Pellegrini uisťuje o svojej viere v sociálnu demokraciu

Napätie medzi predsedom opozičného Smeru-SD Robertom Ficom a volebným lídrom strany Petrom Pellegrínim ohľadom budúceho smerovania strany pretrváva. Podpredseda strany Pellegrini sa vo štvrtok ohradil voči nedávnym vyjadreniam R. Fica spojenými s jeho údajným liberálnym a „slniečkarským“ cítením.

Samotný P. Pellegrini sa označil za sociálneho demokrata a vyhlásil, že taká bude aj jeho sociálna politika. Dodal, že svoje účty so stranou považuje za vyrovnané, pretože si každú funkciu poctivo odpracoval. Nechce pritom brať Ficovi politické zásluhy.

Podľa expremiéra jeho utorkové vyhlásenie, v ktorom vyzval na odchod R. Fica z predsedníckeho kresla, nebolo myslené osobne. Šéfovi Smeru-SD podľa vlastných slov ľudsky rozumie, keďže stranu založil a úspešne vybudoval. P. Pellegrini zdôraznil, že on aj jeho kolegovia sú vychovaní Smerom-SD, ctia si hodnoty sociálnej demokracie a on sám nemieni meniť svoje politické presvedčenia.

V súvislosti s termínom snemu či zasadnutia predsedníctva strany Pellegrini povedal, že nechce dávať žiadne ultimáta cez médiá. Očakáva však, že sa viacerí členovia predsedníctva stretnú aj počas najbližšej schôdze parlamentu.

V Smere-SD u pár týždňov prebiehajú diskusie o budúcom smerovaní strany. P. Pellegrini chce kandidovať na post predsedu s cieľom zavedenia nového a modernejšieho imidžu sociálnej strany.

Na druhej strane je konzervatívne jadro Roberta Fica s podporou zrejme väčšiny straníkov. Podľa predsedu R. Fica strana potrebuje „nových bojovníkov a nie teoretikov a slniečkarov.“

Spor o vysielanie pracovníkov v EÚ sa blíži ku koncu

Generálny advokát Súdneho dvora EÚ Manuel Campos Sánchez-Bordona navrhol vo štvrtok zamietnutie žalôb podaných Maďarskom a Poľskom proti európskej smernici o vysielaných pracovníkoch.

Európska komisia z iniciatívy Francúzska prijala v roku 2018 pozmeňujúcu smernicu o vysielaní pracovníkov s cieľom zabezpečiť týmto pracovníkom vyšší stupeň ochrany, najmä v oblasti odmeňovania, sociálnych a pracovných práv.

Smernica sa však stretla so širokou vlnou kritiky, najmä z krajín tzv. „novej únie“, podľa ktorých bola protekcionistickým zákrokom západných členov únie a je v rozpore so základnými princípmi EÚ.

Campos Sánchez-Bordona vo štvrtok skonštatoval, že pozmeňujúca smernica sa opierala o vhodný právny základ. Upozornil na fakt, že táto norma sa obmedzuje iba na koordináciu uplatňovania pracovnoprávnych predpisov hostiteľského štátu a štátu pôvodu vyslaného pracovníka.

Najväčšiu kritiku však smernica zožala za údajnú diskrimináciu poľských špedičných spoločnosti v západnej Európe. Podľa generálneho advokáta však pozmeňujúca smernica neobsahuje žiadnu hmotnoprávnu úpravu vysielania pracovníkov v odvetví cestnej dopravy.

Začiatok konca slobody v Hongkongu

Čínsky parlament vo štvrtok schválil návrh zákona o národnej bezpečnosti v Hongkongu. Podľa kritikov presadenie zákona fakticky ukončí autonómiu tejto osobitnej administratívnej oblasti Číny a je v protiklade s deklarovaným princípom „jedna krajina, dva systémy.“

Nový zákon zakazuje tzv. aktivity smerujúce k odtrhnutiu Hongkongu od Číny, podvratnú činnosť voči centrálnej vláde, zasahovanie zahraničia do miestnej politiky a „terorizmus“. De facto udeľuje čínskym orgánom slobodnú ruku v otázke prenasledovania a eliminácie miestnej demokratickej opozície.

Proti kontroverznému zákonu sa postavil aj známy hongkonský prodemokratický aktivista Joshua Wong. Vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby voči tomuto kroku pevninskej Činy protestovalo. „Teraz nastal čas povstať a bojovať,“ povedal J. Wong.

Hongkongskí aktivisti taktiež vyzvali amerického prezidenta Donalda Trumpa aby im poskytol podporu vrámci jeho ústavných právomoci. Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo ešte v stredu vyhlásil, že Trumpova administratíva nepovažuje Hongkong za dostatočne autonómny voči Číne.

D. Trump pri tejto príležitosti spochybnil budúcnosť Hongkongu ako svetového finančného centra. Podľa neho postupné obmedzovanie miestnej autonómie a občianskych slobôd privedie k úpadku renomovaného finančného centra východnej Ázie.

Európania dôverujú viac sebe ako spoločnosti

Autori štúdie z nemeckej Bertelsmannovej nadácie zistili, že v každej krajine EÚ platí takzvaný „paradox optimizmu“. Má byť založený na tom, že ľudia vidia pozitívne svoju vlastnú budúcnosť, ale majú tendenciu očakávať negatívny vývoj na celonárodnej úrovni.

Tendencia ľudí dôverovať viac vlastnej sile a schopnostiam ako spoločnosti a politickým elitám má mať vážne politické dôsledky. Podľa autorov štúdie práve počas pandémie koronavírusu je táto spoločenská tendencia omnoho lepšie pozorovateľná.

Najväčší rozpor medzi osobnými a spoločenskými očakávaniami bol zistený v Nemecku a v Španielsku. „Nemci sa vyznačujú vysokou úrovňou dôvery vo vlastnú silu a mimoriadnou beznádejou, čo sa týka budúcnosti Nemecka,“ uviedla odborníčka z Bertelsmannovej nadácie Isabell Hoffmannová.

Podľa autorov štúdie aktuálna situácia ešte viac posilní klesajúcu dôveru v spoločnosť a štátny aparát. Spoločenský pesimizmus by sa mohol podľa nich zhoršiť v dôsledku hospodárskych dosahov pandémie, a to i v prípade, ak budú občania spokojní s tým, ako kríze čelili vlády.

Pesimistické ekonomické nálady Slovákov

Podľa koaličnej strany Sloboda a solidarita (SaS) by pesimistické ekonomické nálady na Slovensku mali byť varovným prstom pre slovenskú vládu. Podľa strany je napriek pozitívnemu epidemiologickému vývinu pandémie koronavírusu nevyhnutné poskytnúť väčšiu podporu slovenskej ekonomike.

O riešeniach na zvýšenie konkurencieschopnosti Slovenska bude minister hospodárstva a predseda SaS Richard Sulík rokovať na najbližšej koaličnej rade, informoval vo štvrtok hovorca SaS Ondrej Šprlák.

Trojmesačný kĺzavý priemer indikátora ekonomického sentimentu zaznamenal podľa Štatistického úradu SR v máji pokles na úroveň 72,2 bodu, čo je okrem mája 2009 historicky najnižšia hodnota.

„Je našou najvyššou prioritou reagovať čo najrýchlejšie a pomôcť s naštartovaním ekonomiky na Slovensku," zdôraznil poslanec Národnej rady SR za SaS Marián Viskupič.

Podľa predsedu strany Richarda Sulíka by malo byť cieľom opatrení rýchle zotavenie ekonomiky a jej návrat na predkrízovú výkonnosť.

„Ide o rozviazanie rúk zamestnávateľom, ale aj o viaceré strategické opatrenia štátu," priblížil R. Sulík.