28.5.2020 09:10 | Štát a IT

Najnovšie dianie okolo FIIT: O čom bol v skutočnosti list ostatných dekanov a rektor reaguje na senát STU

Zdroj: TASR

Senát chce zisťovať stav na fakulte až teraz, skoro rok po začiatku problémov na fakulte.

Portál Pravda.sk v pondelok večer zverejnil článok , z ktorého mal čitateľ dojem, že akademický senát Slovenskej technickej univerzity (STU) vyjadril podporu šéfovi Fakulty informatiky a informačných technológií (FIIT) Ivanovi Kotuliakovi. Vraj vydal „opačné stanovisko“ k záverom Správnej rady STU, ktorá odporučila Kotuliakovi odstúpenie z funkcie. Priamo v nadpise figurovalo, že „sa zastal“ dekana, neskôr ho server zmenil.

Senát univerzity zasadal tento pondelok a v skutočnosti akurát poveril svoje predsedníctvo vypracovaním správy o situácii na FIIT .

Pravda.sk zároveň spomínala list, pod ktorý sa podpísalo päť dekanov STU. Živé.sk sa podarilo oboznámiť s jeho obsahom a prinášame aj reakcie nespokojných zamestnancov FIIT a zástupkyne študentov.

Čo vyvolalo napätie na FIIT a ako sa stupňovalo v kocke:

  • Vo voľbách dekana FIIT v júni minulého roka zvíťazil Ivan Kotuliak a zakrátko – ešte v tom isto mesiaci – došlo k znefunkčneniu akademického senátu, ktorý kontroluje dekana.
  • Po vymenovaní za dekana Kotuliak prijal nových zamestnancov, ktorých počet je zásadný pre hlasovanie vo voľbách do akademického senátu. Nespokojná časť akademickej obce má pochybnosti, že nevykonávajú činnosť v prospech školy. Prijatí boli pritom na výskumné pozície.
  • Dekan dal pritom mesiac predtým písomný sľub rektorovi, že do sfunkčnenia senátu FIIT nebude prijímať rozhodnutia, ktoré by významne ovplyvnili život fakulty.
  • K eskalácii sporu prispel anonymný podnet, ktorý sa týkal vyplácania štipendií za bývalého vedenia a s tým súvisiacich daňových a odvodových povinností.
  • V reakcii na anonym Kotuliak pristúpil k prepusteniu bývalej dekanky. Aj keď sa s ňou škola potom dohodla na návrate, neučinila tak. Zdôvodnila to neúspešnými voľbami do senátu FIIT – vyhlásili ich za neplatné.
  • Začal sa štrajk časti zamestnancov v reakcii na nefunkčný senát, prijatie nových zamestnancov či zastrašovanie protestujúcich. Hoci odštartoval prvý týždeň iba hodinovým trvaním denne tak, aby príliš neobmedzil výučbu, dekan za veľa z nich poslal od prvého dňa na hodiny náhradníkov. Predtým od nich chcel, aby podpísali, že neprerušia prácu celý semester a nebudú teda štrajkovať. Podpis zamestnanci odmietli.

Konať mali dávno, komentuje štrajkujúci

List piatich dekanov vyjadruje podporu len akademickému senátu a rektorovi v konkrétnom bode –aby urýchlene hľadali riešenie na upokojenie situácie na FIIT.

Okrem toho ešte smeruje kritiku na Správnu radu STU. Opiera ju o skutočnosť, že sa zišla krátko pred voľbami do akademického senátu FIIT a tým eskalovala napätie na univerzite, zasahovala do kompetencií senátu celej STU ako i rektora a jej postup vraj skôr poškodzoval meno univerzity.

„Vzhľadom na to, že situácia na FIIT STU sa postupne stala celospoločenskou témou, preto akceptujem, že sa Správna rada STU situáciou zaoberala.“
Miroslav Fikar

Rektor STU Miroslav Fikar sa s tým vôbec nestotožňuje, pretože správnu radu vníma ako „most medzi akademickým a vonkajším prostredím“, reagoval pre Živé.sk.

„Vzhľadom na to, že situácia na FIIT STU sa postupne stala celospoločenskou témou, preto akceptujem, že sa Správna rada STU situáciou zaoberala,“ uviedol Fikar. Pripomenul aj štatút orgánu, podľa ktorého má posilňovať väzby medzi univerzitou a spoločnosťou a tiež presadzovať verejný záujem.

Neskoro, ale predsa

Na margo plánovanej správy o stave fakulty zástupca nespokojných zamestnancov Jakub Šimko uviedol, že nerozumie, prečo sa tak deje až teraz – skoro rok od znefunkčnenia senátu FIIT a štyri mesiace odvtedy, čo dekan prepustil predchodkyňu Máriu Bielikovú a podľa nich účelovo zvýšil počet členov zamestnaneckej časti akademickej obce až o 40 %.

„Taktiež odmietame podsúvanie názoru (ktorý zaznieval v pondelok na senáte), že postup správnej rady bol neobjektívny, a preto treba vypracovať ‚objektívnu‘ správu. Kto bude arbitrom jej objektívnosti?“ pýta sa.

Elena Štefancová, členka správnej rady STU za študentov a doktorandka na FIIT, vypracovanie správy aj v súčasnej situácii víta. Podľa nej by sa malo prešetriť niekoľko skutočností – nárazové prijatie zamestnancov, odobratie možnosti voličom odvolať si svojho zástupcu v senáte, neodpovedanie na otázky študentov od vedenia alebo prečo upadá kvalita vzdelávania.

Čítajte aj Šéf senátu STU odkazuje FIIT: Ak sa nedohodnete, môže prísť bolestivé riešenie

Kritika mediátora

Počas diskusie o FIIT v pondelok na zasadnutí senátu STU viackrát zazneli aj námietky, že predseda Správnej rady STU Milan Ftáčnik je zaujatý, lebo stojí na strane bývalej dekanky a pracuje na jednej z fakúlt Univerzity Komenského. Ftáčnik bol aj mediátorom medzi nespokojnými a novým vedením fakulty.

Valentino Vranić z vedenia FIIT konkrétne tvrdil: „Vôbec som ho nevnímal neutrálne. Nabádal na nejaké riešenia, ktoré mohli vážne uškodiť.“

Štefancová argument o absencii nestrannosti vníma ako chytanie sa slamky topiacim: „Pán Ftáčnik je v správnej rade už pomerne dlho a doteraz som na neho nepočula žiadne námietky,“ píše s tým, že námietky prišli až v čase, keď väčšina správnej rady poukazuje na nedostatky v riadení fakulty.

„Rokovania viedol veľmi profesionálne a nestranne.“
Jakub Šimko

Šimko za nespokojných z FIIT uvádza, že mediátora vybral sám Kotuliak, ale nakoniec jeho ďalšiu účasť odmietol. Škola tvrdila opak – podľa nej sa Ftáčnik rozhodol stretnutí ďalej nezúčastňovať.

„Rokovania viedol veľmi profesionálne a nestranne. Rozumieme, že sa pánovi dekanovi nepáči niečo, čo nesúhlasí s jeho pohľadom, ale to automaticky neznamená, že ide o zaujatosť,“ myslí si predstaviteľ štrajkujúcich.

Ftáčnik: Vybral si ma dekan a potom sa rozlúčil

Milan Ftáčnik pre Živé.sk opísal proces, ako sa k mediátorstvu dostal. Všetko malo začať v polovici januára, keď bol pri tvorbe spoločného vyhlásenia rektora STU, predsedu akademického senátu STU, predsedu Správnej rady STU, dekana FIIT a bývalej dekanky Bielikovej. Bolo to po jej prepustení.

Následne sa konalo stretnutie akademickej obce, na ktorom sa pracovníci a študenti dožadovali rokovania s dekanom fakulty, k čomu padol aj prísľub, opisuje Ftáčnik. Hneď potom ho Kotuliak oslovil a za jeho účasti prebehlo viacero stretnutí.

„Diskutovali sa tam veľmi citlivé otázky, vrátane možného odstúpenia dekana, čo som ja na základe diskusie zúčastnených formuloval ako jednu z reálnych alternatív riešenia situácie. Potom sa dekan rozhodol, že neodstúpi. Následne zrušil ďalšie stretnutia so zamestnancami a študentami a mne poďakoval ako mediátorovi,“ spomína Ftáčnik. Dôvodom mala byť už vtedy jeho neobjektívnosť, lebo podpísal petíciu proti okamžitému skončeniu pracovného pomeru s Bielikovou. „Ale to pán dekan vedel už vtedy, keď ma pozval do pozície mediátora,“ dodal predseda Správnej rady STU.

Konkurencia je, ale za hranicami

Na pondelkovom stretnutí senátu STU Šimko ešte hovoril, že ktokoľvek sa situáciou na FIIT začne zaoberať, po čase si na ňu urobí názor: „Po piatich mesiacoch si ho spravil aj docent Ftáčnik, to je predsa pochopiteľné, on k nemu dospel na základe toho, ako to videl.“

Okrem toho nevie, aké škody má Vranić na mysli, takže sa vyjadriť nevie. Reči o nabádaní na podvod vo voľbách považujú za nemiestne a smiešne, keďže práve dekan nedodržal dohodu, že do ustanovenia akademického senátu nebude robiť kroky, ktoré by mohli ovplyvniť voľby. Naráža na prijatie nových zamestnancov, ktorí sa potom vo februári zúčastnili hlasovania. Preto jeho výsledok nepovažujú za férový.

Štefancová nevidí problém ani vo Ftáčnikovom pôsobení na inej bratislavskej fakulte. „Všetci vieme, že našou najväčšou konkurenciou sú univerzity v Brne a aj preto STU a UK dlhodobo spolupracujú – sme partneri, nie konkurencia,“ odkazuje v stanovisku pre Živé.sk.

Konšpirácie bez dôkazov

Vranić udalosti okolo FIIT dokonca videl tak, že čelia organizovanej kampani a všetko sa vraj „vylieva“ z interných fór do médií „úplne organizovane“. „Sledujte, v akých časoch sa zverejňujú správy. Kto si toto odsleduje, tak si uvedomí, akým spôsobom toto funguje,“ hovoril.

Šfefancová je podľa vlastných slov z podobných výrokov sklamaná a občas mala pocit, že nesedí na zasadnutí najvyššieho orgánu najlepšej univerzity, ale redakčnej rady istého slovenského tlačeného konšpiračného titulu.

„Konšpirácie a tvrdenia bez dôkazov. Emócie kladené nad fakty. Toto všetko od akademikov, ktorí by mali byť vzorom študentom a vlastne celej krajine ako ‚inteligencia Slovenska‘,“ hodnotí.

Na článku spolupracoval Filip Hanker.

Nadpis článku sme krátko po publikácii zmenili, aby nemohlo dôjsť k nesprávnym interpretáciám zo strany čitateľa, ktorý nepoznal predošlý kontext.