Oživeniu ekonomík členských štátov Európskej únie by mal pomôcť finančný balík vo výške 750 miliárd eur.
Navrhovaný balík pod názvom EÚ ďalšej generácie (Next generation EU) má za cieľ zvýšiť „palebnú silu“ rozpočtu EÚ na 1,85 bilióna eur.
Peniaze si požičia Európska únia a rozdelí ich členským krajinám ako dotácie alebo pôžičky, ktoré sa nebudú zaratávať do ich národného dlhu. Komisia ich bude splácať až do roku 2058.
Koľko dostane Slovensko?
Z celkového balíka peňazí sa prostredníctvom eurofondov dostanú veľké financie aj na Slovensko.
Podľa prvotných kalkulácií Slovensko dostane len na obdobie do roku 2024 zhruba 8 miliárd eur.
„Pripomínam, že to je zhruba osem percent nášho hrubého domáceho produktu,“ uviedol predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre európske záležitosti Tomáš Valášek (Za ľudí).
Valášek tiež pripomenul, že Slovensko je jednou z najhorších krajín pri čerpaní eurofondov.
Len pre ilustráciu – z doterajších programov v rámci rokov 2014 až 2020 Slovensko minulo 6 miliárd eur z celkovej sumy 19 miliárd – čo je v prepočte iba 33 percent.
Novým záchranným balíkom EÚ bude Slovensko podľa Valáška teraz čerpať 4 miliardy eur za rok.
Reakcie slovenských europoslancov
Takýto rozsah financovania obnovy európskej ekonomiky nemá v našej histórii obdobu a pre Slovensko je kľúčový. V nadväznosti na Leyenovej plány to povedal slovenský europoslanec Ivan Štefanec (EPP).
„Dôležité je, že sme presadili, aby bol Fond obnovy vytvorený na základe jasných mechanizmov a pravidiel pod kontrolou európskych inštitúcií. Prostriedky z neho pôjdu do oblastí ako inovácie, digitalizácia, zelené technológie a podpora malého a stredného podnikania. Takto sa v budúcnosti vrátia na vyššom raste a lepšej kvalite európskej ekonomiky,“ dodal Štefanec.
„Pri predstavení návrhu nového európskeho rozpočtu na nasledujúce sedemročné obdobie považujem za pre Slovensko dôležitý predovšetkým spôsob akým chce Európska komisia v ňom alokované finančné prostriedky zabezpečiť, rovnako ako formu ich poskytovania jednotlivým členským štátom,“ reagovala europoslankyňa Monika Beňová (S/D).
Podľa Martina Hojsíka (RE) sú obnova obnova ekonomiky po korone a klimatická kríza veľké výzvy a „my potrebujeme Európu, ktorá bude pri ich riešení nielen aktívna, ale aj ambiciózna.“
„Komisiou predstavený plán obnovy ide ďaleko, ale nie dostatočne. Ak by sme naštartovali zelenú obnovu v jej plnom rozsahu, pomohli by sme tým nielen planéte, ale vytvorili by sme aj nové pracovné miesta a podporili udržateľný rozvoj,“ skonštatoval.
Europoslanec Eugen Jurzyca zdôraznil, že návrh bude ešte potrebné zásadne vylepšiť.
„Dôležité je, aby sa v budúcnosti oplatilo členským štátom hospodáriť dlhodobo udržateľne, čo tento návrh nezaručuje, skôr naopak,“ povedal.
Podľa Vladimíra Bilčíka (EPP) plán odzrkadľuje viaceré požiadavky europoslancov, ktoré prijali v apríli a máji na plenárnych zasadnutiach.
„Kríza postihla bez výnimky celú Úniu, a preto je väčšia solidarita vo vyššom objeme nielen na mieste, ale je aj nevyhnutná,“ skonštatoval.
Reakcie ďalších slovenských europoslancov si môžete pozrieť vo videu:
Tri piliere
Únia plánuje balík na oživenie ekonomík členských štátov preinvestovať do troch hlavných pilierov:
1. podpora pre členské štáty v podobe investícií a reforiem
V oblasti podpory členských štátov ponúkne nový nástroj na obnovu a odolnosť vo výške 560 miliárd eur finančnú podporu pre investície a reformy, a to aj v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou ekonomiky a odolnosťou národných hospodárstiev.
