1.4.2020 08:00 | Štát a IT
Top

ITčkári: Čo musí vicepremiérka zlepšiť na ÚPVII po Rašim a Pellegrinim

Zdroj: Pexels / Negative Space

Viacerí respondenti si myslia, že inštitúcia nenaplnila očakávania.

Nová podpredsedníčka vlády Veronika Remišová otvorene hovorí, že aj keď z názvu jej budúceho ministerstva slovo „informatizácia“ podľa všetkého vypadne, samotná problematika bude jej prioritou .

Pýtali sme sa IT komunity, predstaviteľov štátnych inštitúcií a záujmových organizácií, ako hodnotia uplynulé roky fungovania inštitúcie, ktorá vznikla v júni 2016, čo sa má zmeniť a či by mal vzniknúť inštitút technologického ombudsmana. Otázky v skrátenej forme zneli (celé znenie sa nachádza na konci článku):

1. Bol podľa vás úrad pre investície a informatizáciu (ÚPVII) dostatočne aktívny a razantný pri riadení štátneho IT v minulom volebnom období? Koordinoval aktivity ostatných organizácii, ako by mal? Myslíte si, že nové ministerstvo by malo viac manažovať aktivity štátu v oblasti IT?

2. Čo je podľa vás potrebné zlepšiť a akým spôsobom tak, aby sa zlepšila koordinácia a efektivita riadenia informatizácie? Aké prípadné právomoci, páky či nástroje by nové ministerstvo v novej vláde potrebovalo pre dosiahnutie stanovených cieľov v oblasti informatizácie?

3. Mal by podľa vás fungovať inštitút ombudsmana pre štátne aj súkromné IT a telekomunikačné služby? Ak áno, ako by mal pracovať a v čom vidíte prípadné zložité body práce ombudsmana? Čo ďalšie okrem spomínaného by mal podľa vás riešiť? Súhlasíte s tým, aby boli mohli byť podnety hlásené transparentne?

Názory uvádzame v náhodnom poradí. Na otázky odpovedali:

  • Štefan Kišš a Juraj Mach, Útvar hodnoty za peniaze
  • Lukáš Hlavička, bývalý riaditeľ jednotky CSIRT na úrade vicepremiéra
  • Milan Csaplár, zástupca používateľov internetu v komisii pre správu domény .sk
  • Milan Ftáčnik, predseda Slovenskej informatickej spoločnosti
  • Miriam Letašiová, šéfka sekcie podnikateľského prostredia a inovácií ministerstva hospodárstva
  • Pavol Horváth, profesor Slovenskej technickej univerzity (STU)
  • Ondrej Jombík, predseda Združenia poskytovateľov webhostingu
  • Lukáš Sojka, riaditeľ sekcie informatiky a dátovej politiky Bratislavy a bývalý riaditeľ NASESu
  • Milan Muška, výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS)
  • Slovensko.Digital
  • IT Asociácia Slovenska
  • Slovenská aliancia pre inovatívnu ekonomiku

Pri respondentoch, ktorých odpoveď je krátená do približne rovnakého rozsahu ako u ostatných opýtaných, uvádzame hviezdičku (*) a celé vyjadrenia nájdete v samostatnom dokumente na konci článku. Odpovede sme krátili buď redakčne alebo ich na našu výzvu skrátili samotní respondenti.

Štefan Kišš a Juraj Mach, Útvar hodnoty za peniaze

1. Centrálne riadenie štátneho IT nadrezortným úradom je príkladom dobrej praxe aj v zahraničí. Z tohto pohľadu je zriadenie ÚPVII správnym krokom. Výsledky dosiahnuté za posledné 4 roky sumarizujeme v aktualizovanej revízii výdavkov na informatizáciu. Máme schválené stratégie, metodiky a projekty, výsledky zatiaľ zaostávajú za očakávaniami. Skutočný dosah ÚPVII na riadenie a dosiahnutie cieľov v IT je, najmä kvôli nedostatočnej koordinácii IT výdavkov a chýbajúcim personálnym kapacitám, obmedzený.

2. Na zlepšenie výsledkov je potrebné nahradiť služby externých konzultantov vlastnými zamestnancami a výsledky digitalizácie pretaviť do fungovania štátu. Náklady na prácu externého konzultanta sú 2,5x vyššie ako pri interných zamestnancoch. Okrem priamej úspory nákladov sú benefitmi lepšie pripravené projekty a lepšia pripravenosť vyjednávať s dodávateľmi a koordinovať rozvoj IT. Pripravované projekty majú výrazne zefektívniť prácu a komunikáciu úradov a potenciál znížiť ročné výdavky o 100 miliónov eur, ďalšie úspory sú na strane občanov. To je nevyhnutné verejne odpočtovať a pretaviť do rozpočtu.

3. Riadenie IT na základe spätnej väzby od používateľov a údajov o využívaní systémov by sa malo stať súčasťou bežnej praxe. Na to nebude stačiť jeden ombudsman, všetci prevádzkovatelia systémov štátu by informácie mali zbierať. Pri väčšine systémov a digitálnych služieb dnes nepoznáme počet používateľov, ani koľko stojí ich prevádzka. Na zefektívnenie rozvoja IT systémov navrhujeme nahradiť veľké projekty menšími a priebežne realizovanými aktivitami, ktoré môžu lepšie reflektovať spätnú väzbu od používateľov. V praxi môžeme takýto rozvoj nakupovať vytvorením digitálneho trhoviska, kde bude katalóg overených dodávateľov a ich služieb.

fotogaléria
Štefan Kišš a Juraj Mach z Útvaru hodnoty za peniaze. Zdroj: TASR

Lukáš Hlavička, bývalý riaditeľ jednotky CSIRT na úrade vicepremiéra

1. ÚPVII načal niektoré dôležité témy, ako sú napríklad téma ľudských zdrojov, systematizácia štátneho IT, vládny cloud, orientácia štátneho IT na občana a kybernetická bezpečnosť. Boli spracované v strategických dokumentoch viac či menej kvalitným spôsobom. Implementácia často narážala na nedostatočné odborné kapacity najmä na riadiacich úrovniach jednotlivých IT v organizáciách, rezortizmus, vnímanie štátneho IT cez eurofondy a neochotu porušovateľov predpisov adekvátne potrestať zo strany ÚPVII.

2. Jednoznačne treba definovať, čo sa od štátneho IT očakáva, kto je za čo zodpovedný, dať mu príležitosť to naplniť a v prípade, že to nie je možné, identifikovať „kde to celé stojí“. Môžu to byť kompetencie, procesy, legislatíva, nedostatok ľudských zdrojov a v niektorých prípadoch aj ich nekompetencia. Tieto nedostatky je potrebné napraviť.

Na ÚPVII by mala existovať komplexná a kompletná „mapa“ procesov, systémov a dát ktoré sa v systémoch nachádzajú (čiastočne sa o to snažila tzv. Dátová kancelária). Súčasne by tu mali byť schopní IT a bezpečnostní architekti, ktorý by projektovali zmeny a súčasne by mala existovať kontrolná skupina (legislatíva to už v súčasnosti umožňuje), ktorá by potom mala potom dohliadať na ich implementáciu, dodržiavanie štandardov a ukladať nápravné opatrenia vrátane pokút.

3. Myslím, že nie je potrebné vytvárať ďalší aparát. Spomínané funkcie by mohol vykonávať aj napríklad UPVII. V každom prípade transparentnosť pri podnetoch a zverejnenie vyriešenia podnetu by pôsobili motivačne aj pre inštitúcie.

fotogaléria
Lukáš Hlavička (na fotke v stredie) Zdroj: Ján Trangel

Milan Csaplár, zástupca používateľov internetu v komisii pre správu domény .SK (*)

1. Za posledné dva roky došlo k mnohým pozitívnym zmenám na úrade. Z pohľadu občana a podnikateľa je to program „Stop byrokracií“, ktorý šetrí čas a financie. Príjemnou novinkou je zriadenie behaviorálnej jednotky verejnej správy na Slovensku. A v rámci mojej agendy sa podarilo presadiť transparente rozdeľovanie financií pre internetovú komunitu z národnej domény .sk aj v spolupráci s nadáciou Pontis.

Je správne, že nové ministerstvo by malo zastrešovať jednotnú IT podporu pre iné rezorty vzhľadom k lepšej transparentnosti, prehľadu a hlavne úspore financií. Ako kritiku by som uviedol potrebu hlbšej spolupráce s tretím sektorom, transparentnosť niektorých výberových konaní či chýbajúcu komunikáciu Úradu voči občanom a podnikateľskému sektoru.

2. Je potrebné, aby v kompetencii ministerstva bola koordinovanosť s inými rezortmi. Nákup IT, softvéru, riešenie vládneho cloudu, podpora pre eHealth, e-vzdelávanie, spolupráca s rezortom financií, obrany a vnútra. Slovensku chýba úsek „digitálneho lídra“. Miesto, ktorého hlavnou úlohou je vytvárať koncepciu a stratégiu informatizácie verejnej správy a uplatňovať ju do praxe s jednotlivými rezortmi. Tím odborníkov. Digitalizácia je aj o šetrení nákladov a zjednodušovaní vládnych procesov. Nástup krízy v dnešných dňoch len potvrdzuje nutnosti takéhoto riešenia.

3. Myšlienke zriadenia inštitútu „digitálneho ombudsmana“ sa venujem posledné mesiace. Snažím sa, aby sa do procesu zapojila odborná verejnosť a pozitívnu odozvu mám aj zo súkromného sektora, ktorému tiež chýba zriadenie uvedeného inštitútu.

Už dnes máme zriadených mnoho elektronických služieb verejnej správy, no tie sú užívateľsky zložité a sú roztrúsené na mnohých miestach. Návody k ich obsluhe chýbajú, respektíve sú nedostačujúce. Niektorí prevádzkovatelia elektronických obchodov používajú nekalé praktiky. Opätovne dochádza k porušovaniu GDPR. A to sa odohráva v oblasti IT, ale aj v telekomunikačnom sektore. Inštitút „digitálneho ombudsmana“ má byť miestom pre riešenie podnetov od občanov a právnických osôb. V kompetencii má mať právne konanie v prípade porušenia zákona, vydávať funkčné a legislatívne odporúčania pre štát na základe podnetov. Pomáhať vzdelávať občanov a podnikateľský sektor o ich právach.

Čítajte aj Názory IT odborníkov: Čo čakajú od nového vicepremiéra pre informatizáciu

Milan Ftáčnik, predseda Slovenskej informatickej spoločnosti

ÚPVII vznikol v roku 2016 presunom kompetencií z ministerstva financií a podľa nás to bol pozitívny krok. Je pravda, že úradu zo začiatku chýbali ľudia a aj kompetencie na skutočné riadenie informatizácie. Aj po ich získaní riadeniu informatizácie chýbala koordinácia, jasné smerovanie a orientácia na výsledok. Očakávame, že ministerstvo si vezme ponaučenie z chýb, ktoré sa urobili a využije zákonné kompetencie na cieľovo orientované riadenie informatizácie.

Kompetencie pre riadenie informatizácie už v zákone definované sú, dôležité bude ich lepšie využívať. Cieľom by mali byť konkrétne prínosy a úžitok pre občanov. A jasne stanoviť, čo a dokedy sa má dosiahnuť, vrátane jednotného dizajnu elektronických služieb, prepojenia informačných systémov, úspor z opakovaného použitia rovnakých komponentov a maximálneho využívania centrálnych riešení. Netýka sa to len riešení v štátnej správe, ale aj oblasti samosprávy a verejných služieb, ktoré občanom poskytuje.

Podľa nás by skôr malo zmysel vrátiť sa k myšlienke digitálneho lídra, ktorý by bol prepojením medzi verejnou správou a občanmi. Na jednej strane ako prijímateľ sťažností a podnetov občanov, že niečo nefunguje, na druhej strane ako iniciátor, ktorý prináša návrhy zlepšení, či osvedčené skúsenosti zo zahraničia. Vzhľadom na to, že ministerstvo bude mať v kompetencii aj investície, posilnený regionálny rozvoj, by takýto líder mohol byť veľmi užitočný v tandeme s pani podpredsedníčkou vlády.

fotogaléria
Milan Ftáčnik Zdroj: TASR

Miriam Letašiová, šéfka sekcie podnikateľského prostredia a inovácií ministerstva hospodárstva (*)

1. Rezort hospodárstva plnil, tak ako aj iné vybrané ústredné orgány, spolupracujúcu úlohu v určitých oblastiach. V tomto smere máme s tímom, ktorý informatizáciu na ÚPVII zastrešoval, len dobré skúsenosti, a to tak na širších zasadnutiach Rady vlády pre digitalizáciu a jednotný digitálny trh, ako aj na užších koordinačných stretnutiach s odbornými útvarmi úradu. Verím, že snaha o transparentnú kontrolu a riadenie nasadzovania IT riešení štátu bude pokračovať aj na novom rezorte, k čomu bude mať vytvorené adekvátne podmienky a príslušné kompetencie.

