Mauritánec: Deník z Guantánama (The Mauritanian)

Denik2 resizeJodie Foster, Benedict Cumberbatch a Tahar Rahim hrajú hlavné úlohy v politickej a právnickej dráme Mauritánec: Deník z Guantanáma. Biografická dráma reflektuje príbeh muža podozrivého z účasti na útokoch z 11. septembra 2001, ktorého americká vláda zadržiava na Guantanáme bez akéhokoľvek obvinenia. Mauritánec Mohamadou Slahi bojuje za svoju slobodu po tom, čo bol odvlečený a väznený americkou armádou dlhých štrnásť rokov. V momente, keď sa jeho prípadu ujme právnička a bojovníčka za ľudské práva Nancy Hollander (Jodie Foster) a jej asistentka Teri Duncan (Shailene Woodley), sa veci začnú hýbať mnohými smermi. Avšak, extrémne pomaly.

Nancy Hollander sa primárne nevenuje tomu, či je Mohamadou vinný alebo nie. Hlavný problém vidí v tom, že americká vláda a armáda konali Denik resizebez ohľadu na Mohamadouove ľudské práva a bez vznesenia obvinenia. Myslím si, že pre túto rolu si tvorcovia nemohli vybrať lepšiu herečku. Veď napokon, myslela si to aj porota z udeľovania filmových ocenení Golden Globe, pretože Foster získala ocenenie v kategórii najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe. Ale povedzme si na rovinu, Jodie Foster je skvelá azda v každom jednom filme, v ktorom hrala. Možno to bude podobnou úlohou, no v mnohom mi pripomenula jej úlohu Clarice Steriling z Mlčania jahniat (1991). Protikladom k nestrannej právničke je vojenský právnik Stuart Couch (Benedict Cumberbatch), ktorého úlohou je vystavať prípad a vzniesť obvinenia proti Mohamadouovi. Je mimochodom zvláštne vidieť tohto anglického herca hrať postavu s americkým prízvukom. Pravdupovediac, je pomerne náročné odosobniť sa od jeho predošlých rolí. Potrebovala som si na jeho prízvuk nejaký čas zvykať a pomerne dosť ma vyrušoval. Bez ohľadu na to, medzi týmito dvoma právnikmi vzniká množstvo Denik4 resizevzájomného napätia, pasívno-agresívnych konfliