O výzvach kresťanov v dobe korona-krízy

Bol to historický obraz: Novozvolení poslanci zasadali na ustanovujúcej schôdzi aj ďalšie dni po nej v rúškach, je jasné, že prvé mesiace ich pôsobenia v parlamente bude nepochybne definovať krízová situácia okolo koronavírusu.

Celosvetová kríza, ktorú vírus vyvolal, spolu s neodvratnou recesiou zmenia charakter politického diania na Slovensku, v Európe aj vo svete spôsobom, ktorý dnes ťažko predvídať. V britskej politike majú na to bonmont. Na otázku novinára, čo môže najviac vykoľajiť zaužívané cesty vládnutia, odpovedal niekdajší premiér Harold MacMillan vetou, ktorá zľudovela: events, dearboy, events – udalosti, chlapče, udalosti.

Machiavelli tento základný fenomén politického života označoval slovom fortuna, v preklade osud či šťastie. Profesor Quentin Skinner, jeden z najväčších znalcov Machiavelliho myslenia, rád pripomína, že fortuna nie je v Machiavelliho spisoch neutrálnou postavou v strednom rode ani hmlistým a neurčitým osudom, ktorému sa politici nečinne prizerajú a ktorého dôsledky bezmocne prijímajú.

Schopný vladár, teda vladár, ktorý si uvedomuje, že v politike ide v prvom rade o mantenere lo stato, teda o udržanie si svojej mocenskej pozície, si podľa Machiavelliho, naopak, uvedomuje, že fortuna je ženského rodu. A to znamená, že si ju treba vedieť nakloniť, niekedy milou pozornosťou, inokedy pevnou rukou.

Na pozadí súboja USA vs. Čína

Koronavírus patrí práve do kategórie events, respektíve fortuna. Ako sa v tomto období neistoty zachovajú politickí lídri a aké to bude mať dôsledky pre svetový poriadok, dnes ťažko predvídať, vieme vlastne len to, že dôsledky budú zásadné. Niekoľko zaujímavých myšlienok nad budúcnosťou diania v Európe už priniesol Vladimír Palko.

V európskom meradle bude jedným z možných výsledkov renesancia dôvery v kompetencii národných štátov – s tým súhlasí aj významný bulharský liberálny intelektuál Ivan Krastev. Events nám pripomínajú, kto reálne disponuje možnosťou plniť základnú funkciu moderného politického spoločenstva – chrániť svojich občanov. Dnes málokoho zaujíma, čo hovorí Ursula Von der Leyenová. Naopak, pozorne sledujeme tlačové konferencie Giuseppeho Conteho či nášho Igora Matoviča.

Vo svetovom meradle bude určujúce, ako koronavírus ovplyvní najdôležitejšie geopolitické preteky začiatku 21. storočia, napätie medzi Spojenými štátmi a Čínou. V jednej z najdiskutovanejších súčasných kníh o geopolitike harvardský profesor medzinárodných vzťahov Graham Allison analyzuje tento vzťah prizmou Tukydidovej pasce. Koncept Tukydidovej pasce reflektuje odvekú geopolitickú dynamiku: keď nastupujúca veľmoc ohrozí existujúcu veľmoc, skončí sa to krvavou vojnou. Aténčan Tukydides takto opísal príčinu Peloponézskych vojen, v ktorých rastúca moc Atén vyvolala spor s existujúcou veľmocou Sparty. Vyslúžil si tak miesto v kánone historickej a geopolitickej literatúry.

Vo svetovom meradle bude určujúce, ako koronavírus ovplyvní najdôležitejšie geopolitické preteky začiatku 21. storočia, napätie medzi Spojenými štátmi a Čínou. Zdieľať

Allison s kolegami z Harvardu zanalyzoval 16 prípadov konfliktov medzi nastupujúcou a existujúcou veľmocou v moderných dejinách. V 12 prípadoch bola výsledkom krvavá vojna – okrem iných napríklad dve svetové, napoleonské vojny či franko-pruské vojny z druhej polovice 19. storočia. Základná otázka 21. storočia preto podľa Allisona stojí: dokážeme sa vyhnúť vojne medzi Čínou a Spojenými štátmi? Ak by ste pochybovali o tom, že túto hrozbu dnes berú politické špičky na Západe vážne, za pozornosť stojí napríklad recenzia Allisonovej knihy na blogu Dominca Cummingsa, ktorý je strojcom Brexitu a aktuálne tiež šéfporadcom Borisa Johnsona.

