Politika Hegerova vláda Rozhovory Koronakríza 17. máj 2020

Ekonomika Nemôžeme zhadzovať peniaze z helikoptér, lebo máme prázdny mešec

Jozef Majchrák Lukáš Krivošík
Jozef Majchrák Lukáš Krivošík

Rozhovor s ministrom financií Eduardom Hegerom o stave ekonomiky, štátnej pomoci aj komunikačnom štýle Igora Matoviča.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Jozef Majchrák

Lukáš Krivošík

Nemôžeme zhadzovať peniaze z helikoptér, lebo máme prázdny mešec

Rozhovor s ministrom financií Eduardom Hegerom o stave ekonomiky, štátnej pomoci aj komunikačnom štýle Igora Matoviča.

Minister financií hovorí o tom, že pre vysoký verejný dlh bude musieť vláda na budúci rok prijať konsolidačné opatrenia za miliardu a v ďalších rokoch ešte za vyššie sumy.

Iskrenie medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom je podľa neho dôsledkom toho, že koalícia sa ešte len zžíva. Vie si predstaviť aj to, že sa nakoniec dohodne aj na voľnej nedeli.

Hovorí tiež, že politika sa dnes robí inak ako pred dvadsiatimi rokmi a prichádza nová vlna politikov, ktorí komunikujú odlišne.

Ako veľmi zle na tom sme?

Naša makroprognóza odhaduje v dôsledku koronakrízy rozpočtový deficit na úrovni okolo 8 percent HDP a prepad hospodárstva okolo 10 percent. To sú čísla, v rámci ktorých teraz uvažujeme. No chceli by sme v júni urobiť ďalšiu prognózu. Je dôležité čísla aktualizovať, lebo tie sa stále vyvíjajú.

Vláda mala ambíciu zachovať niektoré drahé výdavkové opatrenia, ktoré zaviedol Smer napríklad v oblasti dôchodkov, a pridať k nim ďalšie vlastné výdavkové priority. Budeme si to pri takýchto číslach môcť dovoliť?

Na Slovensku máme jednu z najrýchlejšie starnúcich populácií v Európe. To samo osebe bude v horizonte desaťročí predstavovať enormnú záťaž pre verejné financie. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už vlani vyrátala, že aby sme na tento vývoj boli pripravení, museli by sme byť každý rok v prebytku 2,14-miliardy eur. V tom však ešte nebol zarátaný vplyv 13. dôchodku. Celkové riziko dlhodobej udržateľnosti verejných financií sa pritom dlho držalo na strednej úrovni, dnes je už vysoké.

Znie to tak, že balíček úsporných opatrení bude nevyhnutný.

Chcem tým povedať, že z krátkodobého hľadiska jedného volebného obdobia by sme ten nápor na verejné financie vedeli prežiť. Ak však myslíme na budúcnosť a chceme byť zodpovední voči Slovensku i dnešnej produktívnej generácii, musíme dlhodobú udržateľnosť verejných financií dostať čo najskôr na správnu trajektóriu. Budeme sa musieť pozrieť na dôchodkový systém. Budeme sa musieť zamyslieť, čo si z verejných financií vieme dovoliť nie tento rok, ale dlhodobo. Musíme Slovensko vrátiť na slnečnú stranu Európy. Zdravé verejné financie by mali byť vecou národnej cti.

Prečo je to také dôležité? Mnohí označujú zachovávanie rovnováhy medzi príjmami a výdavkami ako ideologický fetiš.

Práve v koronakríze vidíme, že to tak nie je. Vezmite si príklad Nemecka, ktoré dlhé roky zažívalo prebytkové rozpočty a vďaka tomu majú dnes vankúš aj na to, aby čelili koronakríze. Podobne Česi. Dobrým hospodárením sa dostali na úroveň dlhu zodpovedajúcu asi 29 percentám ich HDP. Keď sa teraz zadlžia, stále sú v bezpečnom pásme. My máme dlh na úrovni 48 percent HDP, teda na hranici prvého pásma dlhovej brzdy. A to sa ešte stala vec, o ktorej sa vôbec nehovorí.

Aká?

Keby predchádzajúca vláda emitovala dlhopisy vo výške zhruba 2 miliárd eur, ako si sama naplánovala, na konci minulého roka by sme úrovňou verejného dlhu boli už v prvom pásme dlhovej brzdy. Smer si chcel pred voľbami pomôcť, chcel vyzerať dobre a zostať tesne pod jej hranicou. Ani to sa mu nepodarilo. Dostal sa tesne na hranicu prvého pásma, ktorým je 48 percent. Ohrozil však financovanie Slovenska počas súčasnej krízy a my teraz pre ekonomické dôsledky pandémie budeme musieť ísť do zadlženia až na úrovni 60 percent HDP. Pre krajinu ako Slovensko je to veľmi vysoké číslo.

Čo z toho vyplýva do budúcnosti?

Budeme musieť konsolidovať rádovo jednu miliardu eur na budúci rok a potom vyššie sumy počas tých ďalších rokov.

„Konsolidovať“ znamená čo?

Že musíte nájsť niekde jednu miliardu. A buď ju nájdete na strane príjmov štátu, ktoré musíte zvýšiť, alebo na strane štátnych výdavkov, ktoré musíte znížiť.

Čiže nové alebo vyššie dane a šetrenie na výdavkovej strane.

Nielen to. Niečo sa dá získať aj zvýšením efektivity výberu daní a bojom proti daňovým únikom. Výdavková strana sa dá zase zefektívniť väčším dôrazom na hodnotu za peniaze. Teda osekať plytvanie alebo rôzne nafúknuté zmluvy. Dôležité je dostať do poriadku školstvo, lebo bez lepšieho vzdelávacieho systému Slovensko dlhodobo nemá šancu. Budeme musieť doň zainvestovať. Štruktúrou výdavkov sa tiež chceme priblížiť vyspelým krajinám. Čo si bude vyžadovať aj vyššie investície do zdravotníctva.

 

V prípade zdravotníctva ste si v programovom vyhlásení vlády napísali cieľ zvyšovať každoročne výdavky o 0,3 percenta HDP.

Ak to bude možné! Programové vyhlásenie vlády vzniklo uprostred koronakrízy. Teraz sa zdá, že prvú vlnu epidémie máme za sebou. Nikto nevie, či nepríde ďalšia. Slovensko je cez svoje vývozy závislé od veľkých ekonomík, ktoré ešte zdravotne nie sú za vodou. Chcem tým povedať, že ešte nenastal moment, kedy stačí zrátať škody a odraziť sa od dna.

Spomenuli ste zlepšenie výberu daní. Vyhlásili ste, že šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó nemá vašu dôveru. Čo s tým chcete urobiť?

V minulom volebnom období boli zákony písané tak, aby ľudia boli z funkcií len ťažko odvolateľní. Smer mnohé funkcie obsadzoval veľmi politicky. Asi najviac to bolo viditeľné pri vymenovaní pána Jahnátka na čelo Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Parlamentom momentálne prechádza zákon, ktorý tieto deformácie odstraňuje.

Čiže po zmene zákona odvoláte pána Makóa?

Bude to v kompetencii šéfa Finančnej správy, nie ministra. Chcem však povedať, že funkcie budeme obsadzovať transparentnými výberovými konaniami. Sme ochotní ponechať si aj ľudí, ktorí pôsobili vo vysokých štátnych funkciách doteraz. No musia vysvetliť prípadné podozrenia okolo svojich osôb a prejsť výberovými konaniami. Hľadáme ľudí, ktorí sú charakterní a súčasne odborne zdatní.

Veľkou témou je teraz vládna finančná pomoc v koronakríze. Napríklad v oblasti nájmov zastáva OĽaNO stanovisko, že splátky nájmov by mali mať podnikatelia odložené. SaS hovorí o kompenzácii nájmov. Objavil sa tiež ústavnoprávny názor, že pokiaľ štát obmedzil možnosť podnikateľov disponovať svojím majetkom, mal by im aj kompenzovať náklady. Neustúpite v tomto Richardovi Sulíkovi?

V čase, keď nahrávame tento rozhovor, je koaličná dohoda o nájmoch na spadnutie, takže vydržme do budúceho týždňa, keď predstavíme riešenie.

Pomoc podnikateľom je prierezová téma, ktorá sa týka nielen rezortu financií, ale aj práce a hospodárstva. Ale dojem z doterajšej pomoci je, že snaha o jej adresnosť viedla k prehnanej byrokratickosti, čo mnohých odrádza, aby o ňu vôbec požiadali. Mnohí podnikatelia sa sťažujú, sú z vlády sklamaní a tvrdia, že na peniaze sa dlho čaká a v konečnom dôsledku je výška tých príspevkov len symbolická. Nebolo za týchto okolností lepšie, obrazne povedané „zhadzovať hotovosť z helikoptéry“? Teda distribuovať pomoc plošne, bez množstva na ňu naviazaných podmienok?

Veľmi dobre ste položili otázku: „Nebolo by to lepšie?“ Lepšie by to určite bolo. No mohli sme si to dovoliť? Odpoveď je: Nemohli!

Prečo?

Lebo máme prázdny mešec. Ako som spomenul, Česko má verejný dlh na úrovni 29 percent HDP. Keby predchádzajúce slovenské vlády neprejedli vysoké príjmy z dobrých rokov, dnes by Slovensko malo verejný dlh na úrovni 39 percent HDP a nie 48 percent. Toto samo osebe by bolo 9 miliárd eur k dobru. V takom prípade by sme si mohli dovoliť – ako hovoríte – „zhadzovať peniaze z helikoptér“ plošne. V dôsledku koronakrízy si teraz budeme musieť veľa požičiavať. A hoci tie peniaze využívame na adresné opatrenia, náš verejný dlh sa zvýši na 60 percent HDP. Pre krajinu ako Slovensko je to veľmi veľa.

Podľa niektorých informácií, ktoré zaznievajú aj v médiách, sa zatiaľ distribuovalo len 24 miliónov eur. Vy hovoríte, že k dispozícii je miliarda. Koľko peňazí bolo naozaj vynaložených na pomoc ekonomike?

Najskôr by som rád povedal, že intenzívne komunikujeme s automobilkami, priemyselnými zväzmi i zástupcami zamestnancov. Máme ekonomický krízový štáb. Nemám z tých diskusií pocit, že sme mimo reality. Podnikatelia rozmýšľajú, ktorú schému využijú, či si uplatnia aj marec a podobne. Navyše, mimoriadna situácia začala v polovici marca. Pomoc podnikateľom je aj to, že ak zamestnávateľ pošle svojich zamestnancov na PN-ku, prevezme jej platenie štát. To sú len za marec desiatky miliónov eur. Takisto ošetrovanie člena rodiny. OČR platí štát. To budú stovky miliónov eur, ktorými vláda odbremenila zamestnávateľov.

Reálne teda tvrdíte, že sa už vynaložili stovky miliónov eur?

Samozrejme, tých dvadsať miliónov išlo len cez kurzarbeit. To je však len jedna z ôsmich pomocí. Máme odložené preddavky na dani, odložené daňové priznania. To sú stovky miliónov eur.

Spomenuli ste automobilky, veľké priemyselné firmy. Tie majú veľké účtovné oddelenia, ktoré sa môžu zaoberať tým, ktorá pomoc je pre nich najvýhodnejšia. Ale gro firiem sú malé a stredné podniky. Drobní podnikatelia zrazu rozmýšľajú, ako si majú vyrátať prepad príjmov, či ho porovnávať s predchádzajúcim mesiacom, alebo s rovnakým mesiacom predchádzajúceho roka. Zamestnanci úradov im niekedy dávajú protichodné odporúčania a to všetko mnohých odrádza, aby vôbec o pomoc požiadali.

Počkajte, ale hovoríme tu predsa o podnikateľoch. Reč je o malej násobilke. Oni musia vedieť, o koľko im poklesla tržba.

My len reprodukujeme istú nespokojnosť podnikateľov, ktorú nám oni sami tlmočia.

Ja sa tiež rozprávam s ľuďmi. Ale povedzme si na rovinu, úrady práce, cez ktoré tieto žiadosti idú, neboli nikdy chystané na stav, keď musia spracovať sedemtisíc žiadostí za deň. Bežne ich robia tisíctristo. Môžeme frflať. Ale pozrite sa na Rakúsko. Tam ešte kurzarbeit ani nevyplácajú, v Maďarsku dávajú dávku, ktorá je u nás 880 eur – u nich len vo výške 320 eur. Pozrite si európsku tlač, všade je kritika, že pomoc je pomalá či nedostatočná. My sme nová vláda. Prišli sme na ministerstvá, museli sme uchopiť aparát a zároveň pripraviť pomoc. Robíme všetko, čo je v našich silách.

Ďalšia výhrada sa týka poskytovania štátom garantovaných úverov. Tiež sa to rozbieha veľmi pomaly.

Zatiaľ máme schémy z eurofondov, ktoré bežia pod Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou a pod Eximbankou. Potom Slovenský investičný holding v spolupráci s komerčnými bankami tiež poskytuje pomoc. Tam je nachystaných rádovo sto miliónov eur pre malých a stredných podnikateľov.

V akej výške už bola táto pomoc poskytnutá?

Počet žiadostí je okolo dvetisíc a vybavuje sa to pomerne rýchlo. Robíme, čo môžeme. My na ministerstve financií naozaj tých 1,2 miliardy eur máme pripravených. Zároveň analyzujeme, kde je to úzke hrdlo, kde sa to zadrháva. Vidíme, že jedným miestom sú úrady práce, ktoré však vzhľadom na svoju kapacitu musia robiť šesťnásobok práce. Ale za apríl a máj by už tá byrokratická časť mala byť podstatne jednoduchšia. Minister práce Milan Krajniak, ktorý má oblasť distribúcie zdrojov na starosti, odvádza dobrú prácu.

Teraz bol znížený rating Slovenska, ktorý má vplyv aj na to, ako nás vnímajú investori, ktorí nám požičiavajú peniaze. Ako nás to ovplyvní?

Nie je to dobrá správa. Na druhej strane, je to prirodzený následok koronakrízy a podobne dopadli aj okolité krajiny. Agentúra Fitch povedala, že jedným z našich negatív je vysoký dlh. Čo je výsledkom hospodárenia minulej vlády. Keby bol dlh nižší, boli by sme v inej situácii. Ale trhy nám stále dôverujú, ukázalo sa to na tom, že boli ochotné investovať do slovenských dlhopisov.

Je reálny návrat k rovnej dani?

Na takéto úvahy je ešte skoro.

Vyhlásili ste výberové konanie na šéfa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Prihlásili sa už nejakí kandidáti?

Už sa hlásia. Sú medzi nimi aj zvučné mená.

Časť ekonómov na vás nalieha, aby ste zrušili bankový odvod. Urobíte to?

Čoskoro predstavíme finálne riešenie. V čase krízy potrebujete peniaze a peniaze sprostredkúvajú banky. Zdravé banky sú chrbtovou kosťou ekonomiky. Ideme na to postupne. Najskôr sme potrebovali dohodnúť odklad splátok, teraz dohadujeme bankové záruky a hneď potom budeme riešiť bankový odvod.

To, čo hovoríte, naznačuje, že sa prikláňate k jeho zrušeniu.

Ja som kritizoval zvýšenie bankového odvodu, ešte keď ho zavádzali. Bankový odvod mal skončiť v roku 2017. Fico ho natiahol, lebo si potreboval doplniť rozpočet. Rokujeme o tom, ako transformovať toto opatrenie na niečo, čo by prinieslo život do ekonomiky.

Čiže budete chcieť stimulovať banky, aby viac úverovali hospodárstvo?

Čoskoro budeme komunikovať riešenie. Myšlienka je, že teraz musíme naštartovať ekonomiku, a tej pomôže, ak má dostatok peňazí v čase, keď to potrebuje.

Vo vnútri vládnej koalície je pomerne veľké napätie medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom a verejne padajú ostré slová o dýke do chrbta a podobne. Dokážete pri takejto komunikácii dlhodobo fungovať?

Netreba vytrhávať jednotlivosti z kontextu. My sme boli dlho v opozícii a tam fungujete viac samostatne. V koalícii musíte myslieť aj na partnerov a je dôležité sa to naučiť. Premiér nesie zodpovednosť za celú vládu a mal by požívať určitý rešpekt aj od koaličných partnerov. On je ten hromozvod, ktorý za všetko nesie zodpovednosť. Akékoľvek rozpory by sa preto mali riešiť vo vnútri. Na to máme koaličnú radu.

Len presne to sa nedeje.

Veď hovorím, že sa tomu všetci učíme. Sme dva mesiace vo vláde, riešime koronakrízu, museli sme napísať programové vyhlásenie a musíme postaviť stratégiu, ako sa dostať z ekonomickej krízy. A ešte nám k tomu hovoríte, správajte sa takto a takto.

My sa len pýtame, či tento svoj pohľad, že spory by sa mali riešiť vo vnútri koalície a nie verejne, čo je racionálne, tlmočíte aj smerom k premiérovi.

Však to je prirodzený vývoj. Táto koalícia sa zžíva. Keď prídete v prvý deň na pracovisko, tak sa tiež potrebujete s novými kolegami zžiť. Pochopiť, kde sú hranice.

Niekedy to však vyzerá, akoby Igor Matovič Richarda Sulíka zámerne ponižoval.

Záleží, kto sa na to ako pozerá. Počúvam aj iné príbehy. Ja razím to, aby sa tieto veci komunikovali interne. Ale učíme sa, kde sú hranice toho, čo sa dá ešte komunikovať verejne a čo je už za čiarou.

Problém tohto prístupu je, že Igor Matovič má svojský komunikačný štýl. Komunikuje veľmi osobne, emocionálne a intenzívne. Okrem toho, že to môže spôsobovať problémy v koalícii, nehrozí, že to začne aj ľudí po čase otravovať?

