Prezidentka vymenovala Korčoka za ministra zahraničných vecí

„Teší ma, že sa v týchto neľahkých časoch ujíma funkcie ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí jeden z našich najskúsenejších diplomatov,“ uviedla prezidentka. Pripomenula, že Korčok pôsobí v slovenskej diplomacii už takmer 30 rokov a za ten čas prešiel mnohými funkciami v našej zahraničnej službe. „Na každom poste osvedčil svoju profesionalitu a odbornú spôsobilosť,“ doplnila.

Hlava štátu očakáva od zahraničnej politiky, že významnou mierou prispeje k dobrému menu SR v rámci medzinárodného spoločenstva. „Verím, že rezort pod vaším vedením bude presadzovať a chrániť hodnoty slobody, demokracie, právneho štátu a medzinárodného práva,“ povedala Čaputová novému ministrovi.

Prezidentka ďalej očakáva, že Slovensko bude aj s Korčokovým prispením oprávnene vnímané ako ústretový partner v Európskej únii a spoľahlivý spojenec v Severoatlantickej aliancii. „Ako krajina, ktorá dokáže prejaviť spolupatričnosť a solidaritu, a ako štát, s ktorým budú spojenci a partneri radi spolupracovať,“ doplnila.

Dotkla sa aj témy pandémie. „Čakajú vás naliehavé úlohy pri repatriácii občanov SR, pri riešení množstva praktických problémov, ktoré vyplývajú z obmedzení núdzového stavu. Som presvedčená, že budete hľadať možnosti pre čo najlepšiu a najužšiu spoluprácu s našimi susedmi i ostatnými štátmi, aby sa medzinárodná spolupráca a koordinácia počas korona krízy neoslabovala, ale posilňovala,“ povedala prezidentka Korčokovi.

Nového ministra ubezpečila, že sa môže plne spoľahnúť na jej dobrú vôľu k spolupráci. „A verím tomu, že rovnako sa budem môcť spoľahnúť aj na vašu pomoc a ústretovosť. Teším na našu budúcu spoluprácu,“ uzavrela prezidentka.

Boj s konšpiráciami nemôže riešiť len rezort diplomacie

Riešenie šírenia dezinformácií a konšpirácií nemôže byť len úlohou rezortu diplomacie, spolupráca by mala viesť naprieč ministerstvami. Vyhlásil to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS) na stredajšej tlačovej konferencii po prevzatí vedenia rezortu. Doplnil, že jeho hlavnou prioritou je jasné zahranično-politické smerovanie krajiny. Korčok odmieta úvahy o Slovensku ako o moste, čiže krajine, ktorá nemá patriť ani na Východ, ani na Západ. Je to podľa neho nebezpečný mýtus.

Aj v tejto extrémnej situácii v čase pandémie existuje podľa Korčoka „eldorado“ konšpirátorov, ktorí vedome zavádzajú, ponúkajú lacné riešenia a zasievajú pochybnosti, či je správne hľadať odpovede najmä v rámci EÚ. Dodal, že otázkou šírenia dezinformácií sa doteraz zaoberal len jeho rezort. „Ale my s konšpirátormi nemáme šancu, pokiaľ toto nebude silná politická téma pre všetkých, ktorí veria v demokraciu, a budú aktívne komunikovať. Tu je absolútna nevyhnutnosť zapĺňať priestor tým, čo robíme my,“ povedal s tým, že sa v čase súčasnej krízy šíria klamstvá a cielené hoaxy. Verí, že aj v programovom vyhlásení vlády bude mať boj s konšpirátormi svoje miesto.

Korčok pripomenul, že svet je rozkývaný zo strany na stranu. „O to viac je dôležité, aby sme vedeli, kam patríme a kto sú naši partneri a spojenci, s ktorými túto krízu máme riešiť. Vždy som odmietal a v tejto situácii o to viac odmietam úvahy o Slovensku ako o moste, krajine, ktorej by bolo lepšie nepatriť nikam. V tejto dobe je to nebezpečný mýtus,“ doplnil.

Ďalšou veľkou prioritou je pre nového ministra naprávať obraz o EÚ, ktorý podľa neho nezodpovedá realite. Na webe ministerstva spustili aj sekciu o aktivitách EÚ. Treťou jeho prioritou je balík konkrétnych oblastí, kde bude ministerstvo formovať pozície Slovenska.

Druhou štátnou tajomníčkou rezortu diplomacie má byť Ingrid Brocková, ktorá podľa Korčoka pôsobila ako veľvyslankyňa SR pri OECD v Paríži, v stredu podľa neho končí povinnú karanténu po návrate zo zahraničia. Na štvrtkovom (9. 4.) zasadnutí vlády navrhne minister jej vymenovanie. Korčok prišiel z postu veľvyslanca SR v Spojených štátoch amerických, na návrhu na svojho nástupcu podľa svojich slov pracuje.

Štátny tajomník ministerstva Martin Klus bude mať podľa ministra na starosti európsku agendu, Brocková by mala prevziať oblasť medzinárodných organizácií či ekonomickú diplomaciu. Kapitola programového vyhlásenia vlády za rezort je podľa Korčoka hotová a bude predmetom koaličných rokovaní.

Ministerstvo repatriovalo alebo umožnilo návrat vyše 4000 občanov

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR do stredy repatriovalo alebo umožnilo návrat rôznymi formami viac ako 4000 slovenským občanom. Na tlačovej konferencii to uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (nominant SaS).

MZVaEZ SR podľa Korčoka eviduje momentálne ďalších takmer 6000 ľudí, ktorí sa zapísali do formulára a žiadajú o repatriáciu, a rezort diplomacie pracuje s identifikáciou tých, ktorí sa chcú vrátiť domov. Dodal, že číslo 6000 je však veľmi hrubé, pretože občania SR sa často zaregistrujú do formulára, a potom sa rezortu diplomacie neozvú späť.

Korčok sa tiež vyjadril k dôvodom, ktoré majú občania žiadajúci o repatriáciu. „Je naozaj nevyhnuté pre občanov v zahraničí zvažovať, či chcú ísť alebo musia ísť domov, lebo nemajú iné východisko,“ uviedol Korčok. Dodal, že si každý musí uvedomiť, že jeho miesto v autobuse či v lietadle môže chýbať tomu, kto je naozaj v núdzi.

Najväčší počet občanov, ktorí sa zaregistrovali a žiadajú o repatriáciu, je podľa šéfa rezortu diplomacie vo Veľkej Británii. „Je to pochopiteľné, lebo tam máme veľmi silnú komunitu ľudí,“ spresnil Korčok s tým, že väčšie počty ľudí sú aj v Spojených štátoch amerických či vo Švajčiarsku.

Minister tiež poprosil slovenských občanov v zahraničí, aby zvážili návrat na územie Slovenska komerčnými letmi. „Stále je vo výraznej miere možnosť dostať sa riadnymi komerčnými letmi. Máme veľa konkrétnych prípadov, keď ľudia majú možnosť vrátiť sa takýmito komerčnými letmi domov, ale nevyužívajú ju,“ uzavrel Korčok.

Korčok: Schválenie bezpečnostnej stratégie potrebujeme ako soľ

Schválenie novej bezpečnostnej stratégie potrebuje Slovensko „ako soľ“. Povedal to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS) na stredajšej tlačovej konferencii po prevzatí vedenia rezortu.

Korčok pripomenul, že na Slovensku sme dlho fungovali podľa stratégie z roku 2005 a aktualizovaná stratégia z roku 2017 nebola schválená. „Myslím si, že ak sme ju potrebovali vtedy, dnes ju potrebujeme ako soľ, a to aj s ohľadom na dnešný vývoj, ale aj za posledné dva, tri roky. Svet sa mení pred našimi očami a SR musí reagovať, ale musí mať hlavne jeden názor na to, ako sa k svetu chceme postaviť,“ skonštatoval minister.

Predchádzajúci vládny kabinet schválil Obrannú stratégiu SR a Bezpečnostnú stratégiu SR jednohlasne v októbri 2017. Do Národnej rady SR dokumenty neboli predložené, preto ich Slovensko definitívne neodobrilo.

Bezpečnostná stratégia je verejným dokumentom v oblasti bezpečnostnej politiky štátu. Reflektuje prepojenosť vnútornej a vonkajšej dimenzie bezpečnosti, teda aj potrebu komplexného prístupu k bezpečnostnej politike. Kľúčovým prvkom je kontinuita proeurópskej a proatlantickej orientácie bezpečnostnej politiky SR, založenej na širokej politickej zhode.