2. V zásade platí, že každá agenda má mať vždy jedného gestora. Nám sa osvedčila diskusia za účasti všetkých aktérov, ktorí sa po odbornej stránke majú k danej veci čo vyjadriť, vrátane zapojenia expertov priamo z praxe. Súčasne je nevyhnutné mať kvalitné a aktuálne vstupy, urobiť zmysluplnú analýzu stavu a vypracovať efektívnu stratégiu. Definovať ciele a nájsť spôsoby, ako ich naplniť vrátane odpočtovania na základe merateľných ukazovateľov. Všetky zapojené subjekty musia byť koordinované a dôležitá je vzájomná prepojiteľnosť systémov, expertíza, odstránenie duplicít a podobne. Veľmi dobrým nástrojom je už spomenutá rada vlády.

3. Spätná väzba, ako aj priestor na nové podnety sú kľúčové najmä pri zavádzaní celoplošných opatrení a riešení, ktoré sú z pohľadu širokej verejnosti citlivé. Tá však musí byť motivovaná a musí mať recipienta, dostatočnú dôveru a záruku, že nebude ťahať za kratší koniec. To by mala byť pre štát jedna z priorít. Či už je však na jej plnenie najvhodnejší inštitút ombudsmana alebo iný model fungovania, to si vyžaduje širšiu diskusiu a v konečnom dôsledku to je v rukách novej pani ministerky. Musím konštatovať, že z mojej strany by si to vyžadovalo väčšie množstvo informácii a diskusií s relevantnými zástupcami ako aj detailnejšie poznanie súčasného stavu na to, aby som sa mohla zmysluplne vyjadriť k jednotlivým námetom na zefektívnenie procesov.

fotogaléria
Miriam Letašiová Zdroj: Miriam Letašiová

Pavol Horváth, profesor Slovenskej technickej univerzity (STU)

1. Rozhodne nebol (dostatočne aktívny a razantný pri riadení štátneho IT, v zmysle otázky, pozn. red.). Úrad nemal dostatočnú personálnu kapacitu a expertízu a z toho vyplývala nízka kvalita produkovaných materiálov a projektov. Viaceré dokumenty boli nejasné a často zmätočné.

2. Nové ministerstvo by malo prevziať úplnú kontrolu nad celým štátnym IT. Legislatívne to [treba] ošetriť tak, aby si ostatné ústredné orgány štátnej správy mohli nakupovať IKT len v súlade so schválenou stratégiou štátneho IT na zabezpečenie komplexných úloh.

3. Nemyslím si, že ombudsman v IT je dobrý nápad. Som presvedčený, že by nemohol mať také právomoci, ktoré by napríklad mohli zmeniť dôvody a zameranie nákupu IKT, pretože nemôže mať v celej šírke IKT dostatočnú expertízu, aby sa mohol k jednotlivým sťažnostiam kvalifikovane vyjadrovať a žiadať nápravu.

Aktivujte si denný sumár noviniek do e-mailu!

Ondrej Jombík, predseda Združenia poskytovateľov webhostingu

1. Presne s týmto účelom bola vytvorená funkcia Digitálneho lídra, ktorá sa však časom ukázala byť viac formálnou ako funkciou s reálnymi právomocami. Napriek tomu sa podarilo dosiahnuť určité úspechy v oblasti znižovania byrokracie, ale vzhľadom na vynaložené prostriedky ide o bohužiaľ len o malú „hodnotu za peniaze“.

V rámci agendy Komisie pre správu národnej domény .SK, v ktorej pôsobím, sa podarilo dosiahnuť vylepšenú SLA 99,99 % a transparentnejšie prerozdeľovanie 5 % odvodu nadáciou Pontis. Pôvodný návrh úradu bol, aby rozdeľovanie vykonával ITAS, čiže toto považujem za veľký úspech.

2. Cestou by bolo vytvorenie ministerstva informatiky, ktoré by celú agendu IT zastrešovalo. Keďže informatizácia sa z názvu nového úradu vytratila, ideme skôr opačným smerom. Ostáva teda len veriť, že funkcia digitálneho lídra ostane zachovaná, podľa možností s posilnenými právomocami. Dôležité je tiež personálne obsadenie, aby išlo o odborníka, nie o politika. A tiež aby to nebol človek z veľkého biznisu, ktorý len prejde na druhú stranu stola.

