Zoštátňovanie firiem namiesto bankrotov

Zoštátňovanie súkromných firiem v trhových ekonomikách patrí medzi neštandardné nástroje v krízových situáciách. Nové členské krajiny EÚ pritom prešli v uplynulých dekádach presne opačným procesom, ktorým bola predovšetkým privatizácia štátnych firiem.

01.06.2020 16:00
debata (2)

V dôsledku ekonomických strát spôsobených vírusom COVID-19 je odôvodnené predpokladať, že v roku 2020 môže dôjsť vo viacerých krajinách k dočasnému zoštátneniu firiem sužovaných dlhodobým výpadkom príjmov.

Nedostatok peňazí sa firmy často na začiatku problémov snažia riešiť vyťahovaním peňazí od investorov ochotných kúpiť ich dlhopisy. Platiť úroky za vklady banky dnes už skoro vôbec nemusia. V rámci kvantitatívneho uvoľňovania (QE) sa centrálne banky snažia pomáhať ekonomikám tým, že dodávajú likviditu finančnému sektoru s extrémne výhodnými podmienkami zabezpečenia pre dlžníkov v súbehu s nízkym, alebo dokonca záporným úročením. To stláča úročenie aj vkladov sporiteľov čoraz viac k nule.

Táto situácia láka majiteľov úspor vymeniť ich radšej za dlhopisy s atraktívnym úrokom často až vo výške osem percent ročne. Banky pritom úvery poskytujú oveľa lacnejšie. Nie však firmám, ktoré nemajú čím ručiť, čo je prípad spoločností hľadajúcich voľný kapitál od investorov vo forme dlhopisov. Ak sa firmám nepodarí svoje záväzky splácať, stávajú sa majitelia dlhopisov vazalmi dlžníkov. Tradičným východiskom z insolventnosti je potom na základe rozhodnutia súdu násilná výmena dlhopisov na akcie označovaná ako reštrukturalizácia formou tzv. bail in. Iné spoločnosti volia radšej alternatívu, keď sa napríklad musia dodávatelia a iní veritelia vzdať po schválení reštrukturali­začného plánu súdom obvykle až dvoch tretín svojich finančných nárokov voči dlžníkom.

Jedným z alternatívnych riešení na záchranu firiem a tým aj pracovných miest v ekonomike je aj ich dočasné zoštátňovanie. V minulosti takéto prípady ozdravenia firiem zoštátnením boli použité napríklad vo Veľkej Británii, Taliansku a Francúzsku. Týkali sa predovšetkým spoločností z oblasti energetiky a železničnej dopravy. V posledných dňoch najviac rezonuje snaha zachraňovať rôznou formou najmä veľké letecké spoločnosti.

Najviac skloňovaným prípadom zoštátňovania firiem v EÚ je letecká spoločnosť Lufthansa Group. Celkový objem pomoci tejto spoločnosti by mal vrátane poskytnutia štátnych alebo štátom garantovaných úverov a prevzatia dvadsaťpercentného akciového kapitálu formou dočasného zoštátnenia predstavovať viac ako deväť miliárd eur. Takáto pomoc zo strany štátu ako veriteľa poslednej záchrany doteraz nemá v únii obdobu.

Proti záchrannému štátnemu dáždniku leteckej spoločnosti protestujú oveľa menšie, nízkonákladové spoločnosti Ryanair a Easy Jet. Najmä preto, že Lufthansa v uplynulých rokoch prevzala pod svoje krídla Austrian Airlines, Swiss Airlines, Eurowings, Germanwings a Brussels Airlines. Tým došlo k navýšeniu podielu Lufthansa Group v rámci Európy na 52 percent, čo označujú sťažovatelia za porušenie konkurenčného prostredia.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #zoštátnenie #Covid-19