Od čoho závisí prežitie Za ľudí

V najmenšej koaličnej strane Za ľudí sa začína riešiť, čo urobiť, aby sa po Kiskovom odchode napriek účasti vo vláde neprepadli do bezvýznamnosti.

V tejto chvíli je jasné, že Andrej Kiska, ktorý stranu stvoril ako svoj osobný projekt, z aktívnej politiky odchádza a o novom vedení by sa malo rozhodovať na sneme začiatkom leta.

Vnútorná diskusia v strane sa prezentuje ako súboj dvoch ideových pohľadov na jej ďalšie smerovanie. Prvý vidí stranu ako stredový projekt, z ktorého budú zaznievať ako konzervatívny, tak liberálny hlas, pričom ak by sa novou líderkou stala Veronika Remišová, ten prvý by mohol byť o čosi silnejší. Strategickými partnermi pre Za ľudí by v takomto prípade mohlo byť OĽaNO alebo KDH.

Druhý pohľad preferuje jasnejšiu orientáciu na mestského progresívnejšieho voliča, ktorý momentálne nemá parlamentné zastúpenie. To znamená aj spoluprácu so stranou Spolu či časťou Progresívneho Slovenska. Ako kandidát tohto prúdu na predsedu sa spomína podpredseda parlamentu Juraj Šeliga. Čo je trochu zvláštne, keďže postoje Remišovej a Šeligu v hodnotových témach sú aj pre znalcov na nerozoznanie a v strane určite sú aj presvedčivejšie liberálne tváre.

Hoci je táto vnútorná debata v strane Za ľudí zaujímavá, to, ktorý z týchto dvoch prúdov bude mať prevahu, nebude tým najdôležitejším faktorom jej prežitia. Kľúčom k nemu bude to, či toto zoskupenie dokáže vyprodukovať výrazného a zaujímavého lídra.

Je síce možné si povedať, že sa strana bude zameriavať na nejakú konkrétnu cieľovú voličskú skupinu, pokiaľ nemá lídra schopného týchto voličov mobilizovať, je to nanič.Zdieľať

Kedysi SDKÚ, ale aj dnes OĽaNO sú príkladom toho, že úspešné môžu byť aj hodnotovo rozkročenejšie subjekty. Za ich úspechom u voličov sú lídri, ktorí v politike niečo stelesňujú a dokážu oslovovať voličov naprieč hodnotovými tábormi. V prípade SDKÚ bolo týchto lídrov viac (Dzurinda, Mikloš, Radičová), pri OĽaNO je to najmä Igor Matovič.

Takýchto výrazných politikov však v strane Za ľudí zatiaľ nevidno. Je síce možné si povedať, že sa strana bude zameriavať na nejakú konkrétnu cieľovú voličskú skupinu, pokiaľ nemá lídra schopného týchto voličov mobilizovať, je to nanič.

Strana Za ľudí má síce dvoch členov vlády, ale ide skôr o rezortné typy politikov. Ako Veronika Remišová, tak Mária Kolíková môžu byť úspešné vo svojich agendách a riadení rezortov. Chýba im však niekoľko ďalších rozmerov, ktoré robia z politika úspešného politického lídra. Nesrší z nich schopnosť vzbudzovať emócie a elektrizovať voličov, nadanie využívať politické príležitosti ani cit pre silné témy.

Juraj Šeliga je v politike len veľmi krátko, pohyboval sa v tieni Andreja Kisku a ničím zaujímavejším zatiaľ nezaujal.

Najzaujímavejším politikom Za ľudí v období po voľbách je určite Miroslav Kollár. Primátor Hlohovca a hodnotovo skôr umiernený liberál si trúfol odmietnuť divadielko s poslaneckým podpisovaním koaličnej zmluvy, jasne formuloval svoj kritický názor na niektoré body programového vyhlásenia vlády a pomerne sebavedomo dáva najavo aj dištanc od politického štýlu Igora Matoviča.

Aj vo vnútrostraníckej diskusii o budúcnosti Kollár ukazuje, že sa cíti ako silný hráč, ktorý nechce len čakať, ako sa to celé skončí, ale dokáže definovať stratégiu.

V tejto chvíli sa určite nedá tvrdiť, že Miroslav Kollár by mohol byť riešením líderského problému Za ľudí. Nato je v top politike ešte príliš krátko. Nakoniec ani nič nenasvedčuje tomu, že by o to teraz mal záujem.

Určite sa však dá povedať, že Kollár najpresvedčivejšie ukazuje na cestu, ktorou sa strana musí vydať, ak sa chce zachrániť. Neutopiť sa v rezortizme, vnímať politiku aj v širších súvislostiach, byť sebavedomá v nastoľovaní témy a odvážna vo vymedzení sa aj voči svojim vládnym partnerom.

Ak to Za ľudí nezvládne a nevygeneruje zo svojich radov lídra, ktorý toto dokáže stelesňovať, rozkladu a osudu parlamentnej filiálky Progresívneho Slovenska sa nevyhne. Aj keď nie je vylúčené, že niektorí členovia strany si práve takto môžu predstavovať záchranu.