Zobrať či nezobrať emigrantov na prvé futbalové MS po Novembri? Riešil to aj parlament
Ďalší diel sobotňajšej rubriky Ofsajd, ktorá upozorňuje, ako úzko spoločenské dianie súvisí s futbalom. Aktivujte si texty vo forme newslettra, v ktorom vám Lukáš Vráblik každý týždeň doručí do e-mailovej schránky jeden z nespočetných príbehov, keď sa politika prelínala so športom.
V roku 1990 sa československá futbalová reprezentácia objavila na svojom poslednom vrcholovom turnaji. Majstrovstvá sveta v Taliansku sa stali jedným zo symbolov novej éry po páde komunizmu.
„Otvorili sa hranice. Celá naša republika bola na kolesách a mohla vycestovať na šampionát,“ spomínal Ľuboš Moravčík, jeden z kľúčových hráčov národného tímu.
S tímom prišlo do Talianska minimálne okolo 30-tisíc fanúšikov.
„Bolo to hneď po revolúcii, takže ľudia mohli po prvý raz po dlhých rokoch prísť a podporiť nás. Predtým bolo na zápasoch vonku maximálne pár stoviek priaznivcov. Pre nás hráčov to veľa znamenalo, vytvorili nám takmer domácu atmosféru,“ povedal záložník Václav Němeček. „Veľa autobusov prišlo z Československa a po zápasoch sa otočili a cestovali hneď naspäť, teda bez toho, aby spali v Taliansku,“ doplnil.
Majstrovstvá sveta sa začali v rovnaký deň, ako sa v Československu uskutočnili prvé slobodné