Reflexia na dokument Istambulská dohoda

Obsahom Istambulskej dohody je zvýhodniť ženy v spoločenskom živote vo vzťahu k minulosti, kedy bolo postavenie ženy predovšetkým v rodine submisívne. Dneska sa situácia aj vďaka tejto dohode otočila v prospech žien. Jedná sa o práva žien vo všetkých štátoch Európskej únie. Toto sa stalo jej zmyslom, predovšetkým zvýhodniť ženskú časť populácie vo všetkých oblastiach života a aj vo vťahu k rodine, kde však v minulosti dominovala postava muža. Dneska sa to však stáva opakom, vďaka ideológii , ktorú presadzuje aj Istambulská dohoda. Hovorí sa v nej však aj o pojme gender, avšak zavádzajúcim spôsobom. Presadzuje aj feminizmus. Odmieta objektívne ponímanie rodiny ako muža a ženy, a dožaduje sa istého subjektívneho ponímania t.j., že rodina môžu byť aj 2 ženy, ktoré sú lesby a následne si adoptujú deti. Feminizmus je vlastne ideológia rovnako ako genderizmus, ktorý presadzuje aj Istambulská dohoda. Radikálny feminizmus bol ovplyvnený marxizmom a Freudom, a možno ich bez obalu nazvať ideológiami s totalitnými sklonmi. Odmietajú sa podrobiť kritike a odmietajú aj solídne vedecké výskumy. Rozhodujúce v dnešnej dobe pre kresťanov, je počúvať, to,čo k týmto veciam hovorí pápež František. Hovorí, že sme vo vojne proti rodine, kde hlavnou zbraňou je ideológia gender. Genderológia vychádza z radikálneho feminizmu. Genderológia , ktorá je obsahom aj Istambulskej dohody, je v podstate pomýlený antropologický smer. Avšak Katolícka Cirkev má istý zdroj antropológie , ktorá je obsiahnutá v Teológii tela pápeža Jána Pavla II. a i v Sociálnej náuke Cirkvi.

Český a slovenský štýl tradičnej rodiny Istambulská dohoda ohrozuje, pretože prezentuje slovo gender v inom slova zmysle, a nie ako rozdiel v biologickej danosti. Rodinu podľa nej netvoria 2 jedinci rozličného pohlavia t.j. muž a žena, pretože potiera rozdiel v biologickej danosti človeka, tento podľa Istambulskej dohody neexistuje.

Slovo gender znamená rod, avšak Istambulská dohoda ho používa zavádzajúcim spôsobom. Slovo gender v Istambulskej dohode popiera biologicky danú rozdielnosť medzi mužom a ženou. V tomto kontexte je ohrozením i pre muža i pre ženu. Je to ideológia, ktorá chce spoločnosť bez sexuálnych rozdielov, vylučuje antropologický základ rodiny, pričom svoje učenie prehlasuje za absolútne a nespochybniteľné, a podľa neho diktujú feministky ako majú byť vychovávané deti. Pápež František varuje pred genderovými ideológiami v exhortácii Amoris laetitia. Má to korene v Osvietenstve , ktoré odmietlo schopnosť rozumu poznávať pravdu vo svojej celistvosti. Pravda má však aj metafyzický podiel, nielen empirický. Aj Marxizmus vyrástol z týchto ideií , a aj imperiálne ekonómie radikálneho liberalizmu západných krajín Európy, pričom obe odmietajú kresťanstvo a náboženský pohľad na život. Úlohu náboženstva mal podľa týchto teórií prevziať rozum, avšak sa prevzala ho ideológia. Pretože rozum bez prepojenia s transcendentným parametrom života vedie k sebaodcudzeniu človeka.¹

Dôsledkom toho sú aj totality 20.stor. v Európe. O tejto ideológii už začal hovoriť aj pápež Karol Wojtyla, a navyše je podporovaná Európskym parlamentom, a táto ideológia v boji proti človeku a rodine využíva aj ľudských práv. Je ohrozením pre človeka samotného a aj pre rodinu ako takú.

Genderové teórie vychádzajú z radikálneho feminizmu druhej polovičky 20.stor., ktorý bol ovplyvnený marxizmom a štrukturalizmom a tiež Freudovou teóriou polymorfnej perverzity.

Feministky prichádzajú s názormi, že , že fyzická a sexuálna rozdielnosť nie sú dôležité. Role mužov a žien možno vykonávať bez rozlíšenia, biologické pohlavie žiadnym spôsobom nepodmieňuje ľudské chovanie a psychológiu, odmietajú materstvo žien. Psychologické pohlavie je otázkou výberu, a každý človek si volí na základe kultúrnej podmienenosti sexuálne chovanie aké cíti. Pričom biologické pohlavie pokladajú za niečo epizodického,a že teda môžu existovať muži so ženským telom a ženy s mužským telom. Slovo gender v Istambulskej dohode je nie je podmienenou biologickou danosťou ,ale je to istá kultúrna a diskurzívna kategória. To teda znamená, že napr.označenie "typu dievča", iba popisované vytvára.

Takto o tom hovorí Judith Butlerová², radikálna feministka, ktorá sa priamo inšpiruje filozofom Faucoltom, pre , ktorého spoločenský rád, nemá žiadne objektívne merítko a každé usporiadanie spoločnosti je od základu výsledkom diskurzu, a je teda len istým sociokonštruktom. Autorka prichádza s pojmom performativita. Feministka Butlerová sa však bráni tomu , že by si jedinec mohol sám voliť gender, pretože gender tvorí vždy kultúra,pretože žiadne slobodné esenciálne ja, ktoré môže voliť nejestvuje. Postulát, z ktorého táto feministka vychádza možno vyjadriť takto : muži a ženy nejestvujú, pohlavie nejestvuje, pretože to všetko je len výsledkom zaužívanej kultúry a diskurzu. Suma sumárum , záver , ktorý jej z tohoto vyplynul je, že identita je v skutočnosti pohyblivá a existuje iba určité chovanie, ktoré sa môže meniť.³ J.Butlerovej sa muž javí ako nepriateľ ženy, materstvo je vnímané ako utlačovanie ženy a v záujme oslobodenia je potrebné viesť triedny boj a uskutočniť poslednú revolúciu, ktorá vyžaduje deštrukciu rodiny, ktorú chápu ako miesto utlačovania ženy.

Produktom tejto ideológie je v Českej republike koncepcia rodinnej politiky. Podľa tejto koncepcie, ako sa mi podarilo zistiť je definícia rodiny veľmi širokospektrálna a v podstate liberálna. Rodinu tvoria : "jednotlivci a páry s deťmi, či bez nich, manželské, registrované, neoddané, pestúnske i tzv.poskladané, častokrát mnohogeneračné, a vždy sa nenahliada na ich pohlavie." ⁴

Uvediem nejaké príklady, prečo je nutné chápať Istambulskú dohodu ako nebezpečenstvo pre našu spoločnosti?

Istambulská dohoda používa termín pohlavie, tento termín bežný čitateľ chápe tak, že jestvujú dve pohlavia : mužské a ženské. Lenže problém nastáva vo chvíli, keď si uvedomíme, fakt, že čo ak autori mienia, že pohlavie je omnoho viacej a , že je možné ho behom života rozlične striedať?

Ďalej nemožno súhlasiť s tým, ako požaduje článok 14 Istambulskej dohody, aby na všetkých úrovniach vzdelávania boli žiaci(teda aj žiaci v škôlke a na 1.stupňoch)vzdelávaní v nestereotypných genderových úlohách. Vlastne to, aby im bolo ukazované, že môže existovať žena v mužskom tele, muž v ženskom tele a tiež mnoho podobného. Prečo? Pretože je to v rozpore s modernými poznatkami modernej vývojovej psychológie. Prečo majú byť deti mätené, keď sú v etape, keď iba objavujú a upevňujú svoju identitu muža a ženy.⁵

Ak Istambulskú dohodu podrobíme kritickému skúmaniu, javí sa nám ako dokument, ktorý perfektne maskuje cieľ, ktorého chcú všetci jeho tvorcovia dosiahnuť a vynútiť si ho za pomoci medzinárodného monitorovacieho orgánu Grevio.

V tejto súvislo podávam odkaz na publikáciu Sexualita a sexuálna identita od Martina Fafejtu z Palackého univerzity s podtitulom Sociálna povaha prirodzenosti, kde prezentuje tieto sociálne ideológie celkom otvorene

 Poznámky :                                   

1Porov. FUCHS, J. : Člověk bez duše, život bez smyslu. Systematický kurz filosofické antropologie. Praha : Academica Bohemica 2016, s. 11.

2Porov. BUTLER, J.: Trampoty s rodom Bratislava : ASPEKT 2003; BUTLEROVÁ, J.: Závažná těla. O materialitě a diskurzivních mezích "pohlaví". Praha : Karolinum 2016.

3Reformulácia pojmu materiality tiel mimo iného zahrňuje "chápanie performativity avšak nie ako aktu, ale skorej ako reiterativnej schopnosti diskurzu vytvárať fenomény, ktoré reguluje a obmedzuje, ponímanie 'pohlavia', nie ako telesnej danosti, na ktorú sa umelo navrstvuje konštrukcia v podobe genderu, ako kultúrnej normy, ktorá ovláda materializáciu tiel." BUTLEROVÁ, J. : Závažná těla. O materialitě a diskurzsivních mezích "pohlaví", s.17.

4Https://www.mpsv.cz/files/clanky/31898/Koncepce rodinne politiky.pdf. Táto definícia bola na politický nátlak potom vo výslednom texte vypustená, aj keď sa s ňou v texte počíta, pretože sa hovorí o všetkých typoch rodín.

5Na riziká uvoľnenej sexuálnej výchovy, predčasnej sexuálnej aktivity a absencie kvalitnej rodinnej mužskej a ženskej výchovy upozorňujú odborníci na rizikové chovanie dospievajúcich. Porov. KABÍČEK, P. - CSÉMY, L. - HAMANOVÁ, J. a kol.: Rizikové chování v dospívání a jeho vztah ke zdraví. Praha. : TRITON 2014. Zdôraznenie úlohy muža a ženy vo výchove identity rozvádzajú manželskí terapeuti. Porov. TRAPKOVÁ, L. - CHVÁLA, V. : Rodinná terapie psychosomatických poruch. Rodina jako sociální děloha. Portál : Praha 2009; LOUCKÁ, P. - TRAPKOVÁ, L. - CHVÁLA, V. : Žena a muž v rodině. Praha : Vyšehrad 2014.