Počas aprílových nocí môžeme vidieť Veľkú medvedicu priamo nad nami. Vďaka nej nájdeme nielen hviezdu Polárku v súhvezdí Malej medvedice, ale jej chvost nás dovedie k najjasnejšej hviezde jarnej oblohy – Arktúr.
Na západe zapadajú za obzor zimné súhvezdia Orión a Veľký pes. Vysoko nad obzorom smerom na juh nájdeme súhvezdie Leva a jeho najjasnejšiu hviezdu Regulus. Dvojica hviezd Castor a Pollux v Blížencoch žiari na západe. Na juhovýchod od Leva sa vrátime k hviezde Arktúr.
Pozorovateľnosť planét
Merkúr môžeme počas tohto mesiaca vidieť pred východom Slnka. Zo súhvezdia Vodnára prechádza cez Ryby a Veľrybu do súhvezdia Barana. Venušu zaiste neprehliadneme na večernej oblohe. Nachádza sa v súhvezdí Býka s magnitúdou -4,4. Mars vychádza v skorých ranných hodinách, takže ho môžeme vidieť pred východom Slnka. Počas celého mesiaca ho nájdeme v súhvezdí Kozorožca. Aj Jupiter možno vidieť počas druhej polovice noci. Každým dňom vychádza o čosi skôr, takže čas na jeho pozorovanie sa predlžuje. Nájdeme ho v súhvezdí Strelca, počas prvých aprílových nocí od pol štvrtej v noci, na konci mesiaca už od druhej hodiny v noci. Saturn je tiež pozorovateľný pred východom Slnka nad východným obzorom v súhvezdí Kozorožca. Urán môžeme pozorovať počas prvých aprílových večerov po zotmení, neskôr sa presúva na rannú oblohu. Nájdeme ho v súhvezdí Barana. Neptún môžeme pomocou ďalekohľadu vidieť pred východom Slnka v súhvezdí Vodnára.
Meteorické roje
Aprílová obloha bude výnimočná dvoma meteorickými rojmi: Lyridami s radiantom v súhvezdí Lýry a η Akvaridami vyletujúcimi zo súhvezdia Vodnára.
Lyridy začnú svoju činnosť 16. apríla a tá bude pokračovať až do 25. apríla. Maximum dosiahnu v noci z 22. na 23. apríla. Počet týchto meteorov sa pohybuje okolo 15 až 20 za hodinu. Tieto meteory niekedy vytvárajú stopy plynu, ktoré môžu na oblohe zotrvať niekoľko sekúnd. Prachové častice roja vlietavajú do atmosféry rýchlosťou 48 kilometrov za sekundu. Bod, z ktorého budú vyletúvať, sa nachádza v blízkosti hviezdy Vega, jednej z najjasnejších hviezd nočnej oblohy. Tieto meteory sú pozostatkom kométy Thatcher, ktorej jeden obeh okolo Slnka trvá 415 rokov.
Lyridy sa považujú za historicky najdlhšie pozorovaný meteorický roj, ktorý je pozorovaný najmenej 2 600 rokov. Zistilo sa tiež, že Lyridy majú každých 60 rokov fázu výraznejšej aktivity.
O čosi dlhšie zostanú aktívne spomínané η Akvaridy. Na scénu nastupujú tri dni po Lyridách, čiže 19. apríla a pokračovať budú až do 28. mája. Maximum ich aktivity pripadá na noc z 5. na 6. mája. Nemajú však tzv. ostré maximum trvajúce niekoľko hodín. Rovnomernú frekvenciu môžeme zaznamenať počas celého týždňa okolo 6. mája. Rôzne odhady udávajú počet týchto meteorov za hodinu od čísla 15 až po 40. V roku 2013 toto číslo dosiahlo enormnú hodnotu 130, takéto cifry však bývajú zriedkavé.
Radiantom tohto roja je súhvezdie Vodnára. Zaujímavosťou je, že η Akvaridy sú tvorené čiastočkami prachu, ktoré na svojej ceste zanecháva Halleyho kométa. Cez dráhu tejto kométy prechádza Zem počas roka dvakrát. Prvé stretnutie s dráhou Halleyho kométy spôsobuje vznik η Akvaríd a druhé stretnutie má za následok roj Orioníd. Halleyho kométe trvá obeh okolo Slnka 76 rokov. Najbližšie sa bude dať na našej oblohe pozorovať v roku 2061.
Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov
