Pri zonácii národných parkov je podľa šéfa envirorezortu Jána Budaja (OĽaNO) veľkou výzvou usporiadanie predstáv ochranárov a obyvateľov územia. "Všade v Európe sú národné parky zdrojom pýchy a zdrojom obživy obyvateľov, ktorí v nich žijú. Len na Slovensku sa stále nedarí zladiť tieto záujmy," povedal Budaj pre TASR.

Poukázal, že napríklad zonácia Muránskej planiny si vyžaduje participáciu ľudí. "Štát je zvyknutý, že všeličo vyhlasuje od stola, no niekedy si to vyžaduje diskutovať s obyvateľmi a ukázať im, že okrem nejakých obmedzení získajú výhody a výsadné postavenie," hovorí Budaj s tým, že sám sa chce porozprávať so samosprávou a ľuďmi, ktorí v okolí Muránskej planiny žijú. Cieľom rozhovorov podľa neho bude, aby sa spresnil rozsah územia zonácie a stupeň ochrany.

Ďalej podotkol, že zonácia ako taká si vyžaduje čas, kultúrnosť a veľa trpezlivosti pri komunikácii. Nad ďalšími zonáciami národných parkov chce minister uvažovať spolu s novým riaditeľom Štátnej ochrany prírody SR. Na post sa momentálne realizuje výberové konanie.

Slovensko má podľa Budaja veľa národných parkov, niektoré z nich sú však skomercializované. "Tam sa už ťažko hľadá, kde má byť jadro národného parku, ktoré by predstavovalo bezzásahovú zónu," povedal. Ako príklad uviedol Národný park Nízke Tatry, kde je množstvo zjazdoviek a prevláda tam biznis developerov. "Prírodná podstata parku je veľmi poškodená a aj v takýchto prípadoch je povinnosťou ministerstva, aby hľadalo najlepšie riešenia a naplnila sa ochrana vzácnych prírodných prvkov."