Komentáre a názory 29. marec 2020

Dvaja muži v rokoch, dvaja noví ministri

Eva Čobejová
Eva Čobejová
Priznajme si, niektoré ministerské posty teraz ani nevzbudzujú veľký záujem. Lebo ani životné prostredie, ani ochrana lesov nie sú teraz prioritami.
Priznajme si, niektoré ministerské posty teraz ani nevzbudzujú veľký záujem. Lebo ani životné prostredie, ani ochrana lesov nie sú teraz prioritami.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Eva Čobejová

Dvaja muži v rokoch, dvaja noví ministri
Foto – TASR/Jaroslav Novák

Všetci sa teraz pozeráme na ministra financií, na ministra sociálnych vecí, na ministra zdravotníctva či na ministra hospodárstva. Prípadne ešte po očku kontrolujeme, čo sa deje na ministerstve spravodlivosti. Toto sú teraz kľúčové rezorty.

Pritom ešte pred voľbami sa zdalo, že kľúčové budú iné ministerstvá – okrem spravodlivosti a zdravotníctva určite školstvo, pôdohospodárstvo či životné prostredie. No pre pandémiu je všetko inak. Najmä zelená agenda je teraz mimo nášho zorného uhla.

Napriek tomu pozrime sa ešte na dve nominácie, dosť nečakané: na ministra pôdohospodárstva a životného prostredia. Obsadili ich muži, ktorí by už mohli byť aj na dôchodku. Najprv ešte niečo k tomu veku.

Akoby nešlo o to, ako Smer vládol, ale o to, že to boli unavení starší ľudia.Zdieľať

Pripomeňme si, že kampaň tandemu PS/Spolu mala okrem iných aj heslo: Mladá sila. Na kandidátke, ktorú zostavil Truban a Beblavý, boli najmä tridsiatnici a štyridsiatnici, zopár päťdesiatnikov a iba dvaja šesťdesiatnici (na 41. mieste bol lekár Alan Suchánek a na 150. mieste sudkyňa Jana Dubovcová). Progresívci jasne vysielali signál, že by moc mali teraz uchopiť do rúk mladšie generácie, ktoré „pôjdu do nich“.

Tento argument bol možno pôsobivý, ale nepresvedčivý. Stačí jediný údaj: Winston Churchill sa stal premiérom Británie, keď mal 66 rokov, a podal naozaj heroický výkon.

Treba oceniť, že Igor Matovič sa na tieto vekové preteky nedal nalákať. Na jeho kandidátke bolo dokonca sedem sedemdesiatnikov, pričom Anna Záborská (71) bola na štvrtej pozícii a Anna Remiášová (70) na deviatom mieste.

A do vlády si vzal aj dvoch šesťdesiatnikov: Jána Budaja (68) na ministerstvo životného prostredia a Jána Mičovského (65) na ministerstvo pôdohospodárstva. Pripomeňme, že vláda Roberta Fica mala starších ľudí zvyčajne na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, najprv Vieru Tomanovú, ktorá však do funkcie nastupovala vo veku 58 rokov, a potom Jána Richtera, no ten sa prvýkrát ujímal ministerského postu vo veku 56 rokov.

Ani medzi členmi či sympatizantmi OĽaNO nevládlo z Budajovej nominácie úplné nadšenie.Zdieľať

Nominácia Jána Mičovského a Jána Budaja bola prekvapením, a to dokonca aj pre niektorých členov či sympatizantov Matovičovho hnutia. Pred voľbami matovičovci jasne deklarovali, že majú záujem o silové rezorty, a životné prostredie či pôdohospodárstvo ich až tak nezaujímali. Tieto rezorty by ochotne prepustili niekomu inému.

Všeobecne sa očakávalo, že ak vznikne koaličná vláda z opozičných strán, ministrom životného prostredia bude Erik Baláž, známy a rešpektovaný ochranár, podpredseda Spolu. No voliči rozhodli inak a napokon ostalo aj toto ministerstvo matovičovcom. Ich tieňovým ministrom životného prostredia bol Ján Budaj. A tak prešiel z tieňa na výslnie.

No ani medzi členmi OĽaNO nevládlo z tohto kroku úplné nadšenie. „U Jána Budaja mám isté obavy, lebo nie je zvyknutý na vysoké zaťaženie, ktoré ministerské kreslo prináša, ani na osobný či time manažment,“ povedal Postoju inkognito jeden člen hnutia. Iný človek blízky OĽaNO zas dodal, že má obavy najmä z Budajovej opatrnosti voči ľuďom, a teda že si nie je istý, či bude schopný delegovať právomoci svojim spolupracovníkom.

Pýtali sme sa aj ľudí z ochranárskeho hnutia. Tí prejavili rozpaky. Oceňujú Budajovu historickú zásluhu, teda že stál v čase totality pri vzniku dôležitého ochranárskeho dokumentu Bratislava nahlas a bol výraznou postavou Nežnej revolúcie. No pripomínajú, že neskôr mal s bývalými spolupracovníkmi z ochranárskeho hnutia konflikty (napríklad s Jurajom Flamíkom). V zlom sa rozišiel aj s bývalými priateľmi z hnutia Verejnosť proti násiliu. A po Nežnej revolúcii už nebol ani medzi výraznými postavami environmentálneho hnutia.

Jeden z ľudí OĽaNO Postoju inkognito priznal, že by Budaja radšej videl ako podpredsedu parlamentu.Zdieľať

Aj ďalší ochranár priznal, že nepovažuje Budaja za ideálnu voľbu a že by na tomto poste videl radšej Jána Mičovského alebo schopného nestraníka. Ale Budajova nominácia je vraj také menšie zlo, lebo hrozilo, že toto ministerstvo obsadí Ján Mizerák zo Sme rodina a „to by bola úplná katastrofa“. Iný človek blízky OĽaNO ocenil Budajovu veľkú zásluhu na tom, že parlament prijal v roku 2018 zákon nedovoľujúci, aby sa kvalitné drevo spaľovalo ako biomasa. Napriek tomu by si Jána Budaja vedel predstaviť skôr ako podpredsedu parlamentu.

Hoci pred Novembrom a aj počas Nežnej revolúcie Budaj pôsobil ako talentovaný politický líder, neskôr sa jeho kariéra zasekla a nedosiahla žiadne žiarivé body. Bol poslancom parlamentu a jedným z troch viceprimátorov Bratislavy počas Ftáčnikovej éry. Je pravdepodobné, že Igor Matovič chcel touto nomináciou oceniť zásluhy Jána Budaja na zmene režimu v Novembri 1989 (podobne ako prednedávnom vyzdvihol aj zásluhy Milana Kňažka pri udeľovaní štátnych vyznamenaní). A Ján Budaj zas dostal príležitosť na revanš. Alebo šancu ukázať, aké sú jeho schopnosti.

Ján Mičovský je pokorný človek, takže aj k svojej funkcii bude pristupovať takto.Zdieľať

Nový minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (65) sa teší povesti slušného človeka, ktorý má rešpekt medzi lesníkmi i ochranármi. Keď pred vyše desiatimi rokmi pracoval na komunikačnom odbore Lesov SR, na vlastné oči videl veľké rozkrádanie a neefektívne hospodárenie v štátnych lesoch. Videl aj nespokojnosť a hnev poctivých lesníkov, a tak sa dôrazne ozval proti tomu, išiel do konfliktu. Získal síce priazeň médií aj ocenenie Biela vrana, ale keď vyhodili jeho spolupracovníkov, sám dal výpoveď a prišiel tak o prácu, ktorá ho tešila aj napĺňala.Jasne formuloval svoje predstavy o tom, ako by sa malo v lesoch hospodáriť, a má okolo seba aj kolegov, s ktorými má podobné vízie. Nemá veľké manažérske skúsenosti, ale jeho kolegovia z OĽaNO tvrdia, že je to pracovitý človek. Navyše je dostatočne pokorný, takže aj k svojej funkcii bude zrejme pristupovať takto. Chápe, že v ostatných oblastiach svojho rezortu nie je doma, že sú mu vzdialené, a preto bude potrebovať odbornú pomoc a podporu. Napríklad v témach potravinárstva či pozemkov a fariem.

Títo dvaja muž vstupujú na veľmi neistú pôdu.Zdieľať

Vo svojich prvých vystúpeniach Mičovský hovoril najmä o potravinovej sebestačnosti Slovenska, ale jeho kľúčovou témou bude zrejme lesnícka renesancia. Jej súčasťou je aj presun správy lesov pod ministerstvo životného prostredia, aby sa skončilo „nesprávne kraľovanie hospodárskych výsledkov pri správe lesa“. S touto víziou išiel do volieb a potvrdil ju aj pri vymenovaní do funkcie ministra. Okamžite sa ozval Zväz spracovateľov dreva, ktorý je zásadne proti. Je isté, že Mičovský bude mať proti sebe tvrdú oponentúru, vplyvných lobistov a bude musieť prejaviť veľkú politickú silu a odhodlanie, aby presadil svoju víziu.

Igor Matovič teda poslal na dve ministerstvá mužov, ktorí sú po šesťdesiatke a získali si kedysi rešpekt – jeden vďaka zásluhám na páde totality, druhý v boji proti ničeniu slovenských lesov. Ani jeden sa však príliš nepripravoval na post ministra, nemá vybudovaný expertný tím a nemá ani bohaté manažérske skúsenosti.

Títo muži v rokoch idú teda na veľmi neistú pôdu. Ale ak aspoň jeden z nich bude dobrým ministrom, dá dobrý signál. Napríklad že vyšší vek nemusí byť hendikepom, že netreba podceňovať životné skúsenosti a spoliehať sa iba na energických tridsiatnikov či štyridsiatnikov.

 

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0