Osvieti, či neosvieti?

Ako kresťan vníma Otca, Syna a Ducha Svätého? Toť otázka. A odpovede?

Niekedy mám pocit, že čo sa týka najmä Ducha Svätého, tak pri ňom sme akosi pozabudli, že Ho máme...Čo ma k tomu doviedlo?

Všímam si nielen okolo mňa, ale najmä pri niektorých kresťanov na Slovensku, že sa náš život kresťanský upriamil na jedno: Ideme do kostola  a tam to končí...

Ježiš hovorí: Keď vás budú vodiť do synagóg, pred úrady a vrchnosti, nestarajte sa, ako a čím sa budete brániť alebo čo budete hovoriť, lebo Duch Svätý vás v tú hodinu poučí, čo treba hovoriť. (Lk 12, 11 - 12)

Prednedávnom moju pozornosť získala jedna pani, ktorá mala potrebu sa na jednej sociálnej sieti vyjadriť k situácii okolo pána Krajčího. Ako ona podotkla, to, čo je zhliadnuteľné na videu s ním, je fanatizmus a nemá s kresťanstvom nič spoločné...Nebudem komentovať pani, ide mi o iné. Tento komentár totiž perfektne definuje Slovákov a ich postoj k Duchu Svätému...Vlastne, akoby sme Ho ani nemali a Jeho činnosť je neprijateľná...Ako sme sa sem dostali?

Zdá sa, že slová nášho Pána o tom, ako nám pošle Ducha pravdy, nedostávajú v dnešnej spoločnosti na Slovensku odozvu. Možno preto, že nesedí s nami v kostole v jednej lavici....

"A ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Radcu, aby bol s vami až naveky - Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho nevidí, ani nezná. Vy Ho znáte, pretože pri vás ostáva a bude vo vás"(Jn14, 16 - 17)

A tak sa človek, ktorý sa nebojí predostrieť svoje osobné skúsenosti s Duchom, dostáva na čiernu listinu, pretože toto jeho spojenie s Ním sa na Slovensku považuje za fanatizmus. Nie medzi ateistami, ale medzi svojími, kresťanmi...Prečo sme sem dospeli?

Jedným komentárom sme odrazu prišli na to, že ak by dnes ešte žili všetci 12 apoštoli, zrejme by ľahší život nemali. Pretože možno by neboli vystavení mučeniu, ale boli by vyhlásení za fanatikov....Prečo? Veď, kto by ich skúsenosti s Duchom v čase Letníc uveril? Zrejme ohnivé jazyky nie sú srdcom prijateľné pre všetkých, nie to ešte prorokovanie, liečenie, či hovorenie v rozličných jazykoch vplyvom Ducha Svätého...(A pritom je to v Biblii, Slove Božom!).

Tak sedím doma a hľadím na Misijný manifest, ktorý vyšiel v roku 2018 v Nemecku a postupne sa dostávam z jednej stránky k druhej a vravím si, že presne toto evidentne Cirkev potrebuje, pretože sa od "duchovna" preniesla k "materiálnu". Prestali sme veriť v srdci, a veríme len zavretí v kostole....A Písmo sväté sa pre nás postupne stáva len tá knižka na polici, ktorú otvoríme rukami, ale nevnímame srdcom...

Ukázali sa im akoby ohnivé jazyky rozdelené tak, že na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.(Sk 2, 3 - 4)

A za kresťanov sa vyhlasujeme len preto, lebo máme doma Bibliu a v nedeľu ideme sadnúť do lavice v kostole...

Duch Svätý nie je len holubica, ktorú máme možnosť vidieť na obrázkoch.....Duch Svätý zotrváva v nás. Nie vždy sme si vedomí toho, pretože nie vždy sme ochotní, či schopní Mu načúvať...A mali by sme na tom vážne popracovať.

Ale prečo máme potrebu spochybňovať Jeho pôsobenie v ľuďoch, ktorí Jeho prítomnosť v sebe dokážu prežívať naplno?

obrázok: pixabay