II. liga – Žilinčanovi Moškovi zmarila jeseň choroba a jar stopka v súťažiach pre koronavírus: Neskladajte zbrane

Nevinná prechádzka odstavila Moška od celej jesennej časti. „Bol som sa prejsť a niečo ma uštiplo do nohy. Najskôr ma to bolelo a hovoril som si, že to prejde. O pár dní na to som išiel na tréning, kde som sa cítil unavený. Nevládal som behať, bolel ma celý ,človek‘. Po tréningu som si všimol fľaky po celom tele. Všetko som si nafotil a poslal rodičom s tým, že po šiestich rokoch sa u mňa asi objavila táto ,choroba‘ znova. Išiel som na vyšetrenia, kde sa to potvrdilo a dva týždne som ostal ležať na internom oddelení v Považskej Bystrici. Zistili mi nedostatok krvných doštičiek, navyše môj imunitný systém začal na to útočiť. Prejavovalo sa to napríklad tak, že keď mi brali krv, tak trvalo skoro polhodinu, kým sa rana zahojila. Navyše mi zlyhávali obličky a hrozila mi cirhóza pečene,“ rozhovoril sa obranca Matej Moško pre klubový web mskzilina.sk. 

Rodák z Púchova mal špecifické ochorenie - Idiopatickú trombocytopenickú purpuru (Ochorenie pri ktorom je porucha zrazania krvi so zvýšeným rizikom krvácania, s prejavmi ako je napr. zvýšená tvorba modrín – pozn.). „Podstúpil som tri liečby, pričom zabrala až tá tretia. Najskôr som bol na lôžku a potom ma po dvoch týždňoch pustili do domácej liečby. Bral som lieky na krv, pečeň, vnútorné krvácanie, aby sa telo z toho nejako dostalo,“ priblížil Moško priebeh liečby.

Dvadsaťjedenročný obranca sa snažil počas deviatich mesiacov počas liečby prísť na iné myšlienky. „Telo som nemohol zaťažovať fyzicky, čiže doma som viac-menej oddychoval, čítal som knihy. Po istom čase som sa rozhodol, že by bolo dobré niečo robiť. Spolu s otcom sme pozerali masérske kurzy, ale tam by sa v rámci praxe moje telo namáhalo. Spravil som si preto trénerskú licenciu a v rodnom Púchove som sa dostal ku kategórii U10. Pri malých futbalistoch som mentálne dozrel – keď som videl tú detskú radosť z futbalu, povedal som si aj ja sám, že to ešte teda skúsim na ihrisku,“ vravel Moško. 

Lekári však boli proti jeho návratu na ihrisko. „Agentúra, ktorá ma zastupuje, poslala moje lekárske správy zahraničným odborníkom, ktorí povedali, že s takou diagnózou nie je možné hrať. Nevideli ma však a ani nevedeli, že som sa medzitým dal dokopy, keď som začal postupne behať a pripravovať sa individuálne. Bol som ešte aj na kontrole u lekára, ale bol som nastavený tak, že keby mi aj nedovolili hrať, aj tak by som to chcel skúsiť. Búchal by som si hlavu o stenu, keby sa mi to v budúcnosti neprejavilo pri civilnom zamestnaní a ja by som už len špekuloval, čo keby...“ zamyslel sa obranca, ktorý aj po uzdravení ostáva verný žilinským farbám. „Mal som možnosť ísť na hosťovanie, ale odmietol som. Povedal som, že radšej sa budem pripravovať tu v Žiline, kde to poznám, kde mi ľudia pomôžu a budú stáť pri mne. Som ochotný pobiť sa o miesto v zostave béčka. Trénujem na sto percent a keď príde šanca, pripravím sa na to,“ vyhlásil Moško pre mskzilina.sk.

Počas úvodného jarného kola, nateraz jediného v II. lige počas jari, sedel Moško proti FC Petržalka na lavičke náhradníkov (1:0). „Bol to super pocit, že som sa opäť vrátil do futbalového kolotoča. Mrzelo ma však to, že som nenastúpil, hoci som počas zimy naskočil do každého prípravného zápasu,“ povedal Moško pre futbalnet.sk. Lenže boj o miestenku v B-tíme MŠK mu prekazila stopka vo svete futbalu, ktorú zapríčinil koronavírus. Aby sa pandémia nešírila ďalej medzi ľuďmi, tak sú momentálne futbalové zápasy zrušené a štadióny zatvorené. „Beriem to tak, že kvôli niečomu sa to deje. Beriem to ako skúsenosť do ďalších rokov kariéry a teraz mám možnosť sa ešte lepšie pripraviť na to, keď sa opäť začne hrať. Chcem byť hneď pripravený naskočiť do kolotoča zápasov,“ vyhlásil Moško.

Ako vníma mladý obranca aktuálne obdobie? „Každého mrzí, keď nemôže robiť to, čo ho baví. Bohužiaľ, deje sa, čo sa deje a neostáva nám nič iné, len to akceptovať. Zo zdravotnej stránky sa cítim veľmi dobre. Počas dňa mám individuálny plán, potom ho posielam kondičnému trénerovi v Žiline. Okrem toho sa venujem turistike či bicyklovaniu. Vypomáham okolo domu, kde vždy je dosť práce a pomáham aj kamarátom. Čas trávim tak, ako keď som bol počas jesene chorý,“ priblížil.

Na záver Moško zanechal odkaz: „Neskladajte zbrane a nevzdávajte sa! Všetci makajme na sto percent. Každému želám veľa zdravia. Zdravie je to najpodstatnejšie a nedá sa kúpiť. Keď nie je zdravie, chýba potom aj šťastie a nemôže sa nič robiť,“ zakončil pre futbalnet.sk.