Platy v pracovných inzerátoch, prosím, nezrušte

Sú to už dva roky, čo u nás platí povinnosť zamestnávateľov zverejňovať v pracovných inzerátoch základný ponúkaný plat. Občianske združenie Pracujúca chudoba minulý týždeň na svojom Facebooku zverejnilo, že ministerstvo hospodárstva uvažuje o jej zrušení.

Strana Sloboda a solidarita, ktorá za rezort hospodárstva zodpovedá, mala tento cieľ vo svojom volebnom programe. „Zrušíme povinné uvádzanie výšky platu do pracovných ponúk“, uvádza sa v kapitole o podnikateľskom prostredí.

No liberáli Richarda Sulíka by mali zvážiť, či chcú práve na toto konkrétne opatrenie plytvať politickým kapitálom. Aj keď naň pred dvomi rokmi niektorí podnikatelia šomrali, pre zamestnávateľské organizácie ležia priority lepšieho podnikateľského prostredia inde. A zverejňovanie platov v inzerátoch podporuje podľa prieskumu MVK z minulého roka 88 percent Slovákov vrátane rovnakého percenta voličov SaS.

Počas predvolebnej kampane sa táto požiadavka v programe liberálov dala pochopiť v rámci rivality voči PS/Spolu. V roku 2017 z povinného zverejňovania miezd v inzerátoch spravili politickú tému zakladatelia strany Spolu, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál. Inšpirovali sa úpravou v susednom Rakúsku.

Avšak PS/Spolu vo voľbách pohorelo, Miroslav Beblavý sa stiahol z politiky a Jozef Mihál sa vrátil do SaS. Na tomto fronte nie je už s kým bojovať. A zverejňovanie platov v inzerátoch je užitočné.

Pomáha kompenzovať informačnú asymetriu medzi zamestnávateľom a uchádzačom o prácu: Človek, ktorý išiel predtým na pohovor, často nevedel, koľko si vypýtať, aby na jednej strane neprestrelil a na druhej strane sa nepredal pod cenu. Dialo sa to na trhu práce, ktorý sa po väčšinu ponovembrového obdobia vyznačoval chronicky vysokou nezamestnanosťou, čo zamestnávateľom dávalo istú vyjednávaciu výhodu. Po skončení pandémie sa tieto časy zrejme vrátia.  

Navyše, mnohí uchádzači mali len hmlistú predstavu o platovej úrovni v tom-ktorom odvetví. Zverejňovanie miezd v inzerátoch spriehľadňuje mzdovú štruktúru v slovenskej ekonomike, vďaka čomu sa uchádzači lepšie orientujú vo svojich možnostiach a zamestnávatelia zase v platovej ponuke konkurencie.

Zdá sa tiež, že opatrenie šetrí čas a námahu obom stranám pri vzájomnom hľadaní sa: Uchádzači o prácu sa nepotrebujú hlásiť na pozície, ktoré nezodpovedajú ich mzdovým predstavám. Zamestnávateľom sa zase prihlásia len ľudia, ktorých pracovná ponuka naozaj oslovila.

Povedzme si pravdu: Drvivá väčšina z nás nehľadá prácu kvôli „mladému dynamickému kolektívu“, ani pre firemné benefity ako je „palacinkový deň“ (skutočne som ho v jednom aktuálnom inzeráte medzi ponúkanými výhodami našiel). Väčšinu zaujímajú v prvom rade peniaze, ktoré môžu priniesť domov.   

Ak niektorí podnikatelia argumentovali, že ponúkanú mzdu nevedia dopredu dosť dobre odhadnúť, lebo na pracovnom pohovore sa môžu objaviť uchádzači veľmi odlišných schopností, toto sa v praxi vyriešilo jednoducho: Veľká časť inzerátov udáva mzdové rozpätie. Prípadne svoju ponuku rozdeľuje na pevnú základnú mzdu a peňažné bonusy.

Samozrejme, existuje dôvod, pre ktorý časť zamestnávateľov nebola pred dvomi rokmi povinným zverejňovaním platov v pracovných ponukách nadšená. A nešlo len o to získať zamestnanca, ktorý si na pohovore vypýta najmenej.

Predstavte si, že ste v pokrízovom období, keď bolo veľa ľudí bez práce, zamestnali človeka za relatívne nízku mzdu. O pár rokov neskôr, keď je zrazu ťažké nájsť ľudí, na podobnú pozíciu potrebujete ďalšieho človeka, ale musíte mu ponúknuť oveľa vyšší plat. Tomu prvému ste možno medzičasom aj nejaké zvýšenie dali, no ak sa z vášho inzerátu dozvie, že na rovnakú prácu hľadáte človeka a ponúkate novému pracovníkovi oveľa viac peňazí, vypýta si aj ten starý zvýšenie platu. Toto sa niektorým podnikateľom prirodzene nepáči.

Na druhej strane, tlačiť na zvyšovanie miezd prostredníctvom transparentnosti platových ponúk v inzerátoch je zrejme pre ekonomiku znesiteľnejšie, než ísť napríklad cestou príliš strmého zvyšovania minimálnej mzdy určovanej od zeleného stola na úrade vlády či z parlamentného kopca, bez ohľadu na možnosti firiem. V tomto zmysle je zverejňovanie miezd v inzerátoch a decentralizovaná reakcia zamestnancov na tieto informácie viac v súlade s ekonomickou víziou SaS.

Sulíkovi liberáli správne rozpoznávajú problém dvojkoľajnosti slovenského hospodárstva, v ktorom pôsobia na jednej strane spoločnosti s vysokou produktivitou práce (zväčša zahraniční investori) a potom firmy, ktorých produktivita zaostáva (zväčša naše domáce malé a stredné podniky). Jemný tlak na mzdy prostredníctvom ich povinného zverejňovania v pracovných inzerátoch možno chápať aj ako spôsob tlačenia na zvyšovanie produktivity. A to je v súlade s cieľmi SaS i novej vlády.  

Napokon, mzda je cena práce. A sotva by sme v iných oblastiach života akceptovali podobné tajnostkárstvo okolo iných cien, aké donedávna panovalo, pokiaľ ide o výšku platov pri uchádzaní sa o prácu.