Voľná nedeľa Kedy, keď nie teraz, otvoriť tému nedele bez nakupovania?

Už viac ako mesiac tu máme stav, keď sú v nedeľu povinne zatvorené aj tie obchodné prevádzky, ktoré môžu počas epidémie fungovať. Ide o dočasné vládne nariadenie, v nedeľu musia mať obchody sanitárny deň.

Asi neexistuje lepší dôkaz toho, že téma voľnej nedele je v našej spoločnosti stále silná, ako to, že toto dočasné opatrenie okamžite vyvolalo verejnú debatu, či by zákaz nedeľného predaja nemal zostať natrvalo.

Argumenty za 

V prospech takéhoto kroku existuje niekoľko silných argumentov.

Obmedzenie predaja v nedeľu má pomerne vysokú verejnú podporu. V roku 2018 bol publikovaný výskum, ktorý si u agentúry Focus objednali Prírodovedecká fakulta UK, Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity a Sociologický ústav SAV. Z jeho výsledkov vyplýva, že so zatvorením obchodov v nedeľu by súhlasili takmer dve tretiny obyvateľov.

Obrovskej, až viac ako osemdesiatpercentnej podpore sa teší zavedený zákaz predaja počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja. Zároveň tento výskum ukázal, že údajne časté cestovanie počas týchto dní za nákupmi do zahraničia je skôr optickým klamom ako masovým javom. Robí tak len minimum ľudí.

Ďalším argumentom v prospech voľnej nedele je aj existencia širokej spoločenskej koalície, ktorá tento krok podporuje.Zdieľať

Ďalším argumentom v prospech voľnej nedele je aj existencia širokej spoločenskej koalície, ktorá tento krok podporuje. Vôbec to nie je len agenda náboženských aktivistov a kresťanských politikov, hoci práve tých často vidieť v prvej línii tohto zápasu.

Právo zamestnancov obchodov na trávenie nedele so svojimi rodinami a blízkymi považujú za hodné podpory aj odbory, aj niektorí obchodníci (COOP Jednota), ale aj ľudia, ktorí sa nehlásia k viere, sú skôr ľavicovo či liberálne orientovaní. A dokonca aj v progresívnom krídle možno takých ľudí nájsť, v týchto dňoch napríklad nedeľu bez nakupovania verejne podporil aj člen Progresívneho Slovenska Pavel Sibyla.

Keď vynecháme zo zreteľa tak trochu absurdné hlasy, ktoré považujú nakupovanie v nedeľu za najväčší výdobytok novembra 89 a ktorí považujú možnosť kúpiť si v nedeľu rožky za základné ľudské právo, tak najvážnejší argument proti tomuto opatreniu je ekonomický. Takéto obmedzenie by podľa neho hospodársky poškodilo obchodníkov a ohrozilo pracovné miesta v tomto sektore.

Takéto katastrofické scenáre sa tu objavili aj pred tým, ako bola v roku 2017 prijatá legislatíva zakazujúca predaj počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja. Lenže žiadna dráma sa nekonala a obavy z poklesu tržieb sa nepotvrdili. Keď sa po dvoch rokoch platnosti tohto zákazu predaja pýtali zástupcov veľkých reťazcov BILLA a COOP Jednota na to, aký vplyv mal tento zákaz predaja na ich obrat, zhodne odpovedali, že žiadny. Jednoducho preto, že ľudia nemíňali v obchodoch menej, len upravili svoje spotrebiteľské správanie. Nakupovali v iné dni.

Nuž a nakoniec ešte jeden argument. Teraz sa veľa hovorí o ekologických hrozbách, ktorým čelí naša planéta a mnohí to považujú za najzásadnejšiu téma dneška. Súčasťou tohto trendu je aj spotrebiteľský minimalizmus, teda nakupovať čo najmenej vecí, ktoré nepotrebujeme. A výskumy obchodníkov jasne hovoria, že nákupy počas nedele, keď nie sme v strese, sú veľmi naklonené uvoľnenému nakupovaniu. Teda míňame viac a aj na to, čo nepotrebujeme. Pribrzdenie nášho nedeľného konzumu môže byť teda aj skromným príspevkom do debaty o ekológii, ochrane planéty a k boju proti nadmernému konzumu.

Politický problém 

Napriek tomu, že v prospech voľnej nedele hovorí veľa dobrých argumentov, jej politické presadenie nevyzerá ako ľahká záležitosť. Nič na tom nemení ani podpora takéhoto kroku zo strany premiéra Igora Matoviča.

Zákaz nedeľného predaja nie je súčasťou programového vyhlásenia vlády a nie je na ňom zhoda ani v rámci koalície.

Jasne proti je liberálna SaS so svojím klasickým argumentom proti štátnym reguláciám, teda že štát by obchodníkom nemal určovať, kedy majú mať otvorené prevádzky. Len pri tom zabúdajú, že sviatočný charakter nedele bol ešte nie tak dávno normou (v mnohých krajinách aj legislatívne ukotvenou) a prestal ňou byť nie na základe slobodného rozhodnutia všetkých aktérov, ale vďaka rozhodnutiu štátu.

Pozícia ďalších dvoch koaličných partnerov Sme rodina a Za ľudí je nejasná. V ich radoch sa pravdepodobne nájdu práve tak prívrženci, ako aj odporcovia takéhoto návrhu.

Zákaz nedeľného predaja nie je súčasťou programového vyhlásenia vlády a nie je na ňom zhoda ani v rámci koalície.Zdieľať

So zákazom predaja v nedeľu môže, samozrejme, prísť aj niekto z opozície. Ale ak by sa tak aj stalo, je len ťažko predstaviteľné, že by koaliční podporovatelia tohto kroku práve kvôli tejto téme riskovali rozpad koalície. Teda keby bolo jasné, že pre SaS je to neprijateľná vec.

Napriek tomu však stojí za to o voľnú nedeľu politicky zabojovať a urobiť z nej opäť silnú verejnú tému. Napríklad preto, lebo sa môže ukázať, že zatvorené obchody majú vo verejnosti, ale aj medzi samotnými obchodníkmi oveľa väčšiu podporu, ako si v SaS myslia.

Čo je argument, na ktorý by Richard Sulík mohol hľadieť, a nerobiť tak z tejto témy existenčnú záležitosť, na ktorej stojí a padá jeho účasť v tejto vláde. Napokon, aj voliči SaS občas zájdu na nákupy do susedného Rakúska a vedia, že v nedeľu sa tam nenakupuje (s pochopiteľnými výnimkami, ako sú napríklad otvorené obchody v turistických centrách). A nikto nebude Rakúsko obviňovať z toho, že pre zatvorené obchody v nedeľu je tam nižšia životná úroveň alebo menej slobody.

Iná nedeľa

Ošiaľ, ktorý sme tu zažili v deväťdesiatych rokoch z toho, že máme obchody takmer stále, je dávno preč. A v čase koronakrízy sa mení aj naše obchodné správanie. Napríklad veľa vecí budeme asi aj po korone nakupovať cez internet. A to môžeme robiť dokonca aj v nedeľu.

Obchody zatvorené v nedeľu sú hodnotovým konsenzom, ktorý spoločnosť môže prijať cez svojich zvolených zástupcov v parlamente. A zďaleka to už nemusí znamenať len to, že kresťania si presadili svoju ideológiu.

Aj podľa spomínaného výskumu sa to javí tak, že väčšina členov tejto spoločnosti je stotožnená s ideou, že aspoň jeden deň v týždni máme prežiť iným spôsobom. Nielen zamestnanci obchodov, ale aj zákazníci. Niekto môže ísť do kostola, iný pôjde pozrieť rodinu, športovať, prejsť sa do prírody, do múzea či do ZOO.

Kvôli ochrane pred vírusom sme si vyskúšali, aké to je, keď sú v nedeľu obchody zatvorené. Mnohí možno zistili, že to nie je žiadna katastrofa.Zdieľať

Nedeľa bez nakupovania môže byť spoločenskou dohodou obyvateľov krajiny, že nedeľa je iný deň, zvláštnejší, cennejší, a preto vyčlenený na nekaždodenné aktivity. V čase koronakrízy sme museli prehodnotiť veľa vecí. Mnohých vecí sme sa museli vzdať, niektoré veci si budeme asi vážiť oveľa viac. A to nielen fungujúce školy s dobrými učiteľmi, kvalitné nemocnice s obetavými lekármi, ale možno aj pekný verejný priestor, udržiavané parky, športoviská, atraktívne korzá, upravené nábrežia či prímestské lesy s turistickými cestičkami, detskými ihriskami a lúkami na pikniky. Aby sme sa mohli ísť v nedeľu prejsť tam, namiesto prechádzky v nákupnom centre.

Kvôli ochrane pred vírusom sme si – po dlhých rokoch – opäť vyskúšali, aké to je, keď sú v nedeľu obchody zatvorené. Mnohí, najmä tí mladší, možno zistili, že to nie je žiadna katastrofa. Že sa tomu dá prispôsobiť. A že plusov môže byť viac ako mínusov, keď to prijmeme ako možnosť, príležitosť, šancu, a nie ako obmedzenie svojich práv.

Nedeľu bez nakupovania treba ponúknuť spoločnosti ako dôležitú tému práve teraz, keď sa veľa postojov a hodnôt mení. Je ideálny čas.