2. oživenie hospodárstva EÚ stimulovaním súkromných investícií
Sumou 15 miliárd eur sa posilní Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, ktorý má za cieľ podporiť vidiecke oblasti pri uskutočňovaní štrukturálnych zmien v súlade s Európskou ekologickou dohodou a pri dosahovaní ambicióznych cieľov v oblasti biodiverzity.
V oblasti oživenia hospodárstva EÚ stimulovaním súkromných investícií EK ponúka nový nástroj na podporu solventnosti podnikov, ktorý zmobilizuje súkromné zdroje na naliehavú podporu životaschopných európskych firiem v najviac postihnutých odvetviach, regiónoch a krajinách.
Tento nástroj by mohol byť funkčný už v tomto roku a má vyčlenený rozpočet vo výške 31 miliárd eur.
3. riešenia vyplývajúce z ponaučení z koronakrízy
Komisia zdôraznila, že je potrebné poučiť sa z krízy spôsobenej pandémiou nového koronavírusu, a ponúka nový program v oblasti zdravia s názvom EU4Health.
Má rozpočet 9,4 miliardy eur a jeho cieľom je posilniť zdravotnú bezpečnosť a pripraviť sa na budúce zdravotné krízy. K novým návrhom patrí aj posilnenie rescEU, mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany, o dve miliardy eur.
Okrem toho EK vyčlenila 94,4 miliardy eur pre program Horizon Europe. Jeho posilnenie má za cieľ financovať zásadný výskum v oblasti zdravia, odolnosti a ekologických a digitálnych prechodov.
Budú problémy pri schvaľovaní?
Európsky parlament v nadväznosti na krízu spôsobenú pandémiou koronavírusu požadoval v uzneseniach zo 17. apríla a 15. mája zásadné prepracovanie pôvodného návrhu Viacročného finančného rámca EÚ na roky 2021 - 2027, ktorého súčasťou by sa mal stať aj fond obnovy.
Plán predstavený EK znamená získať peniaze dočasným zvýšením stropu vlastných rozpočtových zdrojov na dve percentá hrubého národného dôchodku EÚ. To EK umožní využiť jej silný úverový rating a požičať si 750 miliárd eur na finančných trhoch.
Tieto dodatočné finančné prostriedky sa budú poskytovať prostredníctvom programov EÚ. Splácať sa budú dlhodobo v rámci budúcich rozpočtov EÚ, nie skôr ako v roku 2028 a nie neskôr ako v roku 2058, podotýka Financial Times .
Plány Von der Leyenovej však budú musieť prejsť náročným schvaľovacím procesom a bude potrebné ich jednomyseľné schválenie všetkými členskými štátmi EÚ.
Next Generation EU totiž predstavuje štrukturálne zmeny v rozpočte EÚ, ktoré si vyžadujú ratifikáciu národnými parlamentmi.
Problém s ratifikáciou nového rozpočtu EÚ vidia aj viacerí európski politici, ktorí sa obávajú, novú „koronapomoc“ by mohol ohroziť aj verdikt nemeckého Najvyššieho súdu. Ten nesúhlasí s pomocou Európskej centrálnej banky pre EÚ formou „tlačenia nových peňazí“.
„Ide skôr o politicky motivované rozhodnutie, Nemci dlhodobo broja proti kvantitatívnemu uvoľňovaniu a celkovo voľnejšej monetárnej politike,“ vysvetlil pre Aktuality.sk ekonóm Ján Jursa.
Koronakríza uvrhla EÚ do najhlbšej recesie v jej histórii.
Ak návrh eurokomisie schvália aj EP a Rada EÚ, mohol by viesť k vzniku nových celoeurópskych daní – dane z plastov, uhlíkovej dane a zdanenia veľkých internetových gigantov.
S vašou podporou dokážeme viac
Exkluzívny obsah je teraz ešte dostupnejší aj vďaka vám. Získajte k nemu prístup za 19,99 € na celý rok a teraz NAVYŠE aj 25 % zľavu na knižnú novinku Petra Bárdyho Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti v limitovanej ponuke aj s podpisom autora!
 "Slováci hodnotia prehru s Nemeckom: Dobré, že sa to stalo teraz a nie na MS | Šport.sk")
