Misia Milana Majerského

Prešovský župan Milan Majerský minulý týždeň oznámil, že chce kandidovať na post predsedu KDH. Snem, na ktorom si strana zvolí nové vedenie, sa uskutoční na jeseň a nie je vylúčené, že o tento post sa bude opäť uchádzať aj Alojz Hlina. Aj keď oficiálne to zatiaľ nepotvrdil. Vynoriť sa, samozrejme, môžu aj ďalší kandidáti.

Majerský kandidatúru zvažoval aj po voľbách v roku 2016, ale po výhradách časti štruktúr, že si musí vybrať medzi kreslami predsedu strany alebo primátora Levoče, sa stiahol. Stal sa podpredsedom strany a voči Hlinovi sa správal lojálne. Možno až príliš. Od politika, ktorý bol pomerne známy, mal za sebou úspešnú primátorskú a županskú kampaň aj silné postavenie v strane, sa čakalo, že dokáže nového predsedu razantnejšie korigovať. Občas sa síce objavili informácie, že s niektorými jeho krokmi má problém, do konfliktu s ním však nešiel.

Ani vtedy, keď predseda podnikal kroky, ktoré zneisťovali členov a voličov. Či už to bol zbytočný útok na Františka Mikloška po prvom kole prezidentských volieb, v ktorých ho volilo aj veľa kádehákov, alebo uzavretie predvolebného paktu o neútočení s progresívcami. I vtedy z vedenia strany len presakovali informácie, že viacerí členovia predsedníctva vrátane Majerského, majú o tejto taktike pochybnosti, ale to bolo všetko. Nakoniec prešovský župan pri hlasovaní v predsedníctve pakt podporil.

Ak naozaj dôjde k súboju Majerský verzus Hlina, prešovský župan v ňom bude jasným favoritom. Nielen preto, že Hlina vo voľbách neuspel, ale aj preto, že s KDH je spätý od 90. rokov a straníci budú mať pri ňom oveľa väčšiu istotu, že zostane lojálny k ich hodnotám.

Úspech v súboji o predsedu je však pre Majerského tou menšou výzvou. Tou skutočnou bude, aby sa hnutie, ktoré má za sebou dva volebné debakle, udržalo pri živote.Zdieľať

Úspech v súboji o predsedu je však pre Majerského tou menšou výzvou. Tou skutočnou bude, aby sa hnutie, ktoré má za sebou dva volebné debakle, udržalo pri živote.

Kandidatúra úspešného regionálneho politika v istom zmysle vystihuje to, čím je dnes KDH na politickej scéne: silnou regionálnou stranou. V komunálnych voľbách v roku 2018 bolo v súhrnných ukazovateľoch (počty starostov a poslancov) po Smere druhou najúspešnejšou politickou stranou. To isté platí aj pre regionálne voľby v roku 2017. Kresťanskí demokrati v nich získali post župana aj druhý najvyšší počet krajských poslancov.

Hoci treba povedať aj to, že z komunálnej politiky v Bratislave hnutie po progresívnej vlne spred roka a pol de facto vypadlo.

Prvým predpokladom udržania strany pri živote bude obhájenie slušnej pozície na úrovni regiónov. Vôbec to nebude jednoduché. Kresťanskí demokrati v tomto type volieb ťažili zo stále početnej členskej základne a aktívnych miestnych funkcionárov. Po druhých prehratých voľbách však môže prísť rezignácia, odchody členov a ďalšie sprievodné javy úpadku.

Pokiaľ ide o celoštátnu politiku, niektorí straníci možno snívajú o tom, že s novým predsedom sa KDH automaticky odrazí od dna a už bude iba rásť. Nie je to však príliš pravdepodobný scenár.

Do ďalších parlamentných volieb sa toho môže stať veľa. Možné je, že vývoj bude strane priať, ale aj to, že zvyšky jej voličov prevezmú iné subjekty, keďže vo vláde aj v parlamente sú dnes viacerí viditeľní kresťanskí politici. Môžu zlyhať, dostať sa do konfliktov vo svojich subjektoch, ale môžu aj stlačiť dopyt po KDH smerom k nule.

Z tohto pohľadu by triezvym cieľom nového lídra KDH malo byť udržanie strany v preferenciách nad tromi percentami, teda v pozícii zaujímavého partnera na predvolebnú spoluprácu. Zároveň ju zachovať v polohe nepopulistickej, ale hodnotovo jasne čitateľnej strany, ktorá viac nebude hazardovať s lojalitou svojich voličov.

Toto bude misia Milana Majerského.