In memoriam: hudobný Európan Krzysztof Penderecki

Hudobný svet smúti za poľským skladateľom a dirigentom Krzysztofom Pendereckim (23. 11. 1933 Debica – † 29. 3. 2020 Krakov), jedným z najvplyvnejších hudobných tvorcov posledných desaťročí, ktorého hudba nepoznala hranice.

Z Varšavy pochádzajúci dirigent Marek Janowski, šéfdirigent Drážďanskej filharmónie, takmer rovesník Pendereckého, ho považuje za spolutvorcu kompozičného štýlu celej éry súčasnej hudby, ktorého diela sú dôverne známe širokému publiku. „Jeho smrť sa ma veľmi dotkla“, vyjadril sa Janowski.

Moja generácia sa prvýkrát stretla s menom a tvorbou Krysztofa Pendereckého začiatkom šesťdesiatych rokov na prvých ročníkoch festivalu Varšavská jeseň. Bolo to krátko po Varšavskej súťaži mladých skladateľov, na ktorú Penderecki zaslal tri skladby pod rôznymi menami a vyhral všetky tri k dispozícii stojace ceny. Od tých čias zo seba chrlil diela všetkých druhov a foriem a vytvoril si svojský kompozičný štýl.

Kým na začiatku patril k vyvolenej poľskej avantgarde, neskôr sa začal vedome a otvorene priznávať k tradícii. Bol názoru, že bez návratu do minulosti nie je možné kompozične sa dostať ďalej. V tejto tvorivej filozofii tkvie jeho úspech, sila jeho komorných, zborových, symfonických, oratoriálnych, operných i filmových partitúr. Po jeho dielach siahali tí najvychýrenejší sólisti a dirigenti – spomeňme aspoň Anne-Sophie Mutter, Isaaca Sterna, Mareka Janowského či Zubina Mehtu.

Pendereckého „prvotina“ Stabat Mater pre tri zbory a cappella z roku 1962 mu priniesla objednávku na rozsiahle Lukášové pašie, tie odzneli 1966 v Dóme v Münsteri. V nich použil všetky moderné výrazové prostriedky a nimi vykročil za slávou do celého sveta. Bol vyhľadávaným pedagógom, profesorom, viedol umelecké školy doma i v zahraničí, obdržal mnohé vyznamenania a ceny.

Penderecki patril k tým hudobným tvorcom, ktorí sa vyjadrovali k spoločensko-politickým problémom, vždy vedel kde má stáť. Zo zoznamu jeho diel so spoločenskou tematikou spomeňme Threnos pre 52 sláčikov venované obetiam Hirošimy, Poľské rekviem, ktorého jednotlivé časti sú venovamé Lechovi Walesovi, poľským obetiam Osvienčimu, Varšavskému povstaniu 1944 a pápežovi Pavlovi II. či klavírny koncert Resurrection vzťahujúci sa na 11. september 2001.

Krzysztof Penderecki sa predstavil aj publiku na Slovensku

,,Hudba Krzysztofa Pendereckého sa do Slovenskej filharmónie dostávala od 60. rokov – po prvýkrát v roku 1967, keď jeho Sonátu pre violončelo a orchester pre uvedenie na festivale Pražská jar s naším orchestrom naštudoval Ľudovít Rajter (sólistom bol Siegfried Palm, nositeľ dedikácie diela). V ďalších rokoch to však boli najmä hosťujúce orchestre a súbory, vďaka ktorým jeho hudba znela v abonentných sezónach SF: Pašie podľa sv. Lukáša v Bratislave uviedol orchester a zbor Krakovskej filharmónie s dirigentom Jerzym Katlewiczom (1969), tí istí interpreti neskôr aj skladbu De natura sonoris II. (1978), Pražskí komorní sólisti so sólistom Heinzom Holligerom Capriccio pre hoboj a sláčiky (1978) a orchester Academy of St Martin in the Fields s dirigentom Kennethom Sillitom Sinfoniettu č. 1 pre sláčikový orchester (1996).

Samotný Penderecki sa ako dirigent svojich diel so Slovenskou filharmóniou predstavil dvakrát. V novembri 1986 tu dirigoval svoj Koncert pre violončelo a orchester č. 2 so sólistom Siegfriedom Palmom a tiež Symfóniu č. 2 „Vianočnú“ (podľa dobových záznamov vtedy z programu prekvapivo vypadla jeho slávna skladba Tren obetiam Hirošimy).

Do Bratislavy sa opäť vrátil presne o 13 rokov neskôr, keď ako hosť festivalu Melos-Étos v novembri 1999 dirigoval svoju monumentálnu skladbu Credo pre sóla, detský zbor, miešaný zbor a orchester, Slovenskú filharmóniu interpretačne doplnil Krakovský filharmonický zbor, Bratislavský chlapčenský zbor a vokálni sólisti (Adriana Kohútková, Jana Valášková, Marta Beňačková, Adam Zdunikowski a Piotr Nowacki). Ďalšie Pendereckého diela prišli neskôr k slovu na koncertoch Slovenskej filharmónie s jej šéfdirigentmi Vladimírom Válkom (Koncert pre flautu a orchester v roku 2005, sólista Tomáš Jánošík), Emmanuelom Villaumom (Adagietto z opery Stratený raj v roku 2014) a Jamesom Juddom (Concerto grosso č. 1 pre tri violončelá a orchester v roku 2018, sólisti Petr Nouzovský, Eugen Prochác a Ján Slávik).

Posledné osobné stretnutie s Krzysztofom Pendereckim za Slovenskú filharmóniu sprostredkoval Slovenský filharmonický zbor, ktorý v roku 2017 na záverečnom koncerte festivalu Pražská jar pod autorovou taktovkou v sprievode Symfonického orchestra Českého rozhlasu uviedol jeho Symfóniu č. 7 „Sedem brán jeruzalemských“. Žiaľ, jeho opätovné hosťovanie s naším orchestrom sa už nepodarilo stihnúť sprostredkovať.“ uviedol pre Opera Slovakia Juraj Bubnáš, dramaturg Slovenskej filharmónie.

Na spoluprácu s Krzysztofom Pendereckim si zaspomínala aj dirigentka Bratislavského chlapčenského zboru, Magdaléna Rovňáková. ,,Na Krzystofa Pendereckého si spomínam s veľkým rešpektom. Spievali sme s orchestrom a zborom Slovenskej filharmónie jeho Credo, pán Penderecki sám aj dirigoval. Ohromnú pochvalu sme dostali hneď pri preberačke. Pán Penderecki prišiel do našej skúšky a vypočul si, ako sme pripravili náš chlapčenský part. Vyjadril sa asi takýmto spôsobom: ´Aká škoda, že už sme to nahrali. Rád by som to spravil s vami!´ Part chlapčenského zboru bol extrémne vysoko položený, spomínam si, že najvyšší tón bol dvojčiarkované h. Bola to veľká výzva a som hrdá na túto skutočne zaujímavú spoluprácu.“

V septembri 2013 v Dóme sv. Alžbety v Košiciach Penderecki dirigoval Beethoven Academy Orchestra so sólistom, poľským violončelistom Rafalom Kwiatkowskim. Na koncerte, ktorý bol jedným z podujatí Košíc – Európskeho hlavného mesta kultúry 2013, zazneli jeho skladby.

Penderecki patril k častým mimoriadnym hosťom Drážďan. V sezóne 2017/2018 bol Composer in Residence Drážďanskej filharmónie, kde sa uskutočnila európska premiéra jeho Šiestej symfónie Čínske piesne.

Začiatkom marca tohoto roku mal maestro Penderecki stáť za dirigentským pultom Drážďanskej filharmónie a dirigovať svoje Concerto grosso pre tri violončelá a orchester. Zo zdravotných dôvodov svoju prítomnosť odriekol. Koncert oddirigoval poľský dirigent Maciej Tworek, Pendereckého dlhoročný asistent a jeho pravá ruka.

Od roku 2013 sa v južnom Poľsku, v Luslawiciach, nachádza Krzysztof Penderecki European Center of Music s dvomi koncertnými sieňami, knižnicou, archívom, skúšobňami a niekoľkými tuctami hosťovských izieb. Areál slúži umelcom na koncerty, stretnutia, súťaže. Je to nepochybne aj miesto, kde si je možné uctiť a pripomenúť Pendereckého tvorbu, ku ktorej patria i jeho opery Diabol z Ludonu, Čierna maska či Ubu ex, ako i osem symfónií. Plánovanú deviatu, či dokonca aj desiatu už asi nestihol vytvoriť. Krzyztof Penderecki zomrel vo veku 86 rokov 29. marca 2020 v Krakove.

Pripravila: Agata Schindler

video