Úvod ZO ZAHRANIČIA COVID-19 nie je prvá ani najhrozivejšia epidémia za posledné desaťročia

COVID-19 nie je prvá ani najhrozivejšia epidémia za posledné desaťročia

Foto: archív

Celý svet sa zastavil po vypuknutí pandémie nového koronavírusu, ktorý spôsobuje chorobu COVID-19 s klinickými príznakmi podobnými chrípke. Zatiaľ nie je jasné, či vznikol mutáciou na tzv. mokrých trhoch so zvieratami v čínskom meste Wu-chan, alebo ide o umelý produkt, uniknuvší z laboratória.

Po panike z globálneho šírenia nákazy, ktorú ešte znásobujú médiá, a súčasných drastických preventívnych opatreniach ekonómovia predpovedajú vážnu hospodársku krízu – horšiu ako tú z roku 2008.

Je situácia skutočne taká vážna, ako hovoria médiá a politici, ktorí zastavili každennný život ľudí, uzavreli hranice štátov a zakázali pohyb obyvateľstva v celosvetovom meradle? Za posledných 44 rokov totiž vypuklo niekoľko vážnych epidémií, z ktorých viaceré boli oveľa nebezpečnejšie a mali na svedomí nepomerne viac obetí ako koronavírus.

Napriek tomu sme vtedy neboli svedkami extrémne radikálnych opatrení, pripomínajúcich vojnový stav. Je síce pravda, že aj v minulosti palcové titulky v novinách veštili celoplanetárnu apokalypsu spôsobenú vírusom vtáčej alebo prasacej chrípky, a verejnosť desili skratky SARS a MERS, hororové prognózy sa však nenaplnili.
Akým epidemiologickým hrozbám sme teda čelili uplynulé roky, ako sa vyvíjali a ako dopadli?

Ebola
Táto choroba spôsobená filovírusom a prejavujúca sa vysokými horúčkami a početnými krvácaniami v tele, je jednou z najnebezpečnejších, s akou sa kedy ľudstvo stretlo. Po prvý raz v novodobej histórii sa objavila v roku 1976 v rovníkovej Afrike, kde v nasledujúcich desaťročiach prepukla ešte niekoľkokrát. Vedci však nedávno zverejnili výsledky výskumu, podľa ktorého je toto ochorenie staré 16 až 23 miliónov rokov.

Ebola sa vždy vyznačovala vysokou nákazlivosťou a obrovskou úmrtnosťou: na chorobu umieralo 50 až 90 percent nakazených. Jednotlivé ohniská nákazy sa však darilo držať relatívne pod kontrolou a až do roku 2014 sa ňou nenakazilo naraz viac ako 500 ľudí. V spomenutom roku sa západnou Afrikou začala ebola šíriť oveľa masívnejšie, ako dovtedy.

Vlády tamojších štátov i medzinárodné organizácie s ňou bojovali celé dva roky a nakoniec z takmer 30-tisíc nakazených zomrelo 11-tisíc ľudí. V roku 2016 sa nákazu na niekoľko rokov podarilo zastaviť, ale neskôr sa znovu objavila, pričom v Kongu a Ugande odvtedy Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) eviduje ďalších vyše 3000 nakazených a viac ako 2000 mŕtvych.

Foto: archív

AIDS
Vírus HIV privodil ľudstvu najväčšiu pandémiu modernej doby, ktorá má vo svete od konca 80. rokov na svedomí 37 miliónov životov. Vyvoláva chorobu známu pod skratkou AIDS (Syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti), prenáša sa krvou a sexuálnym stykom.

Na rozdiel od minulosti dnes už existujú antivirotiká, ktoré pomohli šírenie choroby spomaliť, predchádzať sa jej dá aj používaním kondómov. V uplynulom desaťročí presahoval počet obetí jeden milión ročne.

Vtáčia chrípka
Na prelome tisícročia sa začali v Číne objavovať prípady nakazenia človeka agresívnymi a vysoko patogénnymi vírusmi vtáčej chrípky. Influenza typu H5N1 mala u ľudí veľmi závažný priebeh a vysoké percento nakazených umrelo.

S rozširovaním nákazy medzi hydinou kolísali aj počty chorých medzi ľuďmi, a hoci nebol potvrdený prípad prenosu vtáčej chrípky z človeka na človeka, panika bola nákazlivejšia, ako samotný vírus. WHO vtáčiu chrípku doteraz sleduje a každý rok zaznamená niekoľko prípadov nákazy, v súčasnosti najmä kmene H7N9 a najnovšie aj H7N4.

SARS
Ide o akútny respiračný syndróm, alebo tiež syndróm náhleho zlyhania dýchania. Epidémiu, ktorá v polovici novembra 2002 zachvátila východ Ázie, mal na svedomí takisto koronavírus, ale iného typu, aký spúšťa COVID-19. Chorobe spôsobenej vírusom SARS-CoV vtedy podľahlo takmer 10 percent nakazených a u väčšiny pacientov mala veľmi závažný priebeh.

Konečná bilancia sa zastavila na ôsmich tisícoch infikovaných a 774 mŕtvych. Nákaza sa postupne rozšírila do 30 krajín sveta, ale jej ohnisko zostalo v Číne. Tam sa tiež vďaka prísnym opatreniam podarilo vírus na jar 2003 dostať pod kontrolu.

V roku 2004 však mladá doktorandka v pekinskom Národnom virologickom inštitúte nedodržala bezpečnostné procedúry a nakazila sa pri výskume živého vírusu SARS-CoV. Chorobu od nej chytilo osem ďalších ľudí a jej matka na ochorenie zomrela. Odvtedy sa SARS-om nikto nenakazil.

Foto: archív

Prasacia chrípka
V marci roku 2009 sa v Mexiku objavil nový typ chrípky, neskôr identifikovanej ako kmeň vtáčej H1N1, respektíve A / H1N1. Odborné kruhy neskôr prestali používať prívlastok “prasacia” a používali názov mexická, pretože výskum novej mutácie vírusu sa ukázal, že obsahuje gény ľudskej, vtáčej i prasacej chrípky.

Počas prvých mesiacov vírus mutoval a spočiatku alarmujúca úmrtnosť, najmä v Mexiku, do konca roka klesla na oveľa nižšiu úroveň. Napríklad v Spojených štátoch, kam sa nákaza rýchlo rozšírila, za celý rok 2009 zomrelo iba 0,02 percenta nakazených. Počas roka 2010 sa ochorenie ďalej šírilo svetom, potvrdené prípady zaznamenali v podstate všetky krajiny sveta a prevažná väčšina aj smrteľné prípady.

Na jar 2010 sa začali prvé hromadné vakcinácie, napríklad na Kube alebo v Kambodži. V polovici roka 2010 WHO označila pandémiu prasacej (mexickej) chrípky za skončenú. Potvrdených nákaz vírusom H1N1 bolo celkom 18 500, testovanie sa však zďaleka neuskutočňovalo plošne.

Údaje WHO alebo amerického Úradu pre kontrolovanie chorôb hovoria celkovo o desiatkach miliónov nakazených a viac ako o 284-tisícoch mŕtvych. Vírus síce od roku 2010 naďalej nemutuje, ale v populácii sa neprestáva vyskytovať: stal sa bežným sezónnym vírusom zodpovedným napríklad aj za chrípkovú epidémiu u nás. Sezónna chrípka na planéte podľa WHO ročne zabije asi 650-tisíc ľudí.

MERS
Závažná choroba, ktorá začína ako chrípka, pokračuje ťažkým zápalom pľúc a končí zlyhaním obličiek, vystrašila svet v roku 2012. Vtedy túto chorobu, ktorú rovnako spúšťa koronavírus, avšak typu MERS-CoV, začalo zabíjať obyvateľov Blízkeho východu.

Absolútne čísla pri MERS-e nie sú závratné: na celom svete sa chorobou nakazilo necelých 2500 ľudí, no viac tretina z nich zomrela. Horšiu štatistiku má z novodobých epidémií iba ebola. MERS sa na rozdiel od SARS-u dodnes nepodarilo úplne potlačiť a nové prípady sa objavujú pravidelne: naposledy na prelome rokov 2019 a 2020 štatistika zaznamenala 19 nakazených a deväť mŕtvych v Saudskej Arábii.

Zika
Horúčka zika, prenášaná komármi, nemá na konte tisícky mŕtvych, ale pred piatimi rokmi napriek tomu desila celý svet. Vysoké riziko nákazy predstavovala pre tehotné ženy, ktorým sa po prekonaní choroby rodili deti s postihnutým mozgom.

Vývojovú poruchu nazvanú mikrocefália, súvisiacu s vírusom zika, zaznamenala WHO u 2439 detí, nakazil sa viac ako milión dospelých ľudí. Zika sa šírila epidemicky v roku 2015 a 2016 predovšetkým v Južnej Amerike.

Potom začali vlády jednotlivých štátov aktívne bojovať s komármi a počet prípadov klesol. Nakazení Zikom sa však naďalej objavujú, naposledy vlani na jeseň vo Francúzsku, na pobreží medzi mestami Marseille a Nice.

Foto: archív