Ak bude jeho tím dobre zostavený, ďalším krokom bude aktualizácia kompetenčného zákona, aby existujúce ministerstvá odovzdali svoju IT agendu, s výnimkou sektorov, kde to nie je možné (armáda, tajná služba).

Je čas začať fungovať odborne a efektívne. V budúcnosti budeme musieť robiť veľa muziky za málo peňazí. Na veľké zákazky a mega-projekty už nemáme čas ani peniaze.

3. Funkcia ombudsmana je potrebná. Nemal by to byť nik zo súčasného úradu, ale človek zvonku, ktorý bude stáť na strane používateľov. Softvérový vývoj je jediným priemyslom, ktorý dodáva nepodarky v tom zmysle, že prvé verzie produktov sú plné chýb. Funkcia ombudsmana by pomohla správne určiť priority, aby sa prednostne opravovalo a fixovalo to, čo zasahuje najviac používateľov.

Náročné bude nastavenie financovania tak, aby výkon funkcie ombudsmana bol čo najviac nezávislý. Verejná databáza chýb a podnetov je bezpochyby dobrý nápad. Som si istý, že toto bude jedno z prvých opatrení, ktoré nové vedenie úradu zavedie. Je to v súlade premiérovou myšlienkou transparentného vládnutia.

fotogaléria
Ondrej Jombík Zdroj: TASR

Lukáš Sojka, riaditeľ sekcie informatiky a dátovej politiky Bratislavy a bývalý riaditeľ NASESu

Stav informatizácie v našej krajine môžeme všetci sledovať práve v dnešných krízových časoch korony. Množstvo vecí si vieme vybaviť online, ale Estónsko či Singapur to nie je. Novú ministerku čaká náročná úloha – zabezpečiť, aby sme pri akejkoľvek podobnej kríze v budúcnosti vedeli fungovať plne online.

Bude potrebné urobiť aj množstvo nepríjemných rozhodnutí: možno bude musieť dôjsť aj k „vypnutiu“ niektorých systémov štátneho IT a bude ich treba postaviť úplne nanovo. Kvalita mnohých dnes vyvoláva podozrenia, že namiesto služby občanovi mohli byť v popredí iné motívy. Verím, že zavedením niekoľkých rozumných systémových zmien sa môžeme v štátnej informatizácii pohnúť výrazne vpred.

Milan Muška, výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS)

1. ÚPVII bol aktívny, nedostatočne razantný v koordinácii aktivít a kontroly napĺňania zákonov i v riešení konfliktov medzi informačnými systémami. Treba viac manažovať aktivity štátu v oblasti IT – s cieľom odstránenia duplicít, zabezpečenia korektných dát v registroch, validácie. Nerealizovať nové riešenia bez funkčnosti doterajších.

2. Zmeniť kompetenčný zákon, centralizovať riadenie, optimalizovať datacentrá, sprísniť kontrolu dodržiavania zákona, metodicky viesť, učiť, ale aj vyvodiť závery. Vytvoriť inšpekčný systém s IT nástrojom na stále hodnotenie funkčnosti a kvality IS a ich súlad so zákonom.

3. Tu sa inštitúty ombudsmana neosvedčia, ich právomoci sú vágne. Tím ľudí pod ministerstvom, ktorí by zhromažďoval podnety a posúval ich na riešenie, áno. Podnety majú byť viditeľné, rovnako ako ich riešenia.

fotogaléria
Milan Muška, výkonný podpredseda ZMOSu Zdroj: TASR

Slovensko.Digital

1. ÚPVII dostal v roku 2016 do vienka pomerne silné kompetencie. Treba povedať, že to bolo prvýkrát, čo sa riadenie informatizácie dostalo na adekvátnu úroveň – rovno pod úrad vicepremiéra. ÚPVII však tieto kompetencie až trestuhodne nevyužil. Najmä pokiaľ ide o presadzovanie politík z papiera do praxe. Najviac to bolo vidieť v oblastiach ako obstarávanie IT, Open API, alebo budovanie personálnych kapacít úradov. Tieto témy ÚPVII len moderoval, ale neťahal. Nové ministerstvo by malo rozhodne lepšie využiť mandát a kompetencie, ktoré mu zo zákona prináležia.

2. Zreálniť plány, jasne pomenovať ciele a riadenie podriadiť dosahovaniu týchto cieľov (namiesto dnešnej praxe, keď je riadenie orientované na projekty a nie na výsledky informatizácie). Treba personálne posilniť nové ministerstvo, aby malo kapacitu vynucovať dodržiavanie plánov aj na iných ministerstvách.