Koronavírus je presne ten typ udalostí či výstrelkov osudu, ktorý má možnosť rozkolísať už beztak citlivé a napäté rozloženie moci medzi USA a Čínou. Proruskí konšpirátori typu Ľuboša Blahu už začali klebetiť, že vírus je tajnou americkou zbraňou. No ak by si zakonšpirovali poctivejšie, intuitívne sa javí skôr opačná možnosť. Keďže vírus prišiel z Číny, mohlo by skôr ísť o čínsky pokus rozkolísať rozloženie moci vo svete.

Odložme však konšpirácie bokom a zoberme do úvahy pravdepodobné fakty. Vírus z Číny unikol bez explicitného zámeru. Už teraz vieme, že spôsobil bezprecedentnú epidemiologickú krízu, ktorá celosvetovo ovplyvní stav verejného zdravia. V situácii, keď boli finančné trhy preexponované ako nikdy v histórii v dôsledku dlhoročnej uvoľnenej monetárnej politiky ECB a FEDu, zaručene povedie k hlbokej globálnej recesii.

Verejné zdravie a sila ekonomiky sú jednými z kľúčových faktorov, ktoré vplývajú na geopolitický výtlak krajiny. Budúce rozloženie moci momentálne závisí od toho, ako sa jednotlivým mocnostiam podarí vplyv na svoje verejné zdravie a ekonomiku ustriehnuť. A ako sa už teraz ukazuje, autoritárske zriadenie Číny tento politický režim predurčuje na efektívne zvládnutie rozličných aspektov tejto krízy.

Aký z toho plynie záver? Podľa komentátora Financial Times Gideona Rachmana budeme na svetovej scéne „argumenty v prospech autoritarizmu a proti demokracii počúvať častejšie a s väčšou razanciou“.

Budúce rozloženie moci momentálne závisí od toho, ako sa jednotlivým mocnostiam podarí vplyv na svoje verejné zdravie a ekonomiku ustriehnuť. Zdieľať

A to nás privádza opäť do srdca Európy na naše malé, geopoliticky nenápadné a na epidemiologickú a hospodársku krízu nepripravené Slovensko, kde predminulý piatok zasadli do parlamentu mnohí doteraz neznámi poslanci a následne získala moc vláda, ktorej ministri majú s exekutívou minimálnu skúsenosť.

Preto treba už dnes načrtnúť základnú výzvu, ktorá čaká v období po koronavíruse v novom parlamente tých poslancov a v novej vláde tých ministrov, ktorí sa hlásia ku kresťanským či konzervatívnym hodnotám.

Prečo sa vydať ťažšou cestou

Zloženie nového parlamentu a azda aj novej vlády bude skôr konzervatívne. Niečo vyše 20 z 53 poslancov najsilnejšej vládnej strany OĽaNO sa pred voľbami prihlásilo k výzve kresťanskí kandidáti. Kollárova Sme rodina predstavuje klasický postmoderný alt-rightový guláš podľa vzoru napríklad Salviniho. Niektoré dôležité kresťanské témy, napríklad pro-life agenda, sú im vzdialené, no pokiaľ ide o gender, sú zase hlasnejší než mnohí iní politici, ktorí si na kresťanskej identite zakladajú. Posledný križiak Milan Krajniak je ministrom, prekrúžkoval sa opäť aj Jozef Lukáč, ktorý pred štyrmi rokmi kandidoval za kresťanské spoločenstvá.

Liberálnu zástavu bude niesť zrejme poslanecký klub SaS. Isté je, že liberálnemu komentariátu sa to bude máliť, spomeňme spor o trápnučkého fašistu s Michalom Havranom či Sulíkovu obhajobu „existencie“ Maroša Kuffu. Dve najsilnejšie postavy v strane Za Ľudí, Veronika Remišová a Juraj Šeliga, sa dlhodobo profilujú na polceste medzi katolíckou a liberálnou kaviarňou.

