Bratislava 1. apríla 2020 (HSP/Foto:SITA-Alexandra Čunderlíková)
Smer-SD kritizuje prvé ekonomické kroky novej vlády. Hovorí o veľkej miere neskúsenosti, ale aj veľkej miere arogancie vo vzťahu k účastníkom sociálneho dialógu
V utorok usporiadal opozičný Smer-SD tlačovú besedu k ekonomickým opatreniam, ktoré nová vláda pripravuje v reakcii na dopad pandémie na ekonomiku (píšeme o tom tu).
Predstavitelia Smeru-SD kritizovali novú vládu, že by sa mala zamerať nielen na malých a stredných zamestnávateľov, ale aj veľkí potrebujú pomoc – bez nich by ekonomika padla, keďže malí a strední sú ich subdodávatelia. Vláda podľa nich zanedbala komunikáciu s dôležitými partnermi v rámci sociálneho dialógu.
Predseda Smeru-SD Robert Fico tvrdí, že vláda vyvíja málo aktivít na európskej úrovni a prichádza tak o možnosti, ktoré tu sú: „Napríklad krajiny ako Portugalsko alebo Dánsko si v priebehu niekoľkých hodín vybavili povolenie na takzvanú štátnu pomoc. To im umožňuje robiť opatrenia, kde nenarážajú na rôzne limity, ktoré stanovuje európska legislatíva. Keďže naša vláda asi nerokuje, preto je tu ten nešťastný limit maximálne 200 tisíc eur na jednu firmu, čo je mimoriadne obmedzujúce. Pritom my vieme urobiť opatrenia, ktoré by po rokovaniach s Európskou komisiou boli podstatne pružnejšie.“
„Nevidíme žiadne mimoriadne aktivity vo vzťahu k európskym peniazom, čo je obrovský problém, pokiaľ ide o túto vládu. Vidíme tam veľkú mieru neprofesionality, amaterizmu a tvorenia vecí za chodu bez akejkoľvek konzultácie s odborníkmi,“ tvrdí Fico. „Chcel by som preto vyzvať aj pani podpredsedníčku vlády, pani Remišovú, aby sa týmto veciam venovala. Zdá sa, že nikto nevedie žiadne špeciálne rokovania s EÚ a máme ešte od nášho bývalého podpredsedu vlády Richarda Rašiho informáciu, že momentálne ešte je k dispozícii 527 miliónov eur, ktoré by sa dali použiť, ale treba urobiť nejaké výzvy. Pýtame sa, ako je možné, že podpredsedníčka vlády ešte neurobila žiadne výzvy. Treba si uvedomiť, že tie výzvy budú trvať nejaký čas, potom sa to musí vyhodnocovať, to sú mesiace a my dnes potrebujeme reálne doručiť do firiem určité finančné prostriedky. Ale ak budeme konať takýmto tempom, ako koná vláda, tak sa k európskym peniazom nedostaneme.“
„Vyzývame vládu okamžite naštartovať tripartitu. Je nehorázne, že ani len nezavolali predstaviteľov najsilnejších odborových zväzov a nespýtali sa ich, čo na to hovoria. Je nehorázne, že nie je známe nič o rokovaniach medzi vládou a bankami. Je nehorázne, že nevieme nič o tom, že by rokovali s veľkými zamestnávateľmi. To je jednoducho veľká miera neskúsenosti, ale aj veľká miera arogancie vo vzťahu k týmto účastníkom sociálneho dialógu. Rovnako žiadame široký stôl, kam budeme môcť aj my prísť s našimi skúsenosťami – dúfam, že nikto nepochybuje o tom, že ľudia, ktorí dnes reprezentujú Smer-SD, majú nejaké skúsenosti. Dvanásť rokov sme boli súčasťou vlád na Slovensku, preto si myslím, že máme právo do toho niečo povedať ako opozičná strana,“ uviedol Fico.
Výsledkom nedostatku komunikácie s partnermi, nedostatku ľudskej kapacity, nedostatku vízie, ako aj rigidných europredpisov je, že mnohí zamestnávatelia v praxi nepociťujú pomoc štátu ako pomoc – varovný je napríklad prípad veľkej nábytkárskej spoločnosti Decodom (písali sme o tom tu).
Hlavné správy: Je tu prípad Decodomu, ktorý pýtal od štátu dva milióny eur, mohol dostať len dvestotisíc, a preto muselo ísť deväťsto ľudí na úrad práce. Lenže ak štát bude tých ľudí živiť hoci len niekoľko mesiacov, v konečnom dôsledku ho to bude stáť viac ako tie dva milióny. Nebolo by preto lepšie takéto veľké prípady posudzovať každý individuálne a nie podľa nejakých paušálnych pravidiel?
Bývalý minister životného prostredia a minister hospodárstva Peter Žiga: „Štát v tejto chvíli nemá kapacity ani ministerských úradníkov, ani samotných ministerstiev, aby mohol riešiť individuálne niektoré veci. Keď sa pozrieme aj na iné krajiny, neriešia to individuálne, ale väčšinou sa to rieši plošným opatrením. My sme navrhli to plošné opatrenie tak, aby zástupcovia vlády išli rokovať do Bruselu, a aby vyrokovali výnimku alebo schému štátnej pomoci tak, aby sa netýkala len opatrení do dvestotisíc eur, ale aby ich presahovala. Ako sme spomenuli, Dánsko a Portugalsko už fungujú na týchto schémach, a pokrýva to plošne všetky firmy, aj nad dvestotisíc eur, a aj s väčším počtom zamestnancov, ako je tristo.“
Ivan Lehotský