Opýtam sa vás takto. Ako dlho poznáte Igora Matoviča ako politika?

Desať rokov.

A máte pocit, že teraz robí niečo, čo predtým nerobil?

Lenže teraz je premiér. Iné je, keď takto funguje líder opozičnej strany, a iné, keď ide o politika, ktorý riadi krajinu a musí udržiavať istú rovnováhu v koalícii.

Povedzme si na rovinu, že politika sa dnes robí inak, ako sa robila pred desiatimi a dvadsiatimi rokmi. Pozrite si svet – ako komunikujú Boris Johnson, Donald Trump či Emmanuel Macron. Stará politika sa vyčerpala a prichádza nová vlna. S tou sa mení aj komunikácia. Mňa štýl Igora Matoviča nijako neprekvapil, poznám ho. Je veľmi čitateľný a úprimný. A taký bude aj ako premiér. Rozumiem, že niektorí ľudia zo starej školy majú pred očami stále štátnikov, ako boli Helmut Kohl či Margaret Thatcherová. Ale doba sa posunula. Dôležité je, aby politik bol čestný a robil pre ľudí. A to Igor Matovič spĺňa.

Otázka je, či práve v čase krízy by ľudia neocenili viac pokojného štátnika, než emocionálneho politika.

Igor Matovič je autentický, nebude niečo hrať. My sme išli do vlády s tým, že chceme očistiť Slovensko od korupcie, a to je stále naša hlavná vízia. Naďalej ju nesieme a Igor Matovič je na to ako stvorený. Ale aj krízu zvláda veľmi dobre. Ľudia chcú počuť pravdu a on ju hovorí. Nie vždy za to zožne potlesk, ale je to poctivé.

Nehrozí, že takýto emocionálny spôsob robenia politiky ho nakoniec prevalcuje?

Igora poznám dlhé roky. On nerobí emocionálnu politiku.

Takže to trochu hrá?

Vôbec nie. Je autentický, hovorí pravdu a dokáže ľudí povzbudiť.

Nedávno bol zverejnený prieskum agentúry Focus, podľa ktorého si skoro polovica ľudí myslí, že táto vláda nevydrží štyri roky. Tretina jej dokonca dáva iba rok. Nie je aj toto dôsledok spôsobu, akým sa v koalícii komunikuje?

Podľa tohto prieskumu si 38 percent ľudí myslí, že vydrží štyri roky. Ale zoberte si, že my sme prišli do obrovskej krízy. To, ako ju táto koalícia zvláda, je úspech. Otázkou je, či tie očakávania neboli nastavené príliš vysoko a či sa teraz trochu sami nebičujeme, že by sa to dalo robiť ešte lepšie.

Tie očakávania ste nastavovali vy aj v predvolebnej kampani.

Máte pocit, že máme smerácke maniere alebo že nebojujeme proti korupcii? Pracujeme, prinášame riešenia. To, že sa niekedy nezhodneme, je normálne, treba sa naučiť, ako si to v pokoji vydiskutovať. Len teraz pri tej krízovej agende na to niekedy už nezostáva čas. Nemôžeme si dávať každý večer o desiatej, keď končíme na ministerstvách, ešte koaličnú radu. Ale určite sme odhodlaní vydržať štyri roky.

Na záver sa chceme ešte opýtať na tému, ktorá je pre náš denník dôležitá. Teraz sa veľa diskutuje o zachovaní zákazu predaja v nedeľu. OĽaNO deklaruje, že je za, kým SaS je proti. Zároveň to nie je ani súčasť programového vyhlásenia vlády. Môže dôjsť v koalícií k dohode na zákaze nedeľného predaja?

Ja osobne som zástanca voľnej nedele. Problém s tým nemajú ani samotní obchodníci, ktorí hovoria, že je lepšie, keď je v nedeľu zatvorené, lebo majú podstatne menšie tržby a vyššie fixné náklady. Tento krok má aj podporu verejnosti. Diskutuje sa o tom.

Riešili ste to už na koaličnej rade?

Bavili sme sa o tom.

S akým výsledkom?

Povedali sme si argumenty. Poznáme stanovisko SaS, aj oni si vedia predstaviť, že by si zamestnanec mohol, pokiaľ ide o prácu v nedeľu, uplatniť výhradu vo svedomí.

To je trochu riziko, lebo zamestnávatelia by mohli pri prijímaní do práce ľudí diskriminovať.

Určite to nie je konečný návrh. Ešte sa o tom budeme baviť a aj koronakríza priniesla nejaká tvrdé dáta k tejto téme, ktoré budeme vyhodnocovať.

Foto: Andrej Lojan

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0