malinova

V časoch, keď sa náš štát zachraňoval na úkor Židov, nepočúvali ľudí, ktorí ich chceli zachrániť, pretože tým ohrozovali všetkých iných.

Som veľmi rada, že Slovensko teraz môže ukázať, že všetky tie preslovy a dojímanie sa nad osudmi ľudí, ktorých sme obetovali, neboli len frázami, ale tentokrát budeme zachraňovať ľudí aj keď to celú krajinu bude stáť veľké straty do budúcna.

Ďakujem všetkým členom vlády a poslancom, ktorí to tiež tak cítia, že tentokrát budú myslieť na životy ľudí. Chcem pripomenúť, že to nie sú len starí ľudia, ale do ohrozenej skupiny patria aj mnohí mladí so zníženou imunitou, astmou alebo cukrovkou. Títo ľudia, hoci sú mladí, sa musia schovávať a ich jediná nádej na ich život je, keď to v ich mene mladých ľudí nevzdáte. Mám takú kamarátku, ktorá už teraz nevychádza z domu a veľmi by chcela žiť ako iní mladí ľudia, ktorým sú ľahostajní aj starí aj iní mladí ľudia. Keby to boli vaši blízki, urobili by ste čokoľvek na ich záchranu.

Každý veriaci človek by sa dnes mal rozhodovať tak, aby mohol povedať – Urobil som všetko, čo som mohol, pre ich záchranu.

Stovky týraných žien a matiek to pred vami zažili, že prišli o prácu a domov a boli na úteku s deťmi. Štát ich ojedinelo nevedel zachrániť a museli to prežiť, čo je to prísť o prácu, domov a všetko, čo dovtedy mali. Tiež mohli spáchať samovraždu, mohli sa z toho psychicky zrútiť a iní ľudia im hovorili – Čo ťa nezlomí, to ťa zocelí.

Dnes všetci dokážte len to, čo museli aj tieto ženy, začínať z nuly, žiť roky v chudobe a proste zvládnuť to.

Zvlášť veriaci vždy hovorili – Ja na ich mieste by som to zvládol, keby som mal postihnuté dieťa, keby som mal šieste dieťa, keby …

Teraz to môžu všetci ukázať, že to zvládnu a že sa nechcú zachraňovať za cenu iných životov.

Napokon, dokonca je to lepšie rozhodnutie a to aj podľa štúdie vedcov, čo uverejnil Denník N – starý Šimečka:

Denník N:

Odkaz MMŠ: O vplyve španielskej chrípky na americkú ekonomiku pred sto rokmi a o poučení pre dnešok

Prísne opatrenia znižujú krivku šírenia epidémie a súčasne zmenšujú negatívny dosah na ekonomiku.

Španielska chrípka, ktorá vypukla pred sto rokmi a padli jej za obeť desiatky miliónov ľudí, ničila podobne ako dnešná epidémia aj ekonomiku. A aj vtedy na ňu štáty a regióny reagovali rôzne. Traja analytici sa podujali preskúmať vzťah medzi prísnosťou karantény a ekonomickou devastáciou počas španielskej chrípky a po nej v USA. A zistili zaujímavú vec: americké mestá, ktoré zaviedli prísnejšie opatrenia, mali v konečnom dôsledku po opadnutí epidémie vyšší ekonomický rast ako mestá, ktorých opatrenia buď boli miernejšie, alebo prišli neskoro.

Mestá, ktoré reagovali neskoro, boli chrípkou zasiahnuté tvrdšie a trpeli recesiou často až do roku 1923, teda tri roky po opadnutí epidémie, kým mestá, ktoré reagovali včas, sa ekonomicky zotavili už v roku 1920.

Zaujímavé však je, že hoci prísne opatrenia vo všeobecnosti škodili ekonomike, tam, kde ich zaviedli včas, sa ekonomika spamätala rýchlejšie. To je prípad najmä západnej časti USA, ktorá mala výhodu v tom, že chrípka sa šírila z východnej časti, takže mestá ako napríklad Seattle sa stihli lepšie pripraviť.

Aj 10 dní hralo významnú rolu – mestá, ktoré zaviedli karanténu o desať dní skôr, mali po odznení epidémie zhruba o päť percent vyššiu zamestnanosť oproti tým, ktoré reagovali neskoro. A ak trvali prísne opatrenia 50 dní, prejavilo sa to na zvýšení zamestnanosti až o 6,5 percenta.

Autori štúdie zdôrazňujú, že prísne opatrenia znižujú krivku šírenia epidémie a súčasne zmenšujú negatívny dosah na ekonomiku.

Zdá sa, že tieto zistenia majú paralelu aj v súčasnosti: štáty, ktoré zaviedli prísne opatrenia včas, ako napríklad Taiwan a Singapur, majú nielen nižší výskyt koronavírusu, ale aj ich ekonomiky odolávajú lepšie.

Záver autorov štúdie je teda takýto: dobre nastavené opatrenia by nemali byť chápané ako drahé a ničiace ekonomiku, lebo to, čo ju v skutočnosti ničí, je vysoká úmrtnosť. Prísne opatrenia proti šíreniu epidémie teda správne cielia na podstatu problému, ktorým je úmrtnosť – a môžu naopak ekonomiku zachrániť.

https://e.dennikn.sk/1841418/odkaz-mms-o-vplyve-spanielskej-chripky-na-americku-ekonomiku-pred-sto-rokmi-a-o-pouceni-pre-dnesok/?ref=mpm&_ga=2.110292805.1523777009.1586005881-1172406098.1586005881

Vďaka za ten článok Šimečkovi.

Takže Matovič má pravdu!

A je to pravda bez ohľadu na Matoviča!

A kto chce zostať slepý len kvôli tomu, že to presadzoval Matovič a OĽaNO, tak svojou nenávisťou ohrozuje iných na živote len z malichernej pomsty voči Matovičovi.

Navyše ignoruje a nerešpektuje rozhodnutie infektológov a epidemiológov:

„Napriek tomu za týmto rozhodnutím stojím. Prečo? Lebo o ňom rozhodla epidemologická a imunologická špička Slovenska. Lebo si nemôžeme dovoliť žiaden risk.“

Taktiež si všimnite, čo uverejnilo SME na titulke:

O ventilátoroch sa v médiách píšu drámy a básne.

článok lekárky

Je naivné si myslieť, že to zvládne aj „trošku viac zaškolený zdravotnícky personál“.

Pacienti potrebujú vysoké dávky liekov na udržanie normálnych hodnôt tlaku, na potlačenie šírenia vírusu a následne baktérii v krvi. Dnes  vieme, že až  50% pacientov s COVID na ventilátore vyžaduje dialýzu. O dialýzach sa zatiaľ nič nepísalo. Nič o dialyzačných prístrojov pre kriticky chorých.  Poškodená je pečeň, imunitné mechanizmy, zrážanlivosť krvi …  To znamená ďalšie špeciálne lieky a ďalšie sofistikované prístroje. Monitory vitálnych funkcií a monitory biochemických hodnôt krvných plynov…  a špeciálna posteľ pre pacienta v kritickom stave, lebo pacient nebude tolerovať umelú ventiláciu s úsmevom, ale bude v umelom spánku, potrebuje kontinuálne podávanie liekov a živín cez injekčné a infúzne pumpy…

Pacient na ventilátore nedokáže kašľať prirodzeným spôsobom, pľúca je potrebné očistiť odsávaním s uzavretými systémami, aby sa okruh spojenia ventilátora a pacienta nerozpojil. Pri rozpojení okruhu sa  do okolia z chorých a poškodených pľúc bude šíriť  vražedný aerosol hlienov plný vírusov. Nepíše sa o odsávačkách na sekréty. Máme dosť sestier, praktických sestier na túto kľúčovú činnosť? Bez nich nemá pacient na umelej ventilácii šancu, zadusia ho vlastné hlieny…

A k ľuďom. Je dosť odhodlaného, vyškoleného a skúseného personálu, aby dokázal túto činnosť  skoordinovať a vykonávať bezpečne pre všetkých ?  Odhodlaného preto, lebo ochranné pomôcky pre zdravotníkov nie sú samozrejmosťou.

Denne sa na odborných stránkach vyspelých štátov objavujú články, ktoré zľavujú z bezpečnosti personálu. Pred mesiacom bol respirátor FFP3 účinný len 6 hodín, dnes píšu o dlhšom intervale, lebo jeho dostupnosť pre lekárov a sestry je neistá.  Píše sa aj o tom, ako ho sterilizovať a sušiť a naparovať …Pred mesiacom nemysliteľné.  Fotografie zdravotníkov z Číny v kozmonautických skafandroch striedajú fotografie európskych (nemeckých a talianskych) lekárov v chirurgických plášťoch, plástových okuliaroch, na tvári občas respirátor – občas bežná chirurgická maska.

Slovensko má prísnymi opatreniami kúpený čas. Chystáme sa.Kupujeme ventilátory, hádam bude dosť zdravých, aby ich  mal kto vyrábať a málo kritický chorých.  Rýchlokurzy zdravotníckeho personálu z rôznych odborov  bežia pri intenzívnom lôžku pacienta. Kvalifikovaný personál (len z inej medicínskej brandže) sa až tak istý pri ventilátoroch necíti.

Ak by bola komplexná intenzívna zdravotná starostlivosť jednoduchá, neskladala by sa z puzzle premenných maličkostí. Dôležitou sú ventilátory. A ľudia, ktorí vedia, čo s nimi.

https://romanova.blog.sme.sk/c/532462/o-ventilatoroch-a-ludoch.html

„Vyborny clanok. Okrem toho co spomina autorka, je treba povedat, ze zdravotnicky personal tiez nevydzi mesiace pracovat v neustalom strese a nadcasoch. Casom sa aj na nich prejavi vycerpanie a unava.

Preto logika, akoze kupime ventilatory a mame vystarane (casto o tom tu pise Schutz) je uplne pomylena. Tu treba brat aj dalsie faktory, ako je vyskoleny personal, ktory nebude dlhodobo pretazeny.“

Prosím, neverte ľuďom, ktorí sa ako voľakedy chcú zachraňovať na úkor iných a súhlasia s ľudskými obeťami.

Pozrite si Schindlerov zoznam, ako spätne hrdina, ktorý sa chcel len obohatiť, hovorí:

Keby som bol vedel, koľko ľudí sa dá zachrániť za toto… počítal životy, o ktorých nikto dopredu nevedel.

Pri tomto filme sa píše – Na ktorých nesmieme nikdy zabudnúť.

Na čo ste to nechceli zabudnúť? Že keď nezachránime všetkých, neoplatí sa zachraňovať?

.