3. Systematický zber podnetov určite potrebujeme. Snažíme sa ísť príkladom na portáli Lepšieslužby.sk . Nepotrebujeme nevyhnutne novú rolu (ombudsmana), ale skôr zavedenie procesov, aby sa podnety na zlepšovanie služieb nestrácali, ale riešili.

IT Asociácia Slovenska

1. Úrad sa rozrástol do obrovských rozmerov, ale výsledky nezodpovedali jeho veľkosti. Sústreďoval sa na prípravu množstva strategických dokumentov, ale nemal jasnú stratégiu ako eGovernment budovať, jasné priority a logickú postupnosť krokov k jej naplneniu. Stále pretrvávala podpora „rezortných“ národných projektov, bez budovania spoločných modulov a postupného pripájania sa k nim. Ako pozitívum možno hodnotiť začiatok vyhodnocovania kvality služieb.

2. Jasné definovanie stratégie a cieľov, jasný akčný plán s termínmi a závislosťami projektov.

3. Nevidíme pre to (inštitút ombudsmana, pozn. red.) dôvod, ak si úrad bude plniť svoje úlohy.

Slovenská aliancia pre inovatívnu ekonomiku

1. Vytvorenie ÚPVII ako dedikovaného úradu pre digitálny priemysel na Slovensku sme vnímali ako pozitívny krok. Avšak po štyroch rokoch existencie by sme očakávali väčšie dopady na samotné odvetvie aj reálny život občanov. Vidíme problém v slabo koordinovanom postupe a nejasnosti kompetencií medzi ministerstvami a ÚPVII, ktorého náplň práce sa vyvíjala veľmi dynamicky.

2. V prvom rade odporúčame preskúmať regulačné zaťaženie podnikov a odstrániť zastaralé regulácie, ktoré bránia rozvoju digitálnej ekonomiky. Rovnako by mala nová vláda zabezpečiť, aby bol legislatívny rámec, verejná správa a obyvateľstvo dobre pripravené a vybavené na pružné prijímanie nových technológií a ich využívanie v praxi. Ako nevyhnutné vnímame tiež vytvorenie poradenskej platformy na hodnotenie vplyvu nových technológií na existujúce podnikateľské prostredie. Súčasťou platformy by mali byť nielen veľké firmy a podnikateľské inkubátory, ale aj vzdelávacie inštitúcie, zástupcovia mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti digitálnej bezpečnosti a digitálnej ekonomiky.

3. Inštitút ombudsmana pre IT a TELCO by znamenal zjednotenie hlasu digitálneho odvetvia na Slovensku, čo považujeme za pozitívne. Záviselo by však veľmi od konkrétnej implementácie, aby boli všetci dotknutí s touto entitou v súlade a spojení. Absolútne však súhlasíme s transparentnými pravidlami, ako sa k relevantným témam vyjadrovať.

Celé znenie otázok

1. Bol podľa vás úrad pre investície a informatizáciu (ÚPVII) dostatočne aktívny a razantný pri riadení štátneho IT v minulom volebnom období? Koordinoval aktivity ostatných organizácii, ako by mal? Myslíte si, že nové ministerstvo by malo viac manažovať aktivity štátu v oblasti IT– napríklad s cieľom, aby sa nestávali chyby od závažných (ako napríklad duplicitné či podobné investičné zámery) po nezmyselné (typu identické online služby alebo webové stránky, rozdielne zverejnené dáta a podobne)? Zdôvodnite.

2. Čo je podľa vás potrebné zlepšiť a akým spôsobom tak, aby sa zlepšila koordinácia a efektivita riadenia informatizácie? Aké prípadné právomoci, páky či nástroje by nové ministerstvo v novej vláde potrebovalo pre dosiahnutie stanovených cieľov v oblasti informatizácie?

3. Mal by podľa vás fungovať inštitút ombudsmana pre štátne aj súkromné IT a telekomunikačné služby? Máme na mysli človeka alebo tím ľudí, ktorí by riešili podnety od ľudí, napríklad nedodržiavanie zákona, neférové obchodné praktiky či nekvalitné a chybové štátne IT služby. Ak áno, ako by mal pracovať a v čom vidíte prípadné zložité body práce ombudsmana? Čo ďalšie okrem spomínaného by mal podľa vás riešiť? Súhlasíte s tým, aby boli mohli byť podnety hlásené transparentne – verejne viditeľné pre ostatných?