V opozícii bude sedieť ĽSNS s konzervatívnymi „posilami“ z KDŽP a oslabený SMER, od ktorého možno čakať pri kultúrno-etických otázkach čokoľvek, čo bude v danom momente oportunisticky vyhovovať. K tomu všetkému nastupujúci premiér deklaruje, že hodnotové otázky budú mimo koaličnej dohody a vládni poslanci parlamentu budú mať voľnú ruku. Toľko k odhadom, reálne rozloženie síl v prospech či neprospech tém, na ktorých záleží kresťanským konzervatívcom, sa iste ukáže čoskoro.

Ak sa potvrdia Krastevove, Palkove a Rachmanove argumenty a korona-kríza prinesie istú formu renesancie silného národného štátu v Európe či azda zvýšenú popularitu čínskeho modelu autoritárskeho kapitalizmu, čaká nás ďalšie kolo kultúrnych vojen – azda intenzívnejšie než kedykoľvek predtým.

Možno čakať, že akýkoľvek pokus priniesť v slovenskom či širšie v európskom prostredí niektorú z tém, na ktorých si kresťanskí konzervatívci právom, dlhodobo a konzistentne zakladajú – napríklad ochrana nenarodených alebo ochrana historického chápania inštitúcie manželstva – prinesie agresívnu reakciu liberálneho kultúrneho establišmentu.

Ak sa potvrdí, že korona-kríza prinesie istú formu renesancie silného národného štátu v Európe či azda zvýšenú popularitu čínskeho modelu autoritárskeho kapitalizmu, čaká nás ďalšie kolo kultúrnych vojen.Zdieľať

V slovenskom mediálnom prostredí môžeme čakať ešte prudšiu reakciu, keďže tomuto prúdu bude po tesnom prepadnutí PS-Spolu chýbať autentická politická reprezentácia. Základnou výzvou slovenskej kresťanskej politiky bude teda potreba vyrovnať sa s tlakom, ktorý toto prostredie voči jej iniciatívam vyvolá.

Výzvou bude neuspokojiť sa s tým, že pri voľnom hlasovaní v pléne Národnej rady možno vďaka Kollárovi, Kotlebovi či Kuffovcom nejaký mäkký pro-life návrh prejde, ale, naopak, kultivovať slovenský konzervativizmus, ku ktorému sa dnes hlási kadekto. Obsah a podanie kresťanských a konzervatívnych tém by sa však nemal prenechávať kadekomu, musíme ho pomenovať a prinášať my sami. A mali by sme to robiť tak, aby bolo v časoch po korona-kríze každému jasné, že ako kresťania pevne stojíme na strane slobody a ústavnej demokracie.

Iste, odniekiaľ zaznie námietka, že v slovenskom kontexte je nemožné uspieť s kultivovanejšou konzervatívnou ponukou a dnes treba ísť cestou Kollára, Orbána a Salviniho. Lenže o úspech by nemalo ísť za každú cenu. Zázemie pre kultivovanejšiu tvár nášho konzervativizmu tu existuje. Pripomeňme, že František Mikloško napriek veľmi skromnej prezidentskej kampani získal vyše 120 000 hlasov.

Obsah a podanie kresťanských a konzervatívnych tém by sa však nemal prenechávať kadekomu, musíme ho pomenovať a prinášať my sami. A mali by sme to robiť tak, aby bolo v časoch po korona-kríze každému jasné, že ako kresťania pevne stojíme na strane slobody a ústavnej demokracie.Zdieľať

Iná námietka bude znieť, že liberálnemu kultúrnemu mainstreamu prikladám priveľkú dôležitosť. V niektorých kruhoch sa táto námietka formuluje vetami typu „mladí kresťanskí intelektuáli sa nechávajú zbytočne zahnať do kúta“, veď koalícia PS-Spolu získala ledva sedem percent. Treba si však priznať, že v tomto ohľade sme ako kresťanskí konzervatívci dostali malý nečakaný darček. Fortuna nám priala, ale bez nášho pričinenia. Naše vyhliadky na ďalšie štyri roky by vyzerali zásadne inak, ak by Matovič musel rátať pri skladaní vlády namiesto Kollára napríklad s koalíciou PS-Spolu.

Politika navyše len reflektuje širšie spoločenské a kultúrne trendy. Keď si predstavíme tribúnu Pochodu za život a tribúnu zhromaždení Za slušné Slovensko, je jasné, že pokiaľ ide o predstaviteľov slovenskej kultúry, náš pohľad na svet ťahá za kratší koniec. Nezaslúžený volebný darček by sme nemali premrhať chlácholením, ale využiť na to, aby sme sa pokúsili dať slovenskému konzervativizmu kultivovanejšiu tvár, ktorá dokáže viesť dialóg s mestskou liberálnou elitou. Je to cesta, ktorá je ťažšia, nenápadnejšia, dlhodobejšia, ale potrebná. Na cestu pripájam niekoľko konkrétnych návrhov.

Výhrada vo svedomí, pro life či starosť o prenasledovaných kresťanov

Prvý konkrétny spôsob, ako do týchto diskusií v budúcnosti vstúpiť, je pripomínať dôležitosť inštitútu výhrady vo svedomí. Kresťanskí konzervatívci naprieč druhou polovicou 20. storočia stáli na strane ústavnej demokracie a sú právom hrdí na etapu mieru a prosperity, ktorú toto zriadenie prinieslo. K moci v silnejších národných štátoch v ére po korona-kríze môžu dostať konzervatívne, ale aj progresívne väčšiny. Myšlienka posilnenia výhrady vo svedomí, idea prvého slovenského veľvyslanca pri svätej Stolici v ére slobody MUDr. Antona Neuwirtha, je autentickým návrhom, ako zachovať pluralistický rozmer ústavnodemokratických režimov.

Je to náš spôsob, ako túto etapu pokoja predĺžiť a uchovať aj v období po korona-kríze, nech toto obdobie prinesie čokoľvek. Je na ďalšiu debatu, čo presne možno v tejto oblasti na Slovensku vylepšiť, či sa vrátiť k projektu vatikánskych zmlúv, alebo novým právnym formám posilnenia výhrady vo svedomí, či už formou ústavných zákonov, alebo zákonov v gescii ministerstva práce a ministerstva zdravotníctva.

Myšlienka posilnenia výhrady vo svedomí, idea prvého slovenského veľvyslanca pri svätej Stolici v ére slobody MUDr. Antona Neuwirtha, je autentickým návrhom, ako zachovať pluralistický rozmer ústavnodemokratických režimov.Zdieľať

Druhým konkrétnym spôsobom, ako kultivovať diskusie o kultúrno-etických témach, je samozrejmý – a predsa stojí v slovenskom prostredí za zmienku. Posledné štyri roky boli diskusie v Národnej rade o témach ako ochrana života či Istanbulský dohovor vedené dosť divoko. K Istanbulskému dohovoru prijal parlament dokopy tri uznesenia, kým sa našla efektívna právna formulácia. Pro-life návrhy s najväčšou šancou na úspech boli návrhy z dielne koalície, najmä SNS. Pro-life aktivisti na podpore týchto návrhov právom trvali.

Rušná verejná diskusia, ktorú vyvolalo napríklad dopplerovské vyšetrenie plodu, sa však vyvinula tak, že kým koaliční poslanci neboli schopní svoj návrh verejne obhájiť, situáciu argumentačne hasili konzervatívni novinári (napríklad tu a tu). Pre upokojenie vášní bude dôležité, aby sa predkladatelia návrhov na odborné diskusie o rôznych formách ochrany nenarodených či podpory manželstva patrične pripravili a vopred zabezpečili ich podporu medzi poslancami koalície aj opozície – ak bude platiť pravidlo voľného hlasovania.

Tretí konkrétny spôsob, ako vstúpiť do týchto diskusií, má ambíciu prekročiť rozmer vnútropolitických slovenských sporov. V septembri 2019 Národná rada prijala Uznesenie o ochrane slobody náboženstva alebo viery a pomoci prenasledovaným kresťanom a iným náboženským komunitám vo svete. Za uznesenie vtedy hlasovalo 145 poslancov naprieč politickým spektrom a osobne sa netajím, že som bol v tejto veci angažovaný.

Ochrana náboženskej slobody vo svete by sa mala stať jednou z priorít zahraničnej politiky nastupujúcej vlády. Pýta si to naša historická slovenská skúsenosť, osudy slovenských židov, potlačovanie rímskych aj gréckych katolíkov v prvých dekádach komunizmu a predovšetkým hrdinské dejiny slovenskej podzemnej cirkvi v posledných dekádach komunizmu.

USA vs. Čína a náš konzervatívny záujem

Úcta k týmto dejinám je niečím, čo spája všetky strany dnešných slovenských kultúrno-etických sporov. Opatrení sa núka veľa, s trochou predstavivosti môžeme okrem štipendia Martina Filka prevádzkovať napríklad aj národný štipendijný program Silvestra Krčméryho, prostredníctvom ktorého budeme na Slovensku vzdelávať mladých lídrov z rôznych častí sveta, ktorí by tu dostali azyl na základe prenasledovania pre vieru vo svojej domovine.

Kresťania sú naďalej najprenasledovanejšou náboženskou komunitou na svete. V rôznych rozvojových krajinách sveta patria medzi nižšie a chudobnejšie spoločenské vrstvy. Je možné, že korona-kríza podmienky pre vyhliadky dodržiavania slobody viery alebo presvedčenia kresťanov aj ďalších náboženských komunít vo svete ešte zhorší. Jednou z krajín, kde náboženské skupiny čelia najostrejšiemu prenasledovaniu a kde je medzinárodné spoločenstvo zároveň v najväčšej miere bezzubé, je práve Čína.

Prostredníctvom štipendijného programu Silvestra Krčméryho by sme mohli na Slovensku vzdelávať mladých lídrov z rôznych častí sveta, ktorí by tu dostali azyl na základe prenasledovania pre vieru vo svojej domovine.Zdieľať

Začiatkom marca americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo opäť upozornil na politiku Číny voči moslimom a označil ju za „škvrnu storočia“. Podľa správy o stave náboženskej slobody vo svete za rok 2018 z dielne pápežskej nadácie ACN patrí práve Čína medzi krajiny, kde obmedzenia náboženskej slobody narástli v najväčšej miere. Ak korona-kríza naozaj povedie k väčšiemu sebavedomiu na strane predstaviteľov čínskeho režimu a posilneniu jeho autoritárskych rozmerov, intenzívnejšie zapojenie sa do aktivít medzinárodného spoločenstva vo veci ochrany náboženskej slobody po boku Spojených štátov predstavuje ideálnu príležitosť pre slovenskú diplomaciu.

USA v tomto ohľade nedávno ohlásili formovanie Medzinárodnej aliancie na ochranu náboženskej slobody. Slovenská diplomacia sa pod dosluhujúcim ministrom Miroslavom Lajčákom k iniciatíve formálne pridala. Otázkou ostáva, aký obsah našej participácii na tejto iniciatíve dá budúci minister Ivan Korčok. Vzhľadom na jeho ostatné pôsobenie práve vo Washingtone by mal mať k téme blízko. V téme ochrany náboženskej slobody má Slovensko už na medzinárodnom fóre istú reputáciu vďaka práci Jána Figeľa, ktorý donedávna pôsobil ako osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ.

Na definitívne pomenovanie dôsledkov korona-krízy je ešte priskoro. Základným slovenským záujmom však v každom prípade ostáva zachovanie aktuálneho svetového rozloženia moci, ktorý priniesol prosperitu a mier posledných desaťročí a v ktorom hrá – napriek všetkým svojim nedostatkom – americké hegemonické postavenie ústrednú úlohu. Zatiaľ si radšej nepredstavujeme, čo by znamenalo, keby USA vo vedúcej svetovej úlohe nahradila Xi Jingpingova Čína, respektíve čo by priniesla tomu predchádzajúca konfrontácia.

Náš nový parlament a nová vláda bude možno pre zachovanie éry prosperity a pokoja v časoch korona-krízy a po nej robiť oveľa viac, než sme si všetci ešte v deň volieb dokázali predstaviť. Základná výzva pre kresťanov v slovenskej politike na ďalšie roky je však už teraz jednoznačná: neuspokojiť sa, udávať tón a kultivovať tak náš konzervativizmus.