Bayern Mníchov je vo futbalovom svete pojem. Aký zvuk má v ženskom futbale?
Rokmi sa to menilo. Aj Bayern Mníchov vníma ženský futbal už inak ako donedávna. Po tom, ako postavil novú akadémiu Campus, dostala v nej miesto nielen mládež ale aj ženy. Máme tam našu kabínu i ihrisko, kde trénujeme i hrávame. Podmienky máme výborné, môžeme využívať všetky zariadenia. Bayern berie ženský futbal absolútne vážne a od toho sa všetko odvíja. Máme každý rok najvyššie ambície. A aj ženský tím má vo svete dobrý zvuk.
Ženy Bayernu však už niekoľko sezón titul nezískali, čo by sa medzi mužmi považovalo za veľký neúspech…
Každý rok hráme o titul. To je ako medzi mužmi – iná možnosť neexistuje. Bayern musí byť najlepší. Ale máme silné súperky. Wolfsburg pracuje v ženskom futbale výborne, veľa do neho investuje, má výborne hráčky a dokáže ich aj dobre zaplatiť. S nimi sa vždy do posledných kôl bijeme o titul a súper je ešte o malý krôčik pred nami. Bayern sa stal majstrom v roku 2015 a 2016, to som v klube ešte nebola. Ale potom opäť triumfoval tri razy po sebe Wolfsburg.
Hoci Bayern už kladie v mnohom mužský i ženský futbal na podobnú úroveň, zárobky asi nemáte rovnaké…
(smiech) Tak to, žiaľ, ani náhodou. V tomto je to absolútne neporovnateľné.
Stretávate sa so svojimi mužskými spoluhráčmi?
Tým, že sme teraz v Campuse a muži na Säbener Strasse, tak len výnimočne. Na rôznych oficiálnych klubových akciách. Osobne sa nepoznám s nijakou hviezdou Bayernu. Dievčatá, ktoré sú tu dlhšie spomínajú, že keď naposledy získali titul, tak ho oslavovali spolu s mužmi. Dúfam, že ma to ešte čaká (smiech).
Ktorý klub je v ženskom futbale Real Madrid?
Pre mňa je to jednoznačné – Olympique Lyon. Neviem síce úplne posúdiť úroveň francúzskej ligy, nemám s ňou osobné skúsenosti, ale na medzinárodnej scéne Lyon dominuje a má najlepšie výsledky. To je náš Real Madrid.
Lyon je váš vysnívaný klub?
Nemala som nikdy vysnívaný klub. Skôr som mala vysnívanú ligu – nemeckú. To sa mi už splnilo. Pred Bayernom som pôsobila v Sande. Ani teraz nemám nijaký klub, v ktorom by som chcela pôsobiť. Mám rada Real Madrid, ale ten ešte len začína so ženami. Už má svoj ženský tím, ale zatiaľ pod iným názvom.
Mali ste nejaký futbalový vzor?
Keď som bola mladšia, bol to Frank Lampard. Na drese mal číslo osem, rovnaké som spočiatku nosila aj ja, až neskôr som prešla na osemnástku. Hrával na rovnakom poste – v strede poľa.
Dievčatá spočiatku pôsobia v jednom tíme s chlapcami. Neprekážalo vám to?
S chlapcami som hrávala do dvanástich rokov v Dunajskej Lužnej. Keď som prestúpila do Slovana, už som sa ocitla v čisto dievčenskom tíme. Keďže som sa venovala futbalu odmalička, bola som ako dieťa zvyknutá na partiu chalanov a zažila som s nimi veľa zábavy. V zime sme hrávali na ulici hokej. Aj ten mi celkom išiel, ale rýchlo vyhral futbal a sústredila som sa potom len na tento šport.
Ženský futbal je najmä na Slovensku stále v tieni mužského. Je to tradíciou?
Možno. Ale najmä tým, že je menej propagovaný, neobjavuje sa v médiách. A nemáme ani väčšie úspechy. Myslím si však, že by si zaslúžil väčší priestor. A nielen ženský futbal, ale šport celkovo.
Občas sa ešte objavia hlasy, že k ženám sa futbal príliš nehodí. Stretávate sa s tým?
Na Slovensku sa to ešte stane. V Nemecku už nie.
Zažili ste, že sa niekto pozastavoval nad tým, že sa živíte ako profesionálna futbalistka?
To som zažila viackrát. Ľudia sú neraz prekvapení. A keď im poviem, že hrávam za Bayern, hneď im napadne, že to musím zarábať mailand…
Na čo vám stačí váš príjem?
Na to, aby som na slušnej úrovni prežila. Na slovenské pomery beriem veľmi slušný plat, ale v Nemecku je úplne normálny. Keď vám ho ešte zdania, nie je to nijaká sláva. Neplatí, že si po kariére kúpim dom, auto a ešte mi niečo zostane ušetrené. Na to môžem zabudnúť. Ale netrápi ma to, ja som typ, ktorý preferuje kariéru po kariére… Neviem si predstaviť, že by som po tom, ako sa rozlúčim s futbalom ako hráčka, nič nerobila.
Už viete, čo chcete robiť?
Ešte o tom konkrétne neuvažujem. Nikdy neplánujem ďaleko dopredu, lebo potom aj tak môže byť všetko inak. Ale vyštudovala som vysokú školu – FTVŠ. Celý život sa venujem športu, tak by som v ňom rada na nejakom poste pokračovala.
Máte predstavu, dokedy chcete hrávať?
Tento problém neriešim. Nemám nijakú vekovú hranicu, ktorú by som nikdy neprekročila. O mnohom rozhodne môj zdravotný stav.
Tento článok je súčasťou novej prílohy Šport extra. V denníku Pravda ju nájdete vloženú každý piatok.
Foto: SITA/AP
Slovenská ženská reprezentácia nezískala ešte nijaký výraznejší úspech a v európskom futbale veľa neznamená. V čom je problém?
Úspech by ženskému futbalu určite pomohol. Ale či by znamenal obrat, to neviem. O mnohom rozhodujú podmienky. Napríklad Slovan ich má dobré. Liga u nás nie je najkvalitnejšia. Dievčata v sezóne odohrajú málo náročných zápasov. A ani tréningový proces nie je na takej úrovni, ako by mal byť. Preto nás trápi výkonnostná stagnácia. A ak sa niektorá hráčka dostane do zahraničia, nie je na vyššie nároky dostatočne pripravená, nepresadí sa. Stále je veľa takých, ktoré sa futbalu venujú amatérsky, popri ňom pracujú alebo študujú. Nič proti tomu, ak si zvyšujú vzdelanie, to je vždy dobré. Lebo keď skončia s futbalom, budú musieť uvažovať o tom, čím sa uživia.
Pomerne veľa Sloveniek už pôsobí v zahraničných kluboch. Kedy sa to prejaví v reprezentácii?
V zahraničí sú vyššie nároky, nie je jednoduché sa uplatniť. To však platí nielen vo futbale. Keď je niekto v zahraničí, neznamená to automaticky aj vyššiu kvalitu. Záleží na tom, do akého klubu a do akej ligy sa dostane. Stále málo dievčat hráva v kvalitných súťažiach.
Nedávno vám v zbierke pribudol už deviaty titul futbalistky roka. Preskočili ste v ich počte aj Mareka Hamšíka…
Veľmi si to vážim. Futbal je kolektívny šport a nikdy som sa nesústreďovala na individuálne ocenenia. Ale teraz mám z nich veľkú radosť. Deväť víťazstiev v ankete je naozaj dosť. Ale nikdy nezabúdam, že majú na nich podiel aj spoluhráčky.
Z ktorého titulu ste sa tešili najviac?
Všetky staviam na jednu rovinu. Tešila som sa z každého.
Prvý raz ste vyhrali anketu pred vyše desiatimi rokmi. Mali ste osemnásť rokov… Ako ste to prežívali?
Možno práve tento úspech som prijala najspontánnejšie. Asi to súviselo aj s vekom. Bola som ešte na Slovensku, obliekala si dres Slovana a bol to môj prvý výraznejší úspech. Dobre si spomínam na vyhlásenie v Žiline, ani som neverila, že som vyhrala.
Ako hodnotíte uplynulý rok?
Určite bol jeden z najlepších. Do konca sezóny sme sa ťahali s Wolfsburgom o titul, bolo to napínavé. Keby sme ho získali, bolo by to takmer dokonalé. V Lige majstrov sme sa premiérovo prebojovali do semifinále a v súboji s Barcelonou nám k postupu chýbalo málo. Trošku nám nevyšiel domáci zápas, ale v odvete sme boli lepšie, inkasovali sme gól z penalty.
V Bayerne ste tretí rok. Už ste si zvykli?
Vlani som si musela opäť zvykať, mnohé sa zmenilo. V lete prišiel nový tréner, takmer celý realizačný tím a aj viaceré nové hráčky. Družstvo sa v tomto zložení neustále formuje a hľadá svoju tvár. Predchádzajúci tréner odišiel po ôsmich rokoch a mal výrazný podiel na tom, že tím výkonnostne rástol. Práve on vybojoval aj lepšiu pozíciu ženskému futbalu v Bayerne.
Aký je podiel legionárok v tíme?
Bayern sa jednoznačne usiluje udržať charakter nemeckého družstva, domáce futbalistky majú prevahu. Ale legionárok máme tiež dosť. Rakúšanku, Švédku, Austrálčanku, dve Holanďanky… Mne to vyhovuje. Keby som bola v kolektíve, v ktorom by boli len Nemky, bolo by to určite niečo iné. A keby mali prevahu legionárky, zasa by to bola iná situácia. Tento mišung mi sedí. Navzájom sa učíme a dopĺňame.
S kým si najlepšie rozumiete?
Sadli sme si najmä s Carinou Wenningerovou z Rakúska. Sme rovnako staré a aj sme si prenajali spolu byt.
V súčasnosti trávite čas v Dunajskej Lužnej, ale ešte na začiatku marca ste boli na Cypre so slovenskou reprezentáciou. Museli ste absolvovať povinnú karanténu?
Len dobrovoľnú. Vrátili sme sa deň predtým, ako začali platiť súčasné pravidlá. Dodžiavam ich, som disciplinovaná, nestretávam sa s ľuďmi, chodím von len raz za deň a, samozrejme, vždy len s rúškom.
Nie je vám dlhý čas?
Nie, užívam si domova. Mám nastavený pevný denný režim a nenudím sa. Usilujem sa byť aktívna, chodím behať alebo na bicykel.
Čo vás baví okrem futbalu?
Zbieram dresy, mám ich od spoluhráčok i súperiek už dosť, je to pre mňa cenný suvenír. Raz si ich niekde vyvesím. Dosť času trávim aj na bicykli. Keď mám voľno, veľmi rada čítam. Najmä autobiografie športovcov. Ale tiež rôzne motivačné knihy. Ak mi niekto daruje knihu, vždy ma tým veľmi poteší.
Kedy sa vrátite do Mníchova? Máte informácie, čo sa deje v klube?
Zákaz spoločných tréningov zatiaľ trvá do 5. apríla. Dostala som z klubu ďalší individuálny plán prípravy. Tento týždeň sme mali aj prvé online tréningy podľa špeciálnej aplikácie. Na diaľku sme sa všetky stretli, predcvičoval nám atletický tréner, bolo to zaujímavé. Ak by som sa mala hlásiť v Mníchove, neviem, ako sa tam presuniem. V tejto situácii je to zložité. Už s prechodom cez hranice. Vždy lietam z Viedne, ale teraz by to nešlo. Dúfam, že tento stav dlho nepotrvá a náš život sa vráti do bežných koľají.