Miloš Melichérik

Miloš Melichérik Zdroj: twitter.com/flamesicehockey

Hokejový tréner anglického Guildfordu Miloš Melicherík podnikol improvizovaný únik z Londýna

Vojtech Jurkovič • 01. apr 2020 o 08:45
Keď zhruba pred dvoma týždňami v mestečku Guildford neďaleko Londýna uzavreli zimný štadiónik, ktorý je súčasťou rozsiehlaho športového komplexu, šéftrénerovi miestneho hokejového klubu Milošovi Melicheríkovi bolo jasné, že je po sezóne, a treba sa pobrať za rodinkou do Trenčína.

Zatiaľ nevychádza z domácej karantény v Trenčíne

V tom čase žil Londýn aj celé Anglicko ešte normálnym rytmom. Ľudí s rúškami bolo vidno iba sporadicky, nosili ich zväčša cudzinci. Dnes to musí byť už odlišné, “ vraví 45-ročný bývalý center Dukly Trenčín, ktorý sa po improvizovanom návrate z Londýna zatiaľ nestihol pozrieť do ulíc Trenčína.

Sedím v domácej karanténe, teším sa, že som opäť s rodinou, štrnásťročnou dcérou Miou, desaťročným synom Maxom a manželkou.“

JOHNSON VÁHAL

Keď narýchlo opúšťal Londýn, v médiách sa množili polemiky, či britský premiér Boris Johnson nemal zaviesť ráznejšie, no najmä rýchlejšie opatrenia v boji proti koronavírusu. „Zdá sa mi, že ich chcel oddialiť až od Veľkonočných prázdnin, no v ľudnatom meste, ako je Londýn, sa nákaza začala šíriť rýchlejšie. Vyčítali mu, že mal školy zavrieť aspoň o týždeň skôr. Ťažko z mojej pozície hodnotiť. Isté je, že na Slovensku som z auta na vlastné oči videl oveľa serióznejší prístup obyvateľstva a teda i vedenia štátu v boji s nákazou. Zdá sa mi, že u nás sú ľudia disciplinovanejší ako v Anglicku, ale i v Nemecku,“  porovnával Miloš Melicherík.

So svojím futbalovým priateľom Petrom Čechom, bývalým brankárskym velikánom londýnskych klubov Arsenal a Chelsea, ktorý v súčasnosti pracuje ako športový riaditeľ "The Blues", sa stihol rozlúčiť len telefonicky.

ŠTYRI ZRUŠENÉ LETENKY

Bolo mi jasné, že situácia na hraničných priechodoch bude hustnúť, no netušil som, že sa ocitnem v komplikovanej pasci. Mal som zaplatenú letenku, ale 24 hodín pred plánovaným odletom mi ju mailom zrušili. Keď sa to isté zopakovalo ešte trikrát, rozhodol som sa pre núdzové riešenie. Sadol som do auta a vydal som sa na dlhú púť na kontinent.“

Cestou spoza volantu vnímal nasadenie ochranných prostriedkov ľudí okolo diaľnic. „Na prvej tankovacej zastávke v Belgicku som mal rúško na tvári tuším iba ja, ale v Nemecku to brali očividne vážnejšie i prísnejšie. V Rakúsku ma zarazilo, že policajti mali len rukavice, no rúška žiadne. Zrejme sa to medzitým zmenilo,“  rekapituluje hokejový univerzál, ktorý v Guildforde po skončení aktívnej kariéry pôsobil aj ako hrajúci tréner.

ČECH CHYTAL AKO HAŠEK

Šéftréner Guildfordu Phoenix Miloš Melicherík ďakuje futbalovej legende, českému brankárovi Petrovi Čechovi za hokejový výkon.
Šéftréner Guildfordu Phoenix Miloš Melicherík ďakuje futbalovej legende, českému brankárovi Petrovi Čechovi za hokejový výkon.

Najväčší mediálny nápor v kariére však zažil podľa vlastných slov až vlani 15. októbra, keď zmanažoval prvé hokejové vystúpenie českej futbalovej legendy Petra Čecha. Súčasný športový riaditeľ futbalového klubu Chelsea v 37 rokoch vychytal v drese domáceho Guildfordu Phoenix treťoligový hokejový duel so Swindonom 3:2 po nájazdoch. Rodák z Plzne si v maske s podobizňou Dominika Haška splnil detský sen a pred burácajúcim hľadiskom ho vyhlásili za prvú hviezdu zápasu. Pri jeho premiére bola polovica kapacity hľadiska (niečo nad 2000 miest) vyblokovaná, aby organizátori uspokojili záujem futbalových novinárov počas voľného víkendu v Premier League.

Petr odchytal do konca sezóny štyridsať percent zápasov, mal sériu siedmich výhier, vyšlo mu aj zopár núl. Zoznámili sme sa pred piatimi rokmi, keď na náš štadiónik zavítal ako náhodný hosť a spýtal sa ma, či by si nemohol zakorčuľovať. Potešili sme sa, hoci sme ešte netušili aký inšpiratívny presah bude mať jeho angažmán za charitatívnu cenu spokojného úsmevu,“  vysvetlil Miloš Melicherík, ktorý zatiaľ verí, že v lete vypomôže priateľovi Mariánovi Gáboríkovi pri práci v mládežníckej hokejovej akadémii na jeho súkromnom MG rinku.

V nedávnej minulosti sa Miloš Melicherík netajil predstavou, že po ukončení svojej anabázy v Guildforde (od roku 2003) sa vráti na Slovensko a svojimi skúsenosťami s výchovou či spoluprácou s hráčmi najrôznejších národností vypomôže slovenskému hokeju. Tým skôr, že jeho syn Max hráva za Duklu pod trénerom Jozefom Kohútom. „V detstve sme boli veľkí rivali s Mirom Šatanom. On bol člen silného tímu Topoľčian s Heclom a Paučekom, my z Považskej Bystrice sme boli vyrovnaní ako kolektív. Uznávam Šatana ako prezidenta zväzu. Rád by som sa s ním stretol, keď to už bude možné a pozhováral sa.

Podľa Miloša Melicheríka všetko smeruje k tomu, že ešte jednu sezónu predsa len strávi v Guildforde, kde sa k nemu zachovali férovo: sľúbili mu vyplatiť mzdu až do júna. Rád by im vrátil gesto predĺžením spolupráce. „Zatiaľ sú to predčasné plány. Dôležitejšie je, aby sa dala naša planéta zdravotne do poriadku. Už v Guildforde som od známych počul ako dokáže vírus s ľuďmi kruto zatočiť. Na druhej strane mi telefonujú zverenci či bývalí spoluhráči zo Švédska, že tam sa všade naplno trénuje, i keď sú súťaže prerušené. Reagoval som, že nech radšej brzdia optimizmus, “ dodal Miloš Melicherík.

BRITSKÉ KRÁĽOVSTVO NAD AMERIKOU

Skôr, než slávneho Mariána Gáboríka draftovala do NHL v roku 2000 Minnesota z tretieho miesta v prvom kole, strelil v drese trenčianskej Dukly svoj prvý dospelácky gól. Z prihrávky Miloša Melicheríka, ktorý bol o sedem rokov starší. Na pravom krídle sa pri obľúbenom „Melónovi“ v Dukle rýchlo učil medzi seniormi aj o štyri roky mladší Marián Hossa, ktorý sa stal neskôr trojnásobným víťazom Stanleyho pohára. V čase, keď sa usilovne korčuľujúci center Miloš Melicherík vydal za hokejovým chlebíkom do Londýna, získal s Duklou dva slovenské tituly (1996 a 1997).


„Kým mojich kamarátov Mariánov zavial hokejový život do Ameriky, mňa do Anglicka. Ale nemenil by som. Mám dve deti, skvelú manželku a hokejovú prácu, ktorá ma baví,“ vraví 45-ročný rodák z Považskej Bystrice Miloš Melicherík.