil, že si nevie predstaviť olympiádu v Tokiu bez divákov. Vy si to predstaviť viete?

„V Česku sa hrá futbalová liga, máme prvé tenisové turnaje, a tam nie sú diváci. A na niektorých štadiónoch robia umelo hluk, ako to poznáme zo sitcomov. V televízii sa pozerá na to dobre, tam to neprekáža, ale... Poviem to tak, neželal by som si to. Bolo by to veľmi čudné, nemalo by to nič spoločné s atmosférou minulých olympiád. Iste, keď sa na to pozriete tak, že letné olympijské hry sledujú vyše tri miliardy ľudí a divákov, ktorí sa dostanú do hľadísk priamo v ich dejisku, je osem miliónov, a tieto čísla si dáte do pomeru, zmysel by to teoreticky dávalo. Ale atmosféra by bola mizerná. Hlavne športovci by z toho určite nemali dobrý dojem. Neviem si ani predstaviť odovzdávanie medailí na prázdnom štadióne. Bolo by to veľmi smutné.“