Finálová séria Slovan - Košice z roku 1998.

Finálová séria Slovan - Košice z roku 1998.

Ernest Bokroš o pamätnom finále Slovan – Košice: Takú atmosféru dnes na štadiónoch nezažívame

Juraj Hudák • 10. apr 2020 o 10:10
Finálová séria Slovana s Košicami z roku 1998 patrila medzi to najlepšie, čo si naša najvyššia súťaž pamätá. Nádherné hokejové momenty však neraz striedali vypäté chvíle v zákulisí. Vybičované finále napokon prinieslo „belasým“ historicky prvý titul v ére samostatného Slovenska.

Mužstvo Ernesta Bokroša vtedy veľmi túžilo po úspechu, čo bolo vidieť v každom zápase. Hráči si na ľade nič nedarovali a iskrilo sa aj medzi funkcionármi, ktorých poznačila smrť vtedajšieho prezidenta Slovana i SZĽH Dušana Pašeka .

„Začalo to domácou sériou, kde nazvali pána Paštinského (vtedajší riaditeľ Slovana pozn. red.) vrahom. Keď niekoho takto ktosi obviní, tak to nie je príjemné. Tam to celé začalo,“ rozhovoril sa pre ŠPORT.sk Ernest Bokroš , ktorého s ponukou trénovať Slovan najprv oslovil Dušan Pašek.

Celá táto nepríjemnosť sa odohrala po druhej tretine druhého finálového súboja, keď obe mužstvá odchádzali do šatní. Už v prvom dueli sa však na ľade poriadne iskrilo, no diváci mohli vidieť aj nádherné akcie hráčov oboch mužstiev.

Kým v tom domácom vyčnieval kapitán Zdeno Cíger , Košičanom pomáhali góly najlepšieho strelca extraligy Vlastimila Plavuchu . Podľa Ernesta Bokroša však mali východniari iného lídra.

„Motorom Košíc bol jednoznačne Igor Liba. Celá séria bola viacmenej o Zdenovi Cígerovi a Igorovi Libovi. Pre mňa to boli rozdieloví hráči, ktorí tvrdili muziku vo svojich mužstvách,“ pokračuje Ernest Bokroš, pre ktorého bola vtedajšia práca v Slovane prvou vážnou skúsenosťou vo veľkom hokeji.

Liba s Rusznyákom išli po sebe od začiatku

A ten mu ukázal, aký vie byť zradný. Od začiatku finálovej série sa totiž práve Igor Liba stal terčom útokov slovanistu Karola Rusznyáka . Obaja sa na ľade nevedeli zniesť, čo vyvrcholilo vo štvrtom súboji na ľade Košíc atakom Rusznyáka hokejkou na Libovu tvár, po ktorom skončil košický útočník so zlomenou čeľusťou.

Niektorí sa mohli nazdávať, že práve týmto chcela lavička Slovana odstaviť najväčšiu hviezdu východniarov.

„To tak vôbec nebolo. Hráči sa totiž dobre poznajú a keby len tušili, že sa niečo také chystá, určite by si to povedali. Títo dvaja išli po sebe od začiatku, to videl každý. Všetko vyplynulo z hry, emócií a kontaktov na ľade. Žiadne vyhrotenie zo striedačky neprichádzalo do úvahy. Takéto niečo sa tam vôbec nestalo,“ vyvracia akékoľvek špekulácie Ernest Bokroš.

O majstrovi Slovenska pre rok 1998 sa tak rozhodovalo v piatom finálovom súboji (v tom čase sa hralo play-off na tri víťazné zápasy pozn. red.). Vypredaný Zimný štadión Ondreja Nepelu čakal majstrovské oslavy, no v 16. minúte prvého predĺženia za stavu 2:2 prekonal domáceho brankára René Pucher a všetci zmeraveli. Rozhodca však gól neuznal, čo neskôr zdôvodnil odpískaním situácie ešte pred celou akciou, pretože stratil puk z dohľadu.

„Toto sa mi ťažko posudzuje. Spred televíznych obrazoviek všetko vyzerá inak,“ hovorí Ernest Bokroš. „Kto bol vtedy na štadióne a zažil tú atmosféru, tak vie, že tam nebolo nič počuť. Dnes sa naozaj nedá povedať, či to tak bolo alebo nie. Áno, bolo to napokon odpískané v náš prospech. Vždy je však jedna strana šťastná a druhá ukrivdená. Toto ale naozaj nedokážem posúdiť. Je to o verdikte rozhodcov a deje sa to dodnes,“ spomína 60-ročný rodák z Karvinej.

Cítili enormný tlak

Gól napokon padol v druhom predĺžení v celkovo 84. minúte z hokejky Richarda Kapuša a „belasí“ mohli oslavovať prvý titul v ére samostatného Slovenska. A práve domáce prostredie malo podľa Ernesta Bokroša veľký vplyv na to, že sa to Slovanu vtedy podarilo.

„S odstupom času môžem povedať, že našou výhodou bolo domáce prostredie. Všimol som si, že takú atmosféru už dnes na štadiónoch nezažívame. Vtedy to tam totiž bolo spontánne, úprimné a ľudia to veľmi prežívali. Či v Košiciach alebo na Slovane, všade bolo množstvo emócií,“ pokračuje Ernest Bokroš, ktorý bol súčasťou pamätnej finálovej série.

Dodnes je totiž tento boj o titul považovaný za najlepší, aký kedy slovenský hokej doma zažil. V uplynulých rokoch to potvrdili viacerí jej účastníci a dnes aj sám Ernest Bokroš.

„Bolo to náročné po psychickej stránke. Či vonku alebo doma, tlak od ľudí bol enormný. Každý chcel vyhrať. Tie mužstvá boli veľmi, veľmi vyrovnané. Bolo to o šťastí, jednom góle, rozdielových brankároch a rozhodovali naozaj malé momenty. Samozrejme, že tam boli aj veci, ktoré sa jednej i druhej strane nepáčili. Pri takejto sérii sa to ale stáva. Preto bola tak náročná,“ dodal na záver úspešný kouč, ktorý neskôr získal ďalší titul v českej extralige so Zlínom a na medzinárodnej úrovni bol v rokoch 2000 a 2002 ako asistent trénera pri striebornom a zlatom úspechu Slovenska.

Trénerské úspechy Ernesta Bokroša

Klubová úroveň ako hlavný tréner

1997/98 majster Slovenska (HC Slovan Harvard Bratislava)

1998/99 vicemajster Slovenska (HC Slovan Harvard Bratislava)

1999/00 vicemajster Slovenska (HKM Zvolen)

2000/01 majster Slovenska (HKM Zvolen)

2001/02 vicemajster Slovenska (HKM Zvolen)

2002/03 3. miesto (HKM Zvolen)

2003/04 majster Českej republiky (HC Hamé Zlín)

2004/05 vicemajster Českej republiky (HC Hamé Zlín)


Medzinárodná úroveň

MS 2000 striebro (asistent trénera)

MS 2002 zlato (asistent trénera)

MS U18 2012 divízia II zlato (hlavný tréner)

MS U20 2015 bronz (hlavný tréner)


*za rokom, resp. podujatím nasleduje medailový úspech, klub a pozícia

Pozrite sa ako brankár spoza striedačky vypichol puk súperovi: