reklama

Náš vidiek musí vyžarovať ekonomickú silu, nielen prírodnú krásu

Život pod Levočskými vrchmi poskytuje fantastické podnety pre premýšľanie nad regionálnym rozvojom. Kto môžte, spravte si po 13. apríli v záujme fyzického, duševného aj duchovného boja proti C-19 celý okruh cez 4 okresy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Zabudnutá myšlienka

Tuším mi to povedal jeden maďarský Rumun zo Sedmohradska, keď sme v roku 2013 na spoločnom študijnom pobyte v Nemecku cestovali autobusom a za oknami sa nám mihali na pohľad bohaté vidiecke oblasti Porýnia: „Už to začínam chápať. Nemecké mestá sú také silné, ako je silný ich vidiek.“ Bral som to ako frázu, ktorej som síce čiastočne rozumel, ale v tom čase som tomu ani po návrate na Slovensko veľmi nevenoval pozornosť. Býval som v Bratislave a problémy vidieka som vnímal najmä cez vylúčené rómske komunity. Keďže už piaty rok bývam vo vidieckom regióne a aj pracujem v okrese, ktorý dostal zákonné označenie ako „málo rozvinutý“, mám akosi viacej podnetov pre premýšľanie nad výrokom môjho sedmohradského kamaráta. Čas korony určite pominie, ale bazálny problém našich ekonomicky znevýhodnených vidieckych regiónov zostáva jednou z kľúčových priorít novej vlády. Perfektnú prípadovú štúdiu nám v tomto smere poskytuje mikroregión okolo Levočských vrchov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Anti-COVID výlet 

Ak vám ešte zostali peniaze na benzín aj na iné účely ako chodenie do práce a potrebujete sa predávkovať krásou, sadnite do auta a spravte si „tour de Levočské vrchy“. Levočské vrchy si delia 4 okresy: Levoča, Sabinov, Stará Ľubovňa a Kežmarok. Dokopy v nich žije bezmála 250 000 obyvateľov. Tri z nich sú tzv. „málo rozvinuté“ a štvrtý (SL) v tom zozname nie je s vysokou pravdepodobnosťou iba preto, že má v porovnaní s ostatnými nižšie percento marginalizovaných Rómov a vyššie percento pracovnej mobility. Keď začnete ako my v Levoči, asi po 2 kilometroch v smere na Prešov odbáčate doľava na Uložu a v prudkom kopci sa vám za jasnej oblohy postupne otvárajú pohľady, ktoré nalomenú korona-centrickú myseľ presmerujú na 3 pevné body: Kráľovu hoľu, Lomnický štít a kostolík na Mariánskej hore. So stabilizovanejšou mysľou prefrčíme Uložu a na krátkom úseku s ožívajúcimi pasienkami na oboch stranách (napravo s výhľadom na Spišský hrad) si len potichu vzdychneme nad nezvratnou mierou devastácie maštalí, kde nič iné ako poľnohospodárske objekty ani nedáva zmysel. Pokračujeme ďalej, dostávame sa hlbšie a hlbšie do útrob Levočských vrchov, stúpame, klesáme a všade míňame nekonečné lány potenciálne životodarných pasienkov a lúk. Za Brutovcami, odkiaľ pochádzajú predkovia Michaela Novaka (jedného z najvýznamnejších amerických politických filozofov a ekonómov 20. storočia), nás čaká prudký „padák“ do údolia, ktoré naľavo lemujú naďalej Levočské vrchy a napravo nás sprevádza masív Braniska. Nenápadne sa prehupneme do okresu Sabinov, pokračujúc údolím v tvare písmena „V“ prechádzame dedinou Nižný Slavkov, kde nám do očí udrie obrovský kontrast medzi utešene upravenou väčšinovou časťou obce a zbedačenou malou rómskou komunitou vytlačenou do strminy výbežku Levočských vrchov. Následne, keď sa už Branisko definitívne zrastie so zemou, sa nám otvorí rozľahlá slnkom zaliata rovinka dvojičky obcí Brezovička-Brezovica, aby sme napokon v obci Torysa zahli doľava a dostali na jednu z najkrajších panoramatických ciest Slovenska: Torysa – Šambron – Plavnica. Na tejto ceste sa nemôžete nezastaviť v podhorskej obci Poloma, odkiaľ je hádam najlepší výhľad na celý región Šariša. Kam oko dovidí, tam zračí najmä 2 veci: riedko osídlené územie a nekonečné možnosti pre rozvoj poľnohospodárskej prvovýroby – rastlinnej aj živočíšnej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Poľnohospodárstvo ako základ rozvoja 

Nie, nejdem sa pasovať za odborníka na poľnohospodárstvo. Ale aj človek so znalosťami základnej školy z agro-oblasti si pri prechode týmito územiami kladie otázku, že prečo nevidí viacej fariem, viacej koncentrácií chovných zvierat (rozumiem, že v tomto čase nemajú ešte čo spásať, a tak sú v maštaliach) a viacej poľnohospodárskej techniky, proste celkovú infraštruktúru pre poľnohospodársku produkciu určenú predovšetkým pre konzumáciu. Ako ide dokopy taká nádhera takmer nedotknutého prírodného bohatstva, ideálne podmienky na rozvoj agrovýroby s negatívnym statusom „najmenej rozvinutý okres“? Nuž, čo to by na túto tému vedeli ponúknuť experti na tzv. „Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) EÚ“, ktorá funguje na princípe (bohužiaľ skorumpovaného) systému priamych platieb poľnohospodárom, vďaka ktorým máme Slovensko od jari do leta „zažltené“ od repky olejnej. Opäť, nie som expert na SPP a systém priamych platieb poľnohospodárom, ale jedna vec mi je jasná: naša kopcovitá vidiecka krajina (v oblasti Spiša a Šariša) s množstvom unikátnych minerálnych prameňov sa musí ekonomicky vzmáhať predovšetkým prostredníctvom potravinárskych odvetví naviazaných na poľnohospodársku prvovýrobu s nadstavbou pre rozvoj služieb v oblasti (agro+cyklo)turizmu a gastronómie. Viac fariem konkrétne v oblasti Levočských vrchov znamená vyššiu produkciu kvalitného mäsa, mlieka, múky, vajec, zemiakov, čo sú primárne suroviny pre všetky kľúčové odvetvia v potravinárstve – mlyny, pekárne, cestovinárne, mäsokombináty, mliekarne a liehovary. K tomu sa pridružuje garbiarsky a obuvnícky priemysel, ktoré v týchto regiónoch majú svoju bohatú tradíciu. Áno, niekto môže povedať, že už dnes existujú v každom z týchto odvetví firmy, ktoré nájdeme zastúpené v jednotlivých okresoch pod Levočskými vrchmi (liehovary majú dokonca až 3-násobné zastúpenie). Som si však na 100% istý, že ak by reformovaný systém priamych platieb poľnohospodárom vytlačil z našich pultov mnohé dovážané potravinárske produkty z tohto portfólia, slovenské firmy by museli masívne rozširovať svoju výrobu, a teda prijímať mnoho nových zamestnancov, pretože by nestačili uspokojovať ani potreby slovenského trhu. Vznikol by taktiež priestor na domácu konkurenciu menších výrobcov (tzv. lokálni producenti), ktorí by svoje živobytie zabezpečovali predajom výrobkov iba v rámci mikroregiónu alebo akéhosi prirodzeného regiónu – napr. značka Horný Spiš, či Horná Torysa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Výzva pre vzdelávanie 

Prirodzená konkurenčná výhoda (kvalita prírodných zdrojov) na rozvoj poľnohospodárskej prvovýroby pod Levočskými vrchmi by mala potom mať aj zrejmé implikácie v oblasti výchovy a vzdelávania. Základné školy by mali mať svoje školské vzdelávacie programy postavené na prebúdzaní záujmu žiakov o sféru poľnohospodárstva a potravinárstva. Stredné odborné školstvo by malo mať v ponuke hlavne také školy, ktoré budú vychovávať špičkových agronómov, veterinárov, zootechnikov, ale aj expertov vo vývoji najmodernejších technológií v oblasti spracovania prvotných potravinárskych surovín a poľnohospodárskej techniky. Ak v týchto končinách má nejaká „vidiecka univerzita“ zmysel, tak práve s komplexným zameraním na poľnohospodárstvo a potravinárstvo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čaro prepojeného ekosystému 

Kruh sa napokon uzavrie tým, že ekonomicky posilnený a vzdelanejší vidiek si začne v oveľa väčšej miere uspokojovať aj vyššie potreby v rámci Maslowovej pyramídy, ktoré sa viažu na produkciu kreatívneho priemyslu sústredeného hlavne v mestských sídlach. Nastáva magický trade-off: vidiecke obyvateľstvo zvýšeným dopytom po umení ekonomicky posilňuje kreatívno-intelektuálnu triedu v mestách a umelecká trieda kultivuje a zjemňuje spôsoby pragmaticky zameraných vidiečanov. Napríklad aj voči životným podmienkam marginalizovaných Rómov. Zároveň posilnená umelecká a intelektuálna trieda negravituje iba do najväčších, či krajských miest, ale ostáva žiť aj v menších okresných mestách, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť väčšej ochrany verejného záujmu vo všetkých oblastiach. Takýmto spôsobom zvyšuje samotný štát tú najcennejšiu neviditeľnú komoditu – sociálny kapitál, vďaka ktorému sa udržiava sociálna kohézia a rapídne klesajú transakčné náklady všetkých verejných politík.

Teraz je ten čas 

 Už počuť rôznych „my sme vám to hovorili“ kuvikov, ktorí si v čase korona krízy narcisticky mastia svoje egá na téme potravinovej bezpečnosti, respektíve potravinovej sebestačnosti Slovenska. Bez ohľadu na nich, využime vzácne zrýchlený čas, aby sme túto dôležitú tému vyrezali z rámca tupého a primitívneho nacionalizmu. Namiesto toho ju pojmime skôr ako tému prirodzeného ekonomického rozvoja znevýhodnených regiónov Slovenska, tému reformy fungovania Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, tému kultivácie verejného priestoru na vidieku aj v malých mestách a napokon aj tému zvyšovania sociálnej súdržnosti občanov žijúcich na území Slovenskej republiky.

P.S. Ospravedlňujem sa za absenciu fotodokumentácie. Tá jediná fotka je práve z kopčeka nad obcou Poloma v okrese Sabinov. 

Igor André

Igor André

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  72x

Som rád na ceste, kde sa križuje viacero svetov. Od roku 2011 sa venujem prepájaniu rómsko-nerómskeho sveta. Najskôr ako koordinátor pre oblasť vzdelávania na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a potom ako pracovník mimovládnej organizácie zaoberajúcej sa problematikou desegregácie rómskych žiakov v školskom systéme. Vďaka programu Teach for Slovakia som si splnil svoj sen, a tak zavŕšil svoju atypickú trajektóriu - od úradníckych pracovných stolov ku školským laviciam. V septembri 2014 som teda nastúpil ako učiteľ na základnej škole v Nálepkove, kde sa učím veľmi veľa o sebe, o deťoch a o fungovaní systému zdola. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu