Nemám obavu, že by si Slovensko teraz nemohlo požičať

Petter Bryman je zástupca viceprezidenta Moody’s Investors Service a hlavný analytik pre Slovenskú republiku. Rozprávali sme sa o možnostiach Slovenska požičiavať si v súčasnosti na finančných trhoch, ako vidí ekonomické dosahy prebiehajúcej korona-krízy i možnosti čeliť im. No zhovárali sme sa tiež, prečo sa nám v ratingoch vzďaľuje Česko a čo by nová vláda mala urobiť, aby posilnila náš úverový profil.

Ako vidíte šance Slovenska požičiavať si peniaze na medzinárodných finančných trhoch a ďalej zvyšovať svoj verejný dlh počas prebiehajúcej korona-krízy? Zvlášť v situácii, keď si požičať budú chcieť všetky vlády a na trhu bude skôr tendencia sa dlhopisov zbavovať, než kupovať?

Schopnosť Slovenska dostať sa na finančné trhy mi ani v súčasnom prostredí starosti nerobí. Samozrejme, mohlo by sa stať, že by stúpli úroky, ktoré musí vláda platiť. No tie by stúpali z rekordne nízkych úrovní. Navyše, špeciálny program na nákup dlhopisov, ktorý ohlásila Európska centrálna banka (ECB) s cieľom zvládnuť krízu, by mal taktiež pomôcť obmedziť nárast výnosov vládnych dlhopisov krajín eurozóny. Po vzniku korona-krízy popri iných krajinách eurozóny aj slovinská a lotyšská vláda vydali nové dlhopisy, a to stále pri veľmi nízkych úrokoch.

Dá sa očakávať, že ekonomickú odozvu na krízu, spôsobenú koronavírusom, napokon zaplatí z veľkej časti Európska centrálna banka? A bolo by takéto monetárne riešenie podľa vás lepšie ako čisto fiškálna odpoveď – teda že vlády by si nutné výdavky zaplatili hlavne zo svojich rozpočtov?

Monetárna politika samotná sa nedokáže vyrovnať s krízou tohto druhu. Okrem ohlásenia podporných opatrení zo strany ECB sme preto už videli viacero prípadov, keď európske štáty oznámili mimoriadne fiškálne balíčky s cieľom zvládnuť krízu. Debaty o spoločnej fiškálnej odpovedi eurozóny stále pokračujú. No zatiaľ sa skončili v obvyklej slepej uličke nesúhlasu medzi členskými štátmi s vydaním spoločného dlhového nástroja, takzvaných eurobondov. A tak sa tiež diskutuje o možnosti, že spoločná fiškálna odpoveď eurozóny by mohla byť financovaná z Európskeho stabilizačného mechanizmu, ktorý vznikol počas európskej dlhovej krízy.  

Má už agentúra Moody’s nejaké aktualizované predpovede, aký hlboký by mohol byť tento rok ekonomický prepad eurozóny v dôsledku korona-krízy?

Na základe prognózy Moody’s, zverejnenej 25. marca, očakávam prepad HDP eurozóny počas roku 2020 vo výške 2,2 percenta. Pre porovnanie, ešte v polovici februára sme predpokladali, že eurozóna tento rok porastie o 1,2 percenta.

A Slovensko?

Pokiaľ ide o Slovensko, v súčasnosti ešte prebieha revízia našej pôvodnej predpovede o jeho tohtoročnom ekonomickom raste vo výške 1,3 percenta. No keďže Slovensko patrí v rámci EÚ ku krajinám najviac závislým od obchodu, dá sa očakávať, že jeho ekonomický prepad bude výrazne vyšší než v prípade eurozóny ako celku.

Aká miera istoty je v týchto predpovediach?

Prirodzene, vo veci týchto predpovedí panuje značná dávka neistoty. V neposlednom rade kvôli tomu, že sa zatiaľ s istotou nedá povedať, ako dlho zostanú v platnosti súčasné núdzové opatrenia, ktoré majú na Slovensku i v eurozóne zastaviť šírenie vírusu.

Ani pred pandémiou svetová ekonomika nebola v dobrom stave. Ak sa šírenie vírusu podarí zastaviť, očakávate rýchle zotavenie? A bude mať podľa vás podobu písmena „V“ alebo „U“ alebo môžeme očakávať, že na prepad ekonomiky nadviaže dlhšie obdobie stagnácie v tvare písmena „L“?

Naše doterajšie predpovede vychádzajú z očakávania, že okamžité negatívne dosahy vírusu zostanú sústredené v prvom polroku, s následným zotavením v druhom polroku 2020 a v roku 2021. Naša súčasná predpoveď pre eurozónu ráta s budúcoročným rastom HDP eurozóny o 2 percentá, v porovnaní s 1,4 percentami v našej februárovej prognóze. Na druhej strane, je nepravdepodobné, že nerealizovaný ekonomický výstup z druhej polovice tohto roka sa úplne zotaví. A opäť treba mať pri zvažovaní týchto predpovedí na pamäti neistotu vp veci trvania súčasných núdzových opatrení. Čím dlhšie budú trvať, o to väčšie je riziko trvalých ekonomických škôd.

Už teraz sa kvôli tomu vedú debaty, či núdzové obmedzenia pre väčšinu populácie neuvoľniť, aby sa vrátili do práce, a karanténne opatrenia sústrediť na starších ľudí, prípadne na ľudí, ktorí sú vírusom mimoriadne ohrození z dôvodu svojich zdravotných problémov. Bude sa vývoj uberať týmto smerom?

Nemám všeobecnú odpoveď, ako zachovať náročnú rovnováhu medzi ochranou zdravia ľudí a ochranou ekonomiky za súčasnej krízy. No stojí zato si pripomenúť, že aj v krajine ako Švédsko, kde sú reštrikcie oproti iným európskym štátom značne uvoľnenejšie, a reštaurácie, krčmy či obchody zostávajú otvorené – akurát s kapacitnými obmedzeniami – bude ekonomika koronavírusom pravdepodobne značne zasiahnutá. V neposlednom rade preto, že aj švédske hospodárstvo je výrazne otvorené a závislé od obchodu.

Poďme k nadčasovejšej téme. Koncom minulého roka agentúra Moody’s zverejnila zaujímavé porovnanie ratingov Slovenska a Česka i celkovo ekonomík týchto dvoch krajín (písali sme o tom TU). Zároveň ste Českej republike zvýšili rating, takže medzi obidvomi krajinami je už dvojstupňový rozdiel v prospech nášho západného suseda. Na druhej strane, máme novú vládu. Vy ste na tom porovnaní spolupracovali. Našu ekonomiku dobre poznáte. Čo by mala nová vláda robiť, aby posilnila rating Slovenska, keďže ten vplýva na vnímanie krajiny investormi i jej schopnosť požičiavať si?

Je zjavné, že nová vláda sa ujíma úradu vo veľmi ťažkých časoch. Môžeme očakávať, že verejný dlh porastie a existuje riziko dlhodobých ekonomických škôd, ak sa súčasná kríza príliš natiahne. To, prirodzene, nie je dobrá správa pre úverový profil Slovenska. V každom prípade, ak odhliadneme od koronavírusu, nová vláda deklarovala, že jej primárnym cieľom sú záležitosti ako obmedzenie korupcie či ozdravenie súdneho systému. To sú témy, ktoré sme aj my dlho vyzdvihovali ako patriace k najväčším výzvam Slovenska. Zlepšenie inštitucionálneho prostredia krajiny je zložitý a časovo náročný proces. No ak v tomto smere budeme postupne vidieť stály a trvalý pokrok, rozhodne to pre úverový profil štátu bude dobré.

To, že Česká republika má historicky silnejšie verejné inštitúcie, pre nás nie je veľké prekvapenie. Pri čítaní vášho porovnania našich krajín ma však zarazilo, že agentúra Moody’s vidí aj český bankový systém ako odolnejší v porovnaní so slovenským. Prečo je úverové hodnotenie českých bánk podľa vás lepšie ako slovenských? Je to kvôli silnej zadlženosti domácností u nás?

Jeden dôvod je, že české banky operujú v niečom, čo nazývame silnejšie makroekonomické prostredie. No české banky majú takisto silnejšiu kapitalizáciu a nižšiu úroveň problémových úverov. V posledných rokoch tam tiež bolo nižšie tempo rastu potenciálne rizikových nových pôžičiek. Naše hodnotenie rovnako odráža skutočnosť, že vyhliadky ziskovosti bánk v Českej republike, ktorá nie je členom eurozóny, sú menej ovplyvnené politikou nízkych úrokových sadzieb ECB, v porovnaní so Slovenskom.

Vo svojom porovnaní ste tiež upozornili, že Slovensko v rokoch 2007 až 2017 prakticky nezaznamenalo čistý nárast vysoko kvalifikovaných pracovných miest. Čím to je?

Od vstupu do EÚ bol rastový model Slovenska sústredený na rozvíjanie predovšetkým výrobných odvetví a ich začlenenie do európskych dodávateľských reťazcov. Ako možno vidieť z nárastu príjmov na obyvateľa u vás od roku 2004, tento model Slovensku ako celku dobre poslúžil. Na druhej strane, vezmite si automobilový priemysel: Ten je na Slovensku technologicky veľmi pokročilý, no má skôr tendenciu sústreďovať sa na montáž, čo so sebou nesie iba relatívne malú pridanú hodnotu.

Čo teda máme robiť, aby množstvo vysoko kvalifikovaných a súčasne dobre zaplatených pracovných miest opäť rástlo?

Vytváranie väčšieho množstva vysoko kvalifikovaných a dobre zaplatených pracovných miest si vyžaduje vo zvýšenej miere posúvať ekonomiku smerom k sektorom s vyššou pridanou hodnotou. Nejde o jednoduchú úlohu a je to spoločná výzva v podstate pre všetky krajiny regiónu, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004. Na druhej strane, dá sa jasne vidieť, že k podobnému posunu úspešne dochádza v krajine ako Estónsko, kde v posledných rokoch narástol podiel IT a ďalších profesionálnych služieb na exporte. Vytvoriť podmienky pre takýto posun si vyžaduje sústredenie na témy, ktoré sme už označili za niektoré z hlavných výziev Slovenska ako kvalita vzdelávania a tiež vedy a výskumu, ale takisto inštitucionálneho prostredia.

Slovensko tiež čelí výzve starnúcej populácie, čo sa v minulosti tiež bralo hlavne ako fiškálny problém. No naši susedia Maďarsko a Poľsko sa v poslednom období snažia čeliť demografickým problémom aj zavedením veľkorysých stimulov na podporu pôrodnosti. Česká republika a Poľsko akceptovali tiež istú úroveň imigrácie (predovšetkým z Ukrajiny). Ako by mal vyzerať správny mix politík, aby krajina dokázala čeliť demografickej výzve a súčasne udržať si stabilné verejné financie (a s nimi aj úverové ratingy)?

Ak by sa dala zvýšiť pôrodnosť, to by určite zlepšilo demografické vyhliadky. No využitie politických nástrojov s účelom dosiahnuť tento cieľ bude mať zjavnejší efekt až po dlhšom čase. Prisťahovalectvo môže byť dostupnejší zdroj a, ako ste spomenuli, najmä Poľsko zaznamenalo veľký nárast imigrácie, predovšetkým z Ukrajiny. Lenže väčšina tej migrácie mala krátkodobý charakter. No v posledných rokoch sa dala zaznamenať tiež nižšia emigrácia a vyššia návratnosť v prípade obyvateľov niektorých krajín stredovýchodnej Európy. Ak by tento trend zostal zachovaný, taktiež by to pomohlo zlepšiť demografické vyhliadky.

A čo fiškálna perspektíva?

Z pohľadu udržateľnosti verejných financií zohrávajú zreteľne úlohu aj zmeny v štruktúre dôchodkového systému. Ako sme aj v minulosti upozorňovali, opatrenia ako zavedenie stropu na dôchodkový vek zjavne nepomohli zlepšiť dlhodobé rozpočtové vyhliadky Slovenska.