Paška o Fonde obnovy EÚ: Nie pomoc, len inštitucionálny podvod a zväčšený dlh na naše hlavy

Paška o Fonde obnovy EÚ: Nie pomoc, len inštitucionálny podvod a zväčšený dlh na naše hlavy

Bratislava 3. júna 2020 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

 

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstavila tzv. Fond obnov EÚ z ktorého by si mali členské štáty rozdeliť 750 miliárd eur, ktoré Únia získa z pôžičky s použitím národných záruk. K fondu, ktorý má slúžiť na oživenie ekonomík po koronakírze, ale aj rizikám, ktoré predstavuje, uviedol v príspevku na sociálnej sieti niekoľko svojich postrehov bývalý poslanec Jaroslav Paška 

Na snímke Jaroslav Paška

Paška v svojom príspevku uvádza, že ak by sme chceli v kríze umožniť štátom získať dodatočné zdroje, stačí len rozumne uvoľniť percentuálny podiel štátneho dlhu k HDP v Pakte stability a solídne štáty si budú môcť na trhoch priamo požičať presne toľko peňazí, koľko oni považujú za rozumné použiť na svoju obnovu.

Reklama

„O spôsobe a charaktere využitia peňazí si tiež vedia štáty najlepšie rozhodnúť sami a nepotrebujú na to žiadnych poručníkov, či dozorcov z Bruselu,“ uvádza Paška s tým, že pripomína, že si Slovensko len pred pár týždňami behom pár dní, operatíve požičalo na finančných trhoch štyri miliardy eur, bez Únie.

„A ak by chcela byť v tejto situácii Európska komisia aj trochu praktická, čí užitočná, potom by stačilo, aby o nových „európskych“ clách a daniach už prestala len kecať. Zaviedla radšej efektívny výber a v plnej výške ho prerozdelila tým členským štátom, vo vzťahu ku ktorým daňový výnos vzniká. Nielen Taliani, Španieli, Francúzi, či Gréci, ale aj iní by práve takúto aktivitu Komisie potrebovali. A iste aj vysoko ocenili,“ pokračuje.

Reklama

Keď sa lepšie pozrieme na Komisiou predstavenú miliardovú schému prelievania garancií a financií medzi štátmi a Európskou komisiou, tak podľa Pašku uvidíme, že aj naším súhlasom garantovaná pôžička 750 miliárd eur do Fondu obnovy EÚ má asi iné pozadie. Skutočným problémom podľa bývalého poslanca bude otázna rozpočtová udržateľnosť Talianska, Francúzska, či Španielska po pandemickom období a ich neschopnosť požičať si na finančných trhoch dostatočné množstvo peňazí za rozumný úrok.

„Pravdepodobne preto podhodili prezident Macron s kancelárkou Merkelovou predsedníčke Komisie von der Leyenovej na implementáciu túto perfídnu, sofistikovanú, tunelársku schému quasi všeobecnej „skladačky“, zameranú na získanie garancií zodpovedne hospodáriacich štátov pre krytie robustnej pôžičky, ktorou by Komisia (poza chrbát občanov týchto štátov) preliala ich štátne aktíva do rozsiahlej pomoci vybraným štátom EÚ. Veď tých sľubovaných 750 miliárd eur na tzv. „na obnovu Únie“ Európska komisia v skutočnosti nemá. Len si ich chce od bankárov a súkromných  investorov rýchlo požičať. Až do vrátenia požičaných miliárd ale musí Komisia investorom niečím ručiť. Reálne však nemá čím. Môže iba garanciousplatenia tohto záväzku členskými štátmi EÚ,“ vysvetľuje Paška.

Dodáva, že k realizácii tohto projektu potrebuje Únia aj vedomú akceptáciu vlád, že v prípade zlyhania finančnej návratnosti tohto projektu bude zodpovednosť za splatenie prípadného dlhu Komisie priamo na členských štátoch a ich občanov.

