Dobré noviny
Bedmintonová reprezentantka Repiská trénuje v Odense aj na záhrade a zostáva pozitívna
TASR
TASR

Bedmintonová reprezentantka Repiská trénuje v Odense aj na záhrade a zostáva pozitívna

Na snímke slovenská reprezentantka v bedmintone Martina Repiská
Na snímke slovenská reprezentantka v bedmintone Martina Repiská — Foto: TASR/Michal Svítok

Žiadna depresia z pandémie koronavírusu, ale usilovné plnenie tréningových plánov či intenzívna komunikácia na diaľku s rodinou na Slovensku.

Odense 2. apríla (TASR) - Žiadna depresia z pandémie koronavírusu, ale usilovné plnenie tréningových plánov či intenzívna komunikácia na diaľku s rodinou na Slovensku. Bedmintonová reprezentantka Martina Repiská sa rozhodla pokračovať v tréningovom procese v dánskom Odense. Ako 24-ročná hráčka uviedla v rozhovore pre TASR, ročný odklad OH v Tokiu jej poskytne dostatok času na ešte lepšiu prípravu na boje pod olympijskými kruhmi.

Päťnásobná majsterka SR figuruje v aktuálne zmrazenom rebríčku Medzinárodnej bedmintonovej federácia (BWF) vo dvojhre na 88. mieste. Táto pozícia by jej v redukovanom poradí krajín mala zabezpečiť účasť v Tokiu, hoci to ešte podlieha definitívnemu potvrdeniu od BWF.

Pre Repiskú nebolo ťažké rozhodnutie, či sa po prepuknutí pandémie koronavírusu má vrátiť na Slovensko. V Odense žije už piaty rok, má za sebou úspešné ukončenie bakalárskeho štúdia obchodu a marketingu a najmä tam našla výborné tréningové podmienky. Hoci aj ona po obmedzeniach tamojších úradov teraz žije život odlišnejšie.

„V Dánsku zavreli pôvodne všetky kluby, športové haly aj posilňovne na dva týždne do 30. marca. Potom to ale predĺžili o dva týždne do 13. apríla. Otvorené sú len supermarkety, lekárne a podobne. Ináč to tu ale nie je až také prísne ako na Slovensku, čo tak na diaľku sledujem. Nemôžu sa stretávať ľudia viac ako v 10-členných skupinách, pred obchodmi je dezinfekcia. Ale napríklad rúška tu nik nenosí. Ulice sú prázdnejšie, ale nie je to také prísne ako na Slovensku,“ povedala pre TASR.

Po športovej stránke jej tréning v improvizovanej podobe žiadne problémy nerobí: „Hneď na začiatku sme s kondičným trénerom vymysleli plán na dva týždne a teraz sme ho rozšírili na ďalšie dva. Príprava prebieha tak, že robím čo môžem tu v okolí svojho bytu. Rôzne behy, šprinty, cvičenia na výbušnosť aj silu. Doma na záhrade posilňujem, mám tu nejaké činky. Robím to všetko sama, lebo sa ani nechcem veľmi stretávať s ostatnými spoluhráčmi. A inak ani sa tu ani veľa iných s nikým nestretáva. S mojím trénerom komunikujem on-line, posielam mu videá a on mi dáva naspäť feedback. Akurát včera sme sa stretli na bežeckom ovále, tak to bolo také vítané spestrenie. Mám tu aj brata, ktorý býva neďaleko Odense, ten príde tak dvakrát za týždeň na večeru. A ešte sa stretávam so spolubývajúcim, inak som na ‚samotke‘."

Okrem fyziocvičení si vezme do ruky aj raketu a košík: „Raketu držím v ruke každý deň, aby som mala dobrý pocit a nestratila cit. Trénujem aj údery a pohyb nôh, to sa dá robiť hocikde. A niekedy, keď mi je dlho, zahrám si s košíkom o stenu sama.“

Výpadok z hernej praxe sa môže na každom hráčovi odraziť individuálne. Podľa Repiskej bude pri opätovnom rozbehnutí súťažného kolotoča záležať na psychickej odolnosti. „Aj ja sama som na toto zvedavá. Myslím si, že tak do dvoch týždňov sa do tých rutín bude dať dostať. Neberiem to negatívne, myslím si, že všetci budú na tom podobne. Dôležitá bude mentálna stránka, fyzicky sa cítim dobre. Bude to najmä o doladení na kurte a dostať sa do hernej pohody,“ uviedla zverenkyňa trénera Lennarta Englera.

Verdikt o odložení olympiády v Tokiu prijala osemfinalistka Európskych hier v Minsku pozitívne: „Odklad olympiády bolo správne rozhodnutie. Bolo by to nebezpečné zorganizovať toto leto. Beriem to tak, že mám ešte rok na to, stať sa ešte lepšou hráčkou. Olympijská kvalifikácia nie je uzavretá. Momentálne sa nachádzam na postupovom mieste a čakáme na informácie od svetovej federácie a MOV, čo sa stane. Normálne sa mala kvalifikácia skončiť na konci apríla, uvidíme či ju ukončia alebo pridajú turnaje. Ja to ale vidím veľmi pozitívne a verím, že tam budem hrať. Žiadne depresie ma nechytajú, trénujem dvakrát denne a večer čítam, som v spojení s rodinou aj spoluhráčmi.“

Už ste čítali?