Francúzsko v čase koronavírusu: chaos aj odkázanosť na „žlté vesty“

Zákaz vychádzania bol vo Francúzsku predĺžený o 15 dní a hovorí sa, že vlna epidémie bude vrcholiť koncom tohto týždňa. Môže to byť však aj úplne inak, lebo vláda, tak ako v iných krajinách, sa učí za pochodu a prechádza rýchlokurzom rozhodovania v realite, o ktorej ešte pred tromi mesiacmi nemala ani potuchy.

Viacnásobné zavádzanie

Nástup epidémie bol vo Francúzsku poznačený niekoľkými štátnymi klamstvami. Medzi prvými bol dnes už zabudnutý výrok, že „vírus nemá pas“. Tento vedecky potvrdený fakt sa stal základom neochoty zodpovedných zatvoriť hranice v čase, keď to ešte mohlo mať význam.

Vládne špeciály privážali Francúzov z čínskeho Wuhanu rovno do karantény, zatiaľ čo turisti, nielen z Číny, bezstarostne pristávali na parížskych letiskách a bez akejkoľvek sanitárnej kontroly vstupovali do krajiny.Zdieľať

A tak boli ľudia svedkami zvláštnych protikladov. Vládne špeciály privážali Francúzov z čínskeho Wuhanu rovno do karantény, zatiaľ čo turisti, nielen z Číny, bezstarostne pristávali na parížskych letiskách a bez akejkoľvek sanitárnej kontroly vstupovali do krajiny. Závislosť rozpočtu Paríža na čínskych turistoch je verejne známa.

Druhé, ešte stále nezabudnuté klamstvo sa týkalo ochrannej účinnosti rúšok. „Ak ste zdravý, je vám rúško nanič,“ hlásali niekoľko týždňov oficiálni hovorcovia s dodatkom – „rúška majú nosiť chorí, aby vírus nešírili ďalej“. Na prvý pohľad logická argumentácia prestala fungovať, keď sa začali objavovať správy o nedostatočných zásobách rúšok a neschopnosti pokryť ani len potreby zdravotníckych zariadení. Boli to lekári v prvej línii, ktorí začali robiť hurhaj a pomohli odhaliť oficiálnu lož vyfabrikovanú na zakrytie všeobecnej nepripravenosti.

Ako sa postupne ukázalo, dôvodom nedostatku rúšok mala byť politika predchádzajúcej vlády. Známa svojím programom s devastačným dopadom na mnohé oblasti života, bola to údajne práve ona, ktorá v roku 2014 zastavila dopĺňanie a obnovu štátnych zásob s ochrannými rúškami. Dnes Francúzsko spotrebuje denne toľko rúšok, koľko vyrobí za týždeň. Bez dodávok zo zahraničia deficit nemožno vykryť a objednávky dnes dosahujú výšku jednej miliardy rúšok.

Prezident Macron jedným dychom oznámil zatvorenie škôl, vyzýval na obmedzenie osobného kontaktu a zároveň na účasť vo voľbách, ako káže občianska povinnosť. Deň po voľbách prišiel všeobecný zákaz vychádzania.Zdieľať

V línii verejného zavádzania sa ešte 15. marca konalo prvé kolo komunálnych volieb. Tri dni predtým vo večernom príhovore prezident Macron jedným dychom oznámil zatvorenie škôl, vyzýval na obmedzenie osobného kontaktu a zároveň na účasť vo voľbách, ako káže občianska povinnosť. V predvečer volieb prišiel rad na premiéra, ktorý si posťažoval na nedisciplinovanosť Francúzov pri rešpektovaní sociálneho odstupu a oznámil zatvorenie divadiel, kín, barov, diskoték, zrušenie náboženských zhromaždení.

Viac-menej, voľby sa konali. Bez masiek, s gélom na rukách a s rekordne nízkou účasťou 45 percent. Už na druhý deň prezident oznámil všeobecný zákaz vychádzania a odklad druhého kola volieb na neurčito.

Rysujú sa aj trestno-právne dôsledky opísaných udalostí. Na premiéra a bývalú ministerku zdravotníctva bolo podaných niekoľko žalôb za nezvládnutie krízy a šírenie klamstiev. Podľa neopatrných vyjadrení ministerky v rozhovore pre Le Monde vláda mala už v januári dostatočné signály o vážnosti situácie. Ona samotná si vraj bola istá, že voľby sa nebudú môcť konať. Je však zatiaľ nejasné, či niektorá z podaných žalôb bude vôbec prijatá kompetentným súdom.

Najprv životy, potom ekonomika

V otázke, či zachraňovať životy, alebo ekonomiku, sa Francúzsko rozhodlo pre životy. Aj pod vplyvom exponenciálnej krivky tragických čísel, ktoré údajne zaostávajú za Talianskom 8 až 10 dní. Tak ako tam, aj tu každý deň prináša nové príbehy so smutným koncom.

Najprv to bolo úmrtie prvého policajta, potom prvého lekára, potom 16-ročného dievčaťa, potom pokladníčky v supermarkete a naposledy správy o kritickej situácii v ústavoch pre starých ľudí, kde rozprávky o zbytočných rúškach prinášajú svoju daň. Našťastie sú aj dobré správy o vyliečených, ktorých počet je stabilne dvakrát vyšší ako počet mŕtvych.

Avšak vrchol ešte neprišiel a v celonárodnom meradle je kapacita reanimačných lôžok obsadená na 40 percent. Sú však lokality ako Alsasko alebo Parížska oblasť, kde už kapacity nestačia a chorých prevážajú do iných regiónov špeciálnymi lietadlami a vlakmi, z Korziky dokonca vojenskými plavidlami. V Mulhouse bola narýchlo postavená poľná vojenská nemocnica s dodatočnými lôžkami pre reanimáciu. Vojaci v Iraku idú domov (na čo teroristi reagovali prepustením štyroch členov organizácie na podporu východných kresťanov).

Nateraz platí paradox, že základné potreby obyvateľstva zabezpečujú vrstvy tzv. periférneho Francúzska, ktorým globalizácia priniesla len negatíva: roľník, ktorý donesie paradajky na trh, pekár, ktorý vstane o štvrtej, aby každý mal bagetu. Teda vysmievané „žlté vesty“.Zdieľať

Ekonomika príde na rad potom. Jej spomalenie sa odhaduje na 35 percent. Zatiaľ sa prijímajú opatrenia na zmiernenie aktuálnych dopadov. Štát bude doplácať mzdu tým, ktorí sú nútení ísť na čiastočnú nezamestnanosť. K dnešnému dňu je ich už 2,2 milióna. Faktúry, odvody, nájomné a iné platby štátu budú môcť podniky odložiť bez finančného postihu.

Prezident prehlásil „sme vo vojne“ a zároveň, že „nikto neostane bez hmotnej pomoci“. Lenže koniec je stále v nedohľadne a skutočný dopad na ekonomiku bude možné spočítať až omnoho neskôr.

Nateraz platí paradox, že základné potreby obyvateľstva zabezpečujú vrstvy tzv. periférneho Francúzska. To sú všetci tí, ktorým globalizácia priniesla len negatíva a zníženie životnej úrovne. To je roľník, ktorý donesie paradajky na trh. A pekár, ktorý vstane o štvrtej, aby každý mal bagetu. Smetiar, ktorý poslušne bez rúška odvezie vrecia s odpadom. A zdravotná sestra, ktorá z každej služby môže doniesť vírus domov. Inými slovami: „žlté vesty“, ktoré ešte minulý rok schytali posmech médií a každú sobotu nakladačku od policajtov.

Quo vadis, EÚ?

Otázkou je dopad krízy na hospodársku politiku prezidenta Macrona. Dnes sa 70 percent základných surovín na lieky dováža z Číny a začína sa hovoriť o prehodnotení stratégie a relokalizácii niektorých odvetví. Privatizácia parížskeho letiska je zastavená. Nevylučuje sa znárodnenie niektorých dôležitých podnikov, ktorých burzová hodnota je dnes nebezpečne nízka.

To všetko by znamenalo zmenu doterajšieho kurzu o 180 stupňov a nie je isté, či sa na to nájdu zdroje. Tak ako prezident Hollande po atentátoch navýšil investície do bezpečnosti štátu, Macron bude musieť niečo urobiť so zdravotníctvom. Začať by mohol napríklad stiahnutím bioetickej reformy, ktorá plánuje mrhať verejné financie na umelé oplodnenie pre zdravé páry.

Zatiaľ pomáha Francúzsku Čína. Ale aj Nemci a Švajčiari, ktorí prijímajú pacientov na reanimáciu do svojich nemocníc. Solidarita funguje, ale hlavne a v prvom rade medzi národmi.Zdieľať

Pokiaľ ide o Európsku úniu, spisovateľ Eric Zemmour o nej napísal ako o prvej obeti koronavírusu. Určite preháňal, ale v podobnom duchu sa vyjadrujú aj iní. Pre bývalého šéfa EÚ Jacquesa Delorsa je Únia „v smrteľnom nebezpečenstve“ pre nedostatok solidarity.

Minister hospodárstva Le Maire vyhlásil, že ak „Európa nepomôže Taliansku, tak sa už nepozbiera“ (myslel Úniu). Hovoril asi všeobecne, lebo EÚ údajne nemá kompetencie v oblasti zdravotníctva. Deo Gratias! Už len to by chýbalo, aby o distribúcii rúšok rozhodovala 1000 + 1 komisia v Bruseli.

Zatiaľ pomáha Francúzsku Čína. Ale aj Nemci a Švajčiari, ktorí prijímajú pacientov na reanimáciu do svojich nemocníc. Solidarita funguje, ale hlavne a v prvom rade medzi národmi.