„O Komisiou popisované splácanie dlhu zavedením nových „európskych ciel a daní“ sa totiž reálne oprieť nedá. Účelovo kalkulované, neisté výnosy z doposiaľ neexistujúcich ciel a daní sú zatiaľ len vo hviezdach, či mokrých snoch bruselských byrokratov. Navyše všetky Komisiou deklarované potenciálne príjmy (dane z plastov, uhlíková daň, teritoriálne zdanenie internetových gigantov, či clá z „neekologicky“ vyrábaných produktov dovážaných do EÚ) sú generované vo vzťahu k hospodárskym aktivitám jednotlivých štátov a skutočnosť, že ich chce inkasovať a používať Európska komisia, nemení nič na tom, že patria členským štátom.“

Paška ďalej dodáva, že to, že takéto majetkové a finančné transfery sú v priamom rozpore so základnými zmluvami a právom EÚ nikoho už nikoho netrápi, keďže je mimoriadna situácia a treba robiť „mimoriadne opatrenia“.

Reklama

Paška vyčíta našim politikom a mainstreamovým médiám, že v tejto súvislosti už niekoľko dní hovoria o tom, ako nám ide Únia pomôcť „príspevkom“ na obnovu hospodárstva v objeme úžasných osem miliárd eur. Pričom už ale nehovoria nič o bremene a prípadných dopadoch.

„Je to ako vždy, len falošná hra establišmentu z Bruselu. Hodia na naše štátne aktíva ručenie za peniaze, ktoré si Komisia privlastní a rozhádže na krytie dlhov južných štátov, či napĺňanie svojich insitných vízií. Po siedmich rokoch povedia “sorry, nepodarilo sa”. Niektorí sa zbalia a budú odídení. Tí čo zostanú, skúsia šťastie ďalšou “habaďurou” na nepoučiteľných ľudí. Nám zostane sekera z ich šafárenia a pokiaľ voči nim nepostavíme rozhľadenú, sebavedomú a suverénnu vládu, bude dlh na bedrách našich detí stále narastať,“ dodáva na záver Paška.

Tatiana Stará

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

Včera 20:25

Stredo-pravicová Chorvátska demokratická únia (HDZ) premiéra Andreja Plenkoviča sa podľa exit pollu zrejme stala víťazom stredajších parlamentných volieb. V 151-člennom parlamente by mala podľa prieskumu 58 mandátov. Na druhom mieste skončila so 44 mandátmi stredo-ľavicová koalícia Rieky spravodlivosti, ktorú vedie Sociálnodemokratická strana prezidenta Zorana Milanoviča. Správu priniesla agentúra HINA.

Parlamentné voľby v Chorvátsku
Na snímke voliči volia vo volebnej miestnosti v Záhrebe počas parlamentných volieb v Chorvátsku v stredu 17. apríla 2024
Včera 20:24

Snemovňa reprezentantov Kongresu USA bude v sobotu hlasovať o vojenskej pomoci pre Ukrajinu, Izrael a Taiwan. V stredu to oznámil predseda snemovne Mike Johnson. Informovala o tom agentúra AFP.

Včera 20:23

Ceny ropy klesli v stredu o takmer 3 %, pričom cena ropy Brent skĺzla pod 87,50 USD za barel (159 litrov). Výrazne sa pod to podpísali najnovšie informácie o prudkom zvýšení ropných zásob v USA, ako aj slabšie ekonomické údaje z Číny, než sa čakalo. Informovali o tom agentúry Reuters a Bloomberg.

Včera 20:22

Zásoby ropy v Spojených štátoch pokračovali v minulom týždni vo výraznom raste, pričom rozsah rastu prekonal odhady zhruba dvojnásobne. Výsledkom je objem zásob, ktorý je pre súčasné obdobie roka takmer už na úrovni 5-ročného priemeru. Informoval o tom portál RTTNews.

Včera 20:19

Írska nízkonákladová letecká spoločnosť Ryanair očakáva, že do polovice júla dostane od americkej spoločnosti Boeing 40 lietadiel. Povedal to v stredu šéf aerolínií Michael O’Leary, ktorého citovala agentúra Reuters.

Včera 20:10

Vo finále Slovnaft Cupu sa stretnú futbalisti dvojnásobného obhajcu trofeje FC Spartak Trnava a MFK Ružomberok.

