Posledné dni pociťujem taký zvláštny silný mix emócií, ktoré sa vo mne bijú ostošesť a ja sa na tento šialený film len z diaľky prizerám. Myslela som si, že sú to hormóny, ako každý mesiac. Potom som bola nahnevaná na celý svet a na celý koronavírus. Potom som si myslela, že som sa tak trošku zbláznila. A potom, z ničoho nič, dnes ráno prišlo vytúžené rozuzlenie. Dnes v noci je spln mesiaca. Celkom štýlový, vraj bude celý „pink“ a ružovú, tú ja mám rada. Ale splny mesiaca vo mne vždy narobia takú šarapatu, že odznie až potom, ako sa mesiac slávnostne vybúri na oblohe.

Je to môj druhý spln v karanténe, a kto vie, koľko ich ešte bude? Momentálne sme si istí, že do 1. mája si ešte posedíme doma, že to tento rok s turistickou sezónou pôjde úplne dole vodou, že k moru sa dostaneme asi až v júli a aj to je ešte otázne, pretože aj po prísnej karanténe bude treba dodržiavať rozostupy a viete ako to je v lete na talianskej pláži? Tak presne toto, alias hlava na hlave, bude tento rok zrejme zakázané. Kolujú reči aj o tom, že tento školský rok sa už deti do škôl a škôlok nevrátia, že do konca mája nebudeme môcť opustiť územie Talianska a ani sem k nám na Apeninský poloostrov nebude môcť nikto prísť.

A aby to nebolo málo, znovuotvorenie barov a reštaurácií je to posledné, čo bude znovu ožívať a to nie je žiadna výhra. Lebo k talianskemu letu jednoducho tie oranžové aperitívy a večere na pobreží pri západe slnka jednoducho patria. Je pravda, že pomaly ožívajú aspoň niektoré pizzérie a robia donášku. Ale čo bude so všetkými reštauráciami na promenáde, ktoré sú otvorené len počas leta a pre mnohé rodiny je to jediný možný zárobok? Čo bude s našim agriturismom, keď sem nebudú môcť prísť ľudia na dovolenku? Dokonca sme počuli aj také zvesti, že nebudeme môcť otvoriť počas sezóny ani bazén, alebo ak áno, tak len pre pár ľudí a aj to s naozaj veľkými vzdialenosťami medzi sebou. Takže pri predstave prichádzajúceho talianskeho leta bez možnosti ísť k moru, okúpať sa v bazéne, dať si aperitív pri západe slnka, alebo si vychutnať obľúbené „spaghetti alle vongole“ za sviežeho večerného morského vánku mi je takmer do plaču. A nepomáhajú ani dúhy, ani štatistiky, že sa počet vyzdravených a nakazených znižuje, dnes už prestávam veriť aj tomu mottu, že bude všetko dobré.

A za toto všetko môže ten bláznivý mesiac, ktorý si zo mňa takto škodoradostne robí srandu. Neviem, či aj vy tieto fázy mesiaca takto prežívate, ale u mňa sú to spolu so ženským cyklom dve najhoršie mrchy, ktoré sa momentálne aj spojili do jedného a to už je čo povedať. Skúšala som včera trochu meditovať, započúvala som sa do príjemného hlasu pani, ktorá to celé viedla, aj keď som sa vôbec nevedela sústrediť. Potom však povedala niečo, čo ma úplne zasiahlo. Vraj by sa nemalo meditovať, ak ste si dali počas dňa nejaký alkohol, a že ani po meditácií by sa piť nemalo. Ani pohár vína, pretože alkohol vraj znižuje naše frekvencie a oslabuje účinok meditácie. Po tejto informácii som sa zo živého vysielania odhlásila, a ostala som sama so sebou v mojom momentálnom svete paranojí a neistoty.

Ešteže ten Marco je taký pohoďák, ktorému je niečo také ako spln mesiaca úplne ukradnuté a s úsmevom od ucha k uchu mi oznamuje úžasnú správu: <strong>„Vieš, že od štvrtka začne robiť plážový bar Delfino rozvoz koktejlov až domov?“</strong> Tento bar s reštauráciou je na pláži priamo pred agriturismom, vzdušnou čiarou je to tak 500 metrov. V ponuke majú všetky moje obľúbené drinky, takže napriek tomu, že som chcela zahájiť jarný očistný detox, viem, že to bez občasných aperitívov a koktejlíkov v tejto ubíjajúcej karanténe jednoducho nepôjde.

Taliansky denník alebo toskánska Dolce vita v časoch korony: Deň 12.

Výber pre vás

Taliansky denník alebo toskánska Dolce vita v časoch korony: Deň 12.

Súvisiace články

Výber pre vás