Jaroslav Slašťan

Obyčajným ľuďom približuje krásu umeleckých diel, ktoré sa nachádzajú v súkromných zbierkach, prípadne sa dajú obdivovať vo svetoznámych galériách. Hasič záchranár Ivan Molnár (53) z Nedožier-Brezian svoje povolanie považuje za poslanie.

Vo voľnom čase má na profesionálneho hasiča nevšednú záľubu: na objednávku maľuje diela svetoznámych umelcov, ktorých väčšina končí v súkromných zbierkach milovníkov obrazov. Hovorí, že žiadna maľba sa nedá skopírovať, pokiaľ človek dokonale nezvládne techniky starých majstrov. Jeho cieľom je vždy presná kópia originálu. Má však zásadu, že rozmer jeho kópie nikdy nie je totožný s rozmerom originálu. Priznáva, že na všetky diela si netrúfne. Aspoň zatiaľ.

Výtvarné umenie ho zaujímalo odjakživa a&nbsp;časom v&nbsp;ňom obdiv k&nbsp;umeleckým, hlavne maliarskym dielam rástol. Až prišiel čas vyskúšať si svoju zručnosť. Pred tridsiatimi rokmi však bolo u&nbsp;nás veľmi málo dostupnej odbornej literatúry, ktorú by mohol využiť a&nbsp;z&nbsp;ktorej by čerpal poznatky o&nbsp;technikách maľby. Internet bol len v&nbsp;plienkach, a&nbsp;tak jediné, čo mu ostávalo, bola metóda pokus – omyl. Umelecká tvorba a&nbsp;výtvarné myslenie sa u&nbsp;neho začali formovať pred tromi desaťročiami.

„Od začiatku som sa zameral na olejomaľby, iné techniky som ani neskúšal. Začínal som úplne jednoduchými vecami a&nbsp;len postupne som náročnosť techník zvyšoval. Niektoré tajomstvá maľby som sa dozvedel od známych, niečo som si sám v&nbsp;literatúre naštudoval a&nbsp;na plátne vyskúšal. Dalo by sa povedať, že som samorast,“ hovorí majster Molnár s&nbsp;tým, že v&nbsp;detstve ku kresleniu neinklinoval, pretože sa mu zdalo málo farebné.

Po osvojení ťahov štetca sa ako prvú rozhodol namaľovať kópiu obrazu talianskeho maliara židovského pôvodu Amedea Clementeho Modiglianiho (1884 – 1920). Ten mal osobitý umelecký rukopis. Klasicky čisté a&nbsp;zjednodušené tvary spájal s&nbsp;expresívnymi prvkami pretiahnutých figúr. Dnes jeho diela vystavujú najprestížnejšie galérie celého sveta a&nbsp;predávajú sa za desiatky miliónov eur. Odvtedy prešiel už dlhý čas a&nbsp;Ivan namaľoval stovky ďalších obrazov. Chýr o&nbsp;jeho výnimočnej schopnosti zhotoviť dokonalé repliky starých majstrov sa rýchlo rozšíril a&nbsp;začali ho oslovovať priatelia, známi, kolegovia, susedia, ľudia z&nbsp;blízkeho okolia, ale aj úplne neznámi záujemcovia.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

O&nbsp;tom, že sme rôznorodí a&nbsp;každému sa páči niečo iné, presvedčili majstra Molnára aj objednávky reprodukcií diel svetoznámych umelcov, napríklad Françoisa Bou­chera, Jana van Eycka, Salvadora Dalího či Amedea Modiglianiho. Spokojní zákazníci nielenže prilákali ďalších záujemcov, ale mnohí sa s&nbsp;túžbou vlastniť ďalšie dokonalé reprodukcie do majstrovho bytového ateliéru vracajú. Teda, ateliéru ako ateliéru... Prekrásne diela vysokej umeleckej hodnoty sa rodia v&nbsp;neveľkej izbe – v&nbsp;maliarskej pracovni majstrovho bytu.

Tu v&nbsp;obklopení stovkami štetcov, farieb, v&nbsp;priestore, kde má svoje miesto maliarsky stojan i&nbsp;paleta, majster pracuje. „Mnohokrát si ľudia myslia, že obraz budú mať hotový za pár dní. A&nbsp;potom sú udivení, keď im poviem čas, ktorý potrebujem. Je to doslova veda – miešanie farieb, lom svetla, podmaľby, lakovanie... To sú veci, ktoré sa nedajú oklamať. Farby musím nechať vyzrieť, ich schnutie sa nedá urýchliť,“ hovorí Ivan s&nbsp;tým, že zákazník musí počítať priemerne s&nbsp;tromi až štyrmi mesiacmi práce.

Sám priznáva, že originály kopírovaných obrazov nikdy nevidel na vlastné oči, a&nbsp;tak musí najskôr získať čo najvernejšie reprodukcie. Pri ich kopírovaní sa snaží zachovať postupy starých majstrov a&nbsp;používať obdobné materiály. „Problém nie je vytvoriť kópiu diela, ale zvládnuť štýl starých majstrov. Napríklad najťažšie je zvládnuť vrstvenie farieb, nakladať jednotlivé vrstvy na seba tak, aby bol obraz plastický. To je niečo nesmierne zložité. Keď má človek trpezlivosť, môže odkopírovať mnohé diela, ale diela, ktoré sú urobené štýlovo, originálne, tie skopíruje len málokto.“

Zo zásady nerobí notoricky známe obrazy, preto Monu Lisu nemaľoval ani raz. Potom je tu druhá skupina obrazov, ktoré sú technicky také náročné, až sú nekopírovateľné. Hovorí, že nikdy by si netrúfol namaľovať kópiu obrazu Židovská nevesta od Rembrandta&nbsp; (1606 – 1669). „Pri jeho tvorbe autor na zachytenie prirodzeného svetla použil techniku silného vrstvenia hustej farby, ktorá podnecuje hru svetiel a&nbsp;tieňov. A&nbsp;len dve variácie základných farieb – zelenozlatej a&nbsp;oranžovočervenej.

Je to silná pastózna maľba, pri ktorej geniálny holandský maliar nanášal farbu po kúskoch a&nbsp;plátkoch, ktoré až prekvapivo odrážajú svetlo. Na rukávoch je vrstva farby, ale nenájdete na nich ani stopu po štetci či inom nástroji. Dodnes sa nevie, ako rukávy namaľoval. Môžem povedať, že Rembrandt je veľmi ťažko kopírovateľný. Považujem ho za najlepšieho maliara, aký kedy žil,“ hodnotí Ivan. Medzi najťažšie diela, ktoré kopíroval, patrí obraz významného renesančného maliara Jana van Eycka (1385 – 1441) Manželia Arnolfiniovci z&nbsp;roku 1432 (originál vlastní Národná galéria v&nbsp;Londýne).

„Van Eyck síce olejomaľbu nevynašiel, ale stal sa jej veľkým propagátorom. Dokonale zvládol techniku lazúr, nanášania vrstiev transparentnej maľby a&nbsp;mimoriadne citlivo dokázal vystihnúť dopadajúce svetlo. Manželov Arnolfiniovcov som maľoval niekoľko rokov. Samotný portrét nie je veľký, ale neskutočne detailný. Bral som ho ako výzvu. Povedal som si, že keď zvládnem toto, tak už asi všetko.“

„Najväčší záujem je, pochopiteľne, o&nbsp;modernu. Nie každý má bývanie zariadené tak, aby do jeho štýlu zapadlo renesančné či barokové dielo. Mám rád, keď sa na obraz pozriem a&nbsp;viem, čo stvárňuje. Bez opisov a&nbsp;vysvetľovania, ako je to pri dnešných extravagantných obrazoch znázorňujúcich kocky, gule či iné geometrické tvary. Preto aj vlastnú tvorbu volím tak, aby bola čitateľná a&nbsp;zrozumiteľná. Chcem, aby môj obraz vyvolal dojem, emóciu a&nbsp;aby bolo jasné, čo znázorňuje.

Občas ma ľudia nahovárajú, aby som vyskúšal kubizmus a&nbsp;iné módne trendy, čo zatiaľ úspešne odmietam. Neoslovilo ma to a&nbsp;nechcem robiť niečo, čo sa mi nepáči. Mám dosť široký diapazón, škálu, pokiaľ môžem ísť, ale úplne abstraktná tvorba – to jednoducho nie. Považujem ju skôr za dekoratívne umenie. Neoslovuje ma a&nbsp;nie je mi blízka, nepovažujem ju za umenie, pretože kruh dokáže namaľovať aj malé dieťa.

Súčasné výtvarné umenie je plné nezmyslov, žijeme v&nbsp;zvláštnej dobe. Ak niekto, koho považujú za znalca umenia, povie, že toto je dobré, až potom sa to predáva. Akoby sme stratili vlastný názor a&nbsp;úsudok. Nedokázal by som robiť niečo, čo dehonestuje, uráža city, vieru či presvedčenie ľudí. Takisto v&nbsp;tvorbe odmietam obscénnosť a&nbsp;vulgárnosť, nechápem, akú emóciu môžu takéto diela vzbudiť. Moje presvedčenie je, že obrazy by mali ľudí obohacovať, upokojovať, motivovať ich ku kráse a&nbsp;k&nbsp;dobru.“

Najväčší obraz, ktorý Ivan Molnár na objednávku namaľoval, predstavoval maliarsku kópiu olejomaľby anglického maliara Josepha Wrighta (1734 – 1797) z&nbsp;roku 1768 s&nbsp;názvom Experiment s vtákom vo výveve. „Ide o&nbsp;šerosvit, keď je scéna nasvietená jediným malým zdrojom svetla v&nbsp;centre obrazu. Obraz sa dodnes považuje za majstrovské dielo britského umenia a&nbsp;vlastní ho londýnska Národná galéria.

Maľba zobrazuje učenca predvádzajúceho experiment s&nbsp;vývevou, v&nbsp;ktorej je papagáj pripravený o&nbsp;všetok vzduch, pred skupinkou prizerajúcich sa ľudí. Veková a&nbsp;sociálna rôznorodosť predstavuje rozličnosť reakcií a&nbsp;z&nbsp;obrazu cítiť značný emocionálny náboj,“ opisuje dramatickosť zobrazovanej scény Ivan Molnár. Jeho kópia mala impozantných 183 × 244 cm a&nbsp;pracoval na nej osem mesiacov, denne aj šesť hodín a&nbsp;zásadne pri dennom svetle. Nadrozmernosť si vyžiadala špecifický prístup i&nbsp;techniku. Podrám obrazu zabral celú plochu podlahy v&nbsp;kuchyni a&nbsp;umenie bolo už samotné napnutie plátna. Majster maľoval vrchnú časť obrazu tak, že stál na posteli.

Zručnosť získaval rokmi pri kopírovaní starých majstrov. Zo začiatku sa venoval len kópiám, neskôr prišla na rad vlastná tvorba. Samostatnou kapitolou sú obrazy v&nbsp;štýle známych majstrov, napríklad Martina Benku. Ten vo vlastnej tvorbe uprednostňuje prírodu, krajinu a&nbsp;zátišia. „Pracujem s&nbsp;najkvalitnejšími olejovými farbami. V&nbsp;tomto smere neriskujem a&nbsp;neexperimentujem. Nemá zmyslel, aby som sa s&nbsp;niečím trápil niekoľko mesiacov a&nbsp;aby moja práca nakoniec ‚skrachovala‘ na nekvalitnej farbe.“

A&nbsp;kde možno nájsť maliarske kópie či vlastnú tvorbu Ivana Molnára? Medzi najčastejších záujemcov patria umelci, podnikatelia, politici, ale aj športovci. Jeden z&nbsp;jeho obrazov vlastní hokejista Andrej Sekera. Ide o&nbsp;reprodukciu fotografie, ktorá zachytáva jeho detstvo. Majster tak štetcom zvečnil okamih, pri ktorom bratia Sekerovci sedia na kapote legendárneho talianskeho automobilu Fiat 850. Hoci Andrej má rovnaký obrázok vytetovaný na ramene, pri preberaní diela nedokázal skryť dojatie.

O&nbsp;náboženskú tematiku v&nbsp;súčasnosti nie je záujem. Ivan však priznáva, že takúto tvorbu robil, vie robiť a&nbsp;tejto téme by sa v&nbsp;budúcnosti rád venoval. Vedel by si predstaviť, že by maľoval oltárne obrazy svätcov či rôznych biblických výjavov alebo vytváral sakrálne diela na umeleckú výzdobu kostolov. S&nbsp;odstupom času býva Ivan Molnár k&nbsp;svojim dielam kritický. Hovorí, že je to prirodzené, pretože vďaka nadobudnutým skúsenostiam čoraz viac zdokonaľuje svoju zručnosť a&nbsp;maliarsku techniku.

„Niekedy si poviem, že toto by som už dnes maľoval inak. Je to znak toho, že napredujem. Keby som bol spokojný, nikam by som sa neposunul. Ľudia, ktorí sú so všetkým spokojní, stagnujú. Ale v&nbsp;čase, keď obraz odovzdávam, som s&nbsp;ním úplne spokojný, inak by som ho nedokázal odovzdať.“ Dnes by ste obrazy tohto umelca mohli nájsť po celom svete od Austrálie až po Ameriku.

Zaujímavé je, že niekoľko jeho obrazov v&nbsp;súkromnej zbierke podnikateľa bolo objektom trestného činu krádeže. Za tri desaťročia sa nestretol s&nbsp;tým, že by bol niekto s&nbsp;jeho prácou nespokojný. „Každý obraz, ktorý namaľujem, mi robí radosť. Ale najväčšia odmena je pre mňa vidieť v&nbsp;tvári zákazníkov nadšenie, neskrývanú radosť a&nbsp;obdiv. Ten pocit je na nezaplatenie,“ hovorí hasič s&nbsp;dušou umelca.

Majster replík: Profesionálny hasič má nevídaný talent, maľuje diela svetoznámych umelcov

Výber pre vás

Majster replík: Profesionálny hasič má nevídaný talent, maľuje diela svetoznámych umelcov

Súvisiace články

Výber pre vás