Film Anastasije Palčikovovej Máša vyvolal na jesennom Kinotavre, festivale ruského filmu, zaslúženú pozornosť a dostal ocenenie za najlepší debut. Rozpráva príbeh tínedžerky Máši (Polina Guchman), dospievajúcej v 90. rokoch, divokých aj na ruské pomery. Obklopuje ju prostredie boxerského klubu, kde trénujú zverenci Krstného otca, Mašou oslovovaného dôverne Strýko (Maxim Suchanov). K športovým víťazstvám sa táto skupina ani neupína, je to prikrytie pre aktivity celkom iného druhu. Mafiánski poskokovia sa o dievčatko starajú vzorne, nesmie sa jej skriviť ani vlas na hlave.

Obľúbi si Trjošku, ale keď sa ukáže, že zavraždil v lese dcéru generála, Strýko dáva od neho ruky preč a Trjoška mizne z Mášinho života. Má kamaráta Serjožku (Maxim Saprykin) a ten by si to rád vyskúšal kvôli nej aj v ringu. Jeho matke sa toto priateľstvo nepáči. V provinčnom mestečku je všetkým jasné, čo je Strýko zač. Ďalej je tu Mášina matka a jej otec, ktorý sa z podozrivého kruhu vzdialil a založil si novú rodinu. Z pevného zovretia „rodiny“ sa však len tak neodchádza. V závere vidíme talentovanú speváčku, dospelú Mašu (Anna Čipovská). Stretáva sa s jedným zo Strýkových banditov, je z neho už ctihodný podnikateľ, vlastník hudobných klubov a prosperujúceho muzikálneho biznisu. Máša nakoniec účtuje so svojou minulosťou tak, ako sa na dieťa, vychované medzi strelami patrí.

V roli malej Máši sa predstavila Polina Guchman (2006), nesmierne talentovaná mladá herečka, absolventka Akadémie tanca v St. Peterburgu. Vedie ju režisér a choreograf svetového mena, Boris Ejfman. Jej najnovším filmom je Hrdinský čin (2021) v réžii Alexeja Smirnova, kde hrala dcéru herečky Čulpan Chamatovej (U Petrovovcov zúri chrípka) a Sergeja Bondarčuka. Známou tvárou viac komerčne orientovaných projektov je Anna Čipovská, dospelá Máša a k renomovaným hercom patrí aj Maxim Suchanov. Naši diváci si ho snáď môžu pamätať z pokračovania Michalkovovho oscarového filmu Unavení slnkom (2010 a 2011).

S ironickým a asi jediným odstupom tu zaznievajú hity ako Cheak to cheak, pôvodne zložený pre muzikál s Fredom Astairom Páni v cylindroch (Top Hat, 1935), známy z interpretácie Franka Sinatru a rad rovnako rozoznateľných francúzskych šansónov Edit Piaf. Vnášajú do príbehu ľahkosť a závan úniku, o ktorý sa tak zúfalo snaží Mášina matka. Neveľmi štýlový hudobný mix nesie úsmevný punc sovietskeho vkusu, ku ktorému chýba už len rozvášnená červená sukňa opernej Carmen a obohraná Habanera. To boli vrcholné čísla všetkých školských osláv a večierkov. K podobným kolektívnym príznakom komunistického holdu „umeniu“ , ktorý úspešne presurfoval nielen do 90. rokov, ale aj do prítomnosti, je túžba skladať básne, čo aj jeden z boxerov - zabijakov naozaj praktikuje.

Režisérke a zároveň scenáristke príbehu sa darí v tomto žánrovom segmente budovať atmosféru realistickej „normality“. Tento kontrapunkt vzhľadom na to, čo sa okolo nej deje, vnáša do príbehu istý postulát sociologicko - psychologického akcentu. Týka sa dedičnosti, genetického kódu, prenosného na ďalšie generácie, ktoré vyrastajú s pocitom, že za všetko treba platiť a dlhy vyrovnávajú tak, ako sa naučili. Odistenými zbraňami.

Partnerom v takomto výklade ruských osudov je film Býk (2019) režiséra Borisa Akopova, víťaz v sekcii Na východ od západu MFF Karlove Vary. Anton Bykov v zosobnení vynikajúceho ruského herca Jurija Borisova (videli sme ho aj v jednej z hlavných úloh vo filme Kupé číslo 6 fínskeho režiséra Juha Kuosmanena, oceneného Veľkou cenou na MFF Cannes), rovnako dospieva v 90. rokoch a s Mašou zdieľa gangsterské prostredie. Akopov však úspešnejšie ako Palčikovová prekračuje ponúkajúce sa žánrové schémy a jeho zmysel pre tragiku zasahuje oveľa širšie pole reality. Anton je bojujúcou obeťou, ale pre vinníkov niet v tomto prostredí ani odpustenia ani vykúpenia.

Tento segment ruských filmov, dostal v domácom kontexte názov černucha a jeho populárne ťaženie otvoril film Alexeja Balabanova Brat (1997). Pokračoval slávnym seriálom Brigáda (2002) o skupine kamarátov, ktorí sa snažia v dobovom marazme po návrate z vojny v Afganistane prepracovať od gangsterskej minulosti k normálnym životom. Mračný záver rovnako replikuje ideu o zločine a treste. V posledných rokoch prichádza s najzaujímavejšou verziou inštitucionálnej anarchie, kde sa len ťažko hľadá hranica medzi orgánmi, ktorých úlohou je udržiavať poriadok a spravodlivosť a zločineckými štruktúrami, režisér Jurij Bykov vo filmoch Major (2013), Hlupák (2014) alebo Fabrika (2018), ktorý sme videli i v našich kinách.

Fátum rezonuje u Palčikovovej menej intenzívne a je zbavené akéhokoľvek tieňa bolesti a utrpenia, skôr sa uchyľuje na záver k jednoduchosti kozmeticky upravenej romance. Jej debut vstupuje na pôdu bohato obsadeného ruského ženského filmu. Na Kinotavre, kde mal film premiéru, sa okrem iných objavil i film One Mango, Please (2020), režírovaný dcérou Nikitu Michalkova, Nasťou Michalkovovou v hlavnej roli s jej sestrou Annou Michalkovovou. Vstup do prvej ligy ruských filmových tvorcov sa zatiaľ genderovej vyváženosti nedočkal a na mená, konkurujúce Larise Šepiťkovovej alebo Kire Muratovovej, sa ešte stále čaká.

Máša (Маша /Masha), Rusko, 2020
Dĺžka: 110 minút
Réžia: Anastasija Palčikova
Scénář: Anastasija Palčikova
Kamera: Gleb Filatov
Strih: Mukharam Kabulova
Producenti: Ruben Dišdišjan, Valerij Fedorovič, Jevgenij Nikišov
Hrajú: Polina Guchman, Maxim Suchanov, Anna Čipovskaja, Maxim Saprykin, Iris Lebeděva, Sergej Pochodajev, Dmitrij Vlaskin, Valentina Roslavceva, Sergej Dvojnikov
Distribúcia: HBO GO
Foto: ČSFD cz.