Prvá súkromne postavená raketa je aj s dvojčlennou posádkou pripravená odštartovať do vesmíru. Na pôde USA bolo niečo také doteraz len výsadou NASA. Ak všetko pôjde hladko, v stredu 27. mája o 22:33 stredoeurópskeho letného času má raketa Falcon 9 vyniesť na obežnú dráhu kozmickú loď Crew Dragon. Štart sa uskutoční v Kennedyho vesmírnom centre v Cape Canaveral na Floride.
Mesačný pristávací modul budú vyvíjať firmy Elona Muska a Jeffa Bezosa
Ako je známe, spoločnosť SpaceX patrí podnikateľovi a vynálezcovi Elonovi Muskovi. Prvú posádku budú tvoriť astronauti Douglas Hurley (53) ako veliteľ a Robert Behnken (49). Na súkromný let ich „požičala“ samotná NASA, ide o najskúsenejších astronautov. Obaja už majú za sebou po dve cesty do vesmíru a celkovo tam strávili zhruba 700 hodín.
Amerika = krajina príležitostí
Raketa Falcon 9 aj s kozmickou loďou Crew Dragon už absolvovala mnoho predletových príprav, poslednú sobotu prebehla generálna skúška. Ak by stredajší štart naostro skomplikovalo počasie, ďalší pokus bude nasledovať o tri dni.
Napriek pandémii koronavírusu, ktorá naplno zasiahla USA a prináša množstvo obetí, podľa Elona Muska nie je dôvod meniť miesto štartu. „Amerika je stále krajinou príležitostí viac ako na ktorékoľvek iné miesto na svete. Neexistuje určite žiadna iná krajina, kde by som to mohol urobiť – či som alebo nie som prisťahovalec,“ citovala miliardára agentúra Bloomberg. Muž, ktorý dnes okrem spoločnosti SpaceX vedie zároveň aj automobilku Tesla, sa narodil v Juhoafrickej republike, no má kanadské aj americké občianstvo.
Cieľom je Mars pre ľudí
Touto misiou sa Musk snaží o otvorenie éry turistických ciest do vesmíru, ktoré by sa podľa neho mohli realizovať už koncom roka 2021. Teraz ide o to preukázať, že loď postavená súkromnou spoločnosťou dokáže bezpečne prepraviť ľudí na obežnú dráhu a späť.
Musk založil SpaceX už v roku 2002; odvtedy zrealizovala štart viac než 100 rakiet. Mnohé sa bezpečne vrátili na Zem. Spoločnosť sa postupne stala dominantnou vo svojom odvetví. Jej hodnota sa odhaduje približne na 40 miliárd dolárov.
Musk buduje vesmírny internet. Ako bude fungovať a čoho sa obávať
Elon Musk má v hľadáčiku aj niečo viac. Sníva o tom, že sa mu podarí zaistiť ľudstvu náhradný domov prostredníctvom kolonizácie Marsu. Na červenú planétu chce ľudí dostať ešte počas svojho života. Aspoň tak sa vyjadril na konferencii Satellite 2020, ktorá sa konala vo Washingtone v marci 2020. Ľudia vraj majú vytvoriť na Marse pomerne veľkú kolóniu.
Muskove aktivity vzbudzujú aj kritiku
Vesmírne aktivity Elona Muska sú však aj predmetom kritiky tých, ktorí pozorujú oblohu z profesionálnych dôvodov a na vedecké účely. Nedávny prelet družíc siete Starlink spoločnosti SpaceX, ktorý vyzeral akoby nočnú oblohu pretínala jedna čiara vedľa druhej, vyvolal nevôľu veľkej časti astronómov.
Zdeněk Bardon, fotografický ambasádor Európskeho južného observatória tvrdí, že satelity Starlink pomaly a isto likvidujú nebo. „Videl som ich aspoň päťdesiat v tesnom závese za sebou. Až ich bude 12-tisíc, tak môžeme fotografovanie oblohy zabaliť,“ vyhlásil.
Problémom nie je však len sťažené sledovanie vzdialených objektov približujúcich vznik vesmíru. Môže sa tým skomplikovať i včasné odhalenie asteroidov, ktoré by sa mohli nebezpečne priblížiť k Zemi.
