Čo budú rozprávať deti svojim vnukom o časoch korony?

Deťom nútená karanténa všeličo vzala. Ich život je oklieštený, nemôžu mnohé z toho, na čo boli zvyknuté, a chýba im to. Nemajú program, výlety, nemôžu chodiť ani do obchodu. A najmä sa nemôžu stretávať s kamarátmi. Toho však, čo ostalo, nie je v skutočnosti tak málo.

Najhlbšou detskou potrebou je potreba vzťahu. Je to stred ich vesmíru, okolo ktorého sa všetko točí.

V predkoronovom živote moderných rodín však bolo často toto miestom, kde to praskalo. Budovaniu blízkosti medzi rodičmi a deťmi sa priorita nedávala. Pri rýchlosti, akou fičal život, sa stred dostával na okraj. A detská potreba ľudskej blízkosti sa prehlušovala aktivitami, atrakciami a zábavkami v digitálnom svete.

Šťastím v dnešnom nešťastí je to, že vzťahy v rodine sa nútene dostali tam, kde patria. Deti k rodičom, rodičia k deťom. Bez akejkoľvek možnosti úniku.

To sú fakty. Otázka je, čo s nimi človek spraví.

Celé sa to dá brať ako záťažová situácia, ktorú len treba pretrpieť. Alebo sa dá na to pozrieť ináč. Pre deti môže byť tento čas príležitosťou zažiť niečo unikátne, na čo budú celý život spomínať v dobrom. 

Aj tak je krásny

Podobne ako v kultovom filme Život je krásny, kde otec premieňa pre svojho malého syna krutú realitu koncentračného tábora na zábavnú hru. Nie sme síce na tom ani zďaleka tak ako Roberto Benigni vo filme, ale tá pointa platí. Pre deti sú interpretmi reality rodičia. Ak drží stred, život môže byť krásny.  

Film je však film a život je život. Táto nová situácia, byť s deťmi 24 hodín denne celé týždne, nemusí vôbec prebiehať veselo. Len doma a spolu a spolu a doma. A k tomu haldy učiva na prebratie, nekonečné zoznamy pracovných úloh a, samozrejme, zabezpečenie plnej penzie pre celú rodinu.

Ako hľadať zázraky tam, kde nie je nič, len najobyčajnejšia obyčajnosť? Ako vyťažiť z tejto krízy šancu?

Presne tak, ako sa vyťažujú šance zo všetkých iných kríz. Najprv tým, že v ich existenciu uveríme, a potom tým, že ich poctivo hľadáme, poprípade si ich sami vytvoríme.

Hry, tvorenie, varenie

Poďme z teórie do praxe. V skutočnosti viac ako o to, čo presne budete robiť, ide o to, aby sa niečo dialo. Aby ste si vymysleli a zaviedli niečo vaše – rodinný rituál či spoločnú aktivitu. Dobré smery, ako o tom uvažovať, sú: tvorenie, hry, hudba, príbehy.

Instagramy a facebooky praskajú vo švíkoch radami a tipmi: tvorenie s deťmi, hry, rozprávky, vzdelávacie aplikácie, videohry.

Ale čo keby ste si vymysleli niečo nové, niečo špeciálne, niečo vaše? Niečo, na čo budú vaše deti vždy spomínať, keď sa povie koronavírus? Môžete vymyslieť novú rodinnú hymnu, špeciálny recept na ovocný koktejl či svoju vlastnú stolovú hru.

Uf, pomyslí si na tomto mieste každý unavený rodič. Kto má na to energiu po kolotoči povinností, učenia, práce z domu a starosti o domácnosť?

Čas na klasiku

Pre vyžmýkaných rodičov s nulovým potenciálom vymýšľať detský tábor v štýle „S tebou mňe baví svět“ skúsim ponúknuť pár nenáročných, ale zmysluplných tipov.

Čas korony sa dá zobrať aj ako príležitosť pozrieť sa do svetov, kam sa bežne nedostávame. Napríklad do končín umenia a krásy. S otvorenými online prehliadkami galérií, vysielaním opery a koncertmi sú tieto končiny prístupnejšie ako kedykoľvek v histórii. Existuje lepší protipól atmosféry neistoty a strachu ako umenie a krása?

Z tohto sveta ponúkam štyri tipy pre rodičov a ich deti. Vyberala som veci, ktoré sú z domu ľahko prístupné. Objednávať či kupovať netreba.

1. Vincent van Gogh

Toto krátke video ukazuje všetky najdôležitejšie diela Vincenta van Gogha za pôsobivého sprievodu violončelovej skladby. Kombinácia farieb a zvukov je v tomto minipríbehu hypnotizujúca. Keď sa do neho s deťmi ponoríte, čítajte si názvy obrazov, rozprávajte sa o nich a občas si to zastavte pri tých, ktoré sa vám páčia. Porozprávajte sa o farbách, kvetoch, atmosfére. A o tom, kto vlastne ten Vincent van Gogh bol.

2. Príbeh hudby

Bratislavský chlapčenský zbor ponúka Príbeh hudby. Ide o predstavenie, v ktorom deti cez rozprávanie kombinované so živými ukážkami hudobných diel spoznávajú klasickú hudbu. Je to skvelý nenásilný spôsob, ako deti voviesť do sveta najlepších skladateľov a ich diel.

Celý koncert sa dá vidieť na tomto mieste.

Pozrite si ho spolu s deťmi a porozprávajte sa o tom, čo si o tých skladbách myslíte. Niektoré budú krásne, iné možno smiešne.

Ak by to bolo pre niektoré deti pridlhé, na Facebooku Bratislavského chlapčenského zboru pravidelne ponúkajú krátke troj-štvorminútové ukážky.

https://www.facebook.com/boyschoir/

3. Hobbit

O úžasnosti Tolkienových kníh netreba rozprávať. A je výborné, že jedna z jeho najznámejších kníh je vlastne rovnako zaujímavá pre veľkých aj pre malých. Hobbit sa odporúča čítať deťom od 9-10 rokov. Ešte lepšia správa je, že ak by ste aj knihu náhodou nemali, existuje rozhlasové spracovanie, ktoré si môžete vypočuť aj hneď teraz.

Prvý diel:

https://youtu.be/zXwSH-ymtNw

Druhý diel:

https://youtu.be/NKvXXd-6Mvc

Pre deti, ktoré ešte na Hobbita nedorástli, odporúčam klasické slovenské audiorozprávky. Popolvár, Popoluška, Snehová kráľovná a podobne. Dajú sa kúpiť ako mp3, ale mnohé tiež nájdete na youtube.

4. Šach

Kráľovská hra, ktorej pravidlá sa dokážu naučiť aj šikovnejší prváci. Jedna partička s dieťaťom dlho netrvá, dá sa zvládnuť po večeri za desať minút. Výhody sú obrovské. Šach rozvíja myslenie, sústredenie, kreativitu, pamäť, podporuje rast mozgových buniek. A čo je najdôležitejšie, rozvíja vzťahy. Teda, ak to rodič neberie príliš súťaživo a aspoň občas dá dieťaťu šancu na výhru.

Ak vás zaujíma, ako dieťa intenzívnejšie rozvíjať týmto smerom, mám ešte bonusový tip. V Bratislave sa spúšťa projekt klasického katolíckeho vzdelávania pre deti – Citadela (www.citadela.kolegium.org). V týchto týždňoch prebiehajú webináre a zápis.

Autorka je spolupracovníčkou Postoja a spoluzakladateľkou vzdelávacej skupiny Citadela.