Trnavčania zvládli stredajšiu semifinálovú odvetu, keď po domácom víťazstve 1:0 remizovali na ihrisku FK Železiarne Podbrezová 0:0 a v stredu 1. mája o 15.00 h v Košiciach sa pokúsia získať domáci pohár tretíkrát za sebou.

Včera 19:57

Slovenskí hokejoví reprezentanti do 20 rokov otvorili domáci Turnaj piatich krajín v Poprade prehrou. V stredajšom prvom zo štyroch zápasov na podujatí podľahli českým rovesníkom vysoko 2:7. Oba góly Slovenska zaznamenal útočník Lukáš Klečka.

Včera 19:08

Švédsky parlament schválil v stredu návrh zákona, ktorým sa zníži vek potrebný na tzv. právnu zmenu pohlavia, a to z 18 na 16 rokov. Informovala agentúra AP.

Osoby mladšie ako 18 rokov budú na zmenu pohlavia naďalej potrebovať súhlas svojho zákonného zástupcu, ošetrujúceho lekára, aj príslušného zdravotného úradu.

Nebude sa však už vyžadovať, aby mali stanovenú diagnózu tzv. rodovej dysfórie, čím sa lekársky označuje nesúlad medzi skutočným pohlavím a pociťovanou rodovou identitou človeka.

Včera 19:06

Talianska premiérka Giorgia Meloniová v stredu navštívila Tunisko a stretla sa s tamojšími predstaviteľmi, s ktorými diskutovala o “novom prístupe” k nelegálnej migrácii aj o ekonomickej spolupráci s Tunisom. Informovala agentúra AFP.

Meloniová sa v Tunise stretla s tamojším prezidentom Kaísom Saídom, ktorý v utorok po schôdzke s národno-bezpečnostným tímom prisľúbil, že Tunisko nebude centrom ani miestom pre odchod migrantov zo subsaharskej Afriky.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová na návšteve Tuniska
Na snímke talianska premiérka Giorgia Meloniová a tuniský prezident Kajs Saíd počas stretnutia v Tunise
Včera 18:57

Najväčší odborový zväz v Grécku, Všeobecná konfederácia gréckych pracujúcich (GSEE), zorganizoval na stredu rozsiahle štrajky. Trajekty nepremávali, verejná doprava bola narušená a niektoré štátne nemocnice v Aténach i v iných mestách fungovali iba s núdzovým počtom personálu. Informovala o tom agentúra AP.

Na čele štrajkov stojí GSEE a jej cieľom je návrat k právam na kolektívne vyjednávanie, ktoré boli zrušené pred viac ako desiatimi rokmi počas vážnej finančnej krízy.

Včera 18:29

Zasadnutie Rady NATO – Ukrajina, o ktoré požiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, sa uskutoční v piatok. Zelenskyj by mal rokovať s ministrami obrany členských krajín Aliancie, oznámil v stredu jej generálny tajomník Jens Stoltenberg.

Včera 18:28

Zemetrasenie s magnitúdou 6,4 zasiahlo v stredu večer miestneho času západ Japonska. Varovanie pred prívalovými vlnami cunami však vydané nebolo, informovala televízia NHK World.

Včera 18:25

Predsedníčkou ruského najvyššieho súdu sa v stredu stala spolužiačka ruského prezidenta Vladimira Putina z vysokej školy, 70-ročná Irina Podnosovová. Informovala o tom agentúra DPA.

Kritici ruského prezidenta sa dlhodobo sťažujú na rodinkárstvo či časté zvýhodňovanie známych v rôznych funkciách, ktoré podľa nich šéf Kremľa využíva na udržanie svojej moci.

Vladimir Putin
Na snímke ruský prezident Vladimir Putin
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na snímke goticko-renesančný kaštieľ v Šimonovanoch, niekdajšej samostatnej obci a dnes časti Partizánskeho, patrí k najstarším svojho druhu na Slovensku

Autor: FOTO TASR-Radovan Stoklasa

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama
Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali