Ako sú Slováci pripravení na krízu. Každá piata domácnosť vydrží maximálne mesiac

Už dnes je takmer isté, že za karanténne opatrenia a vypnutie ekonomiky tvrdo zaplatia stovky firiem, tisícky živnostníkov a desiatky tisíc domácností. Po rokoch dobrých ekonomických časov a rekordného rastu miezd tak nastane nová realita. A do nej najlepšie vstúpia tí s veľkým finančným vankúšom. Tých, ktorí už teraz majú hlbšie do vrecka, zasiahne prichádzajúca kríza najtvrdšie.

Ako sú na tom po finančnej stránke Slováci zdokumentovala Národná banka Slovenska (NBS) na údajoch, ktoré v roku 2017 zozbierala v spolupráci so Štatistickým úradom SR v rámci prieskumu finančnej situácie a spotreby domácností (Household Finance and Consumption Survey - HFCS).

Každá druhá domácnosť vydrží pol roka

Z týchto dát NBS zaujímali najmä likvidné finančné aktíva domácností. Inými slovami, finančná rezerva. To sú aktíva, ktoré možno previesť na hotovosť bez toho, aby to ovplyvnilo ich trhovú cenu. Patria sem bežné účty, sporiace účty, termínované vklady, podielové fondy, dlhopisy, akcie obchodovateľné na burze, spravované účty, peniaze dlžné domácnostiam a ostatné „exotické“ finančné aktíva (napr. opcie, futurity, indexové certifikáty, drahé kovy, prenájom ropy lebo plynu).

Desať percent domácností má objem finančných likvidných aktív od nula do 100 eur. V podstate to znamená, že nemajú žiadnu finančnú rezervu.

Približne 13 percent domácností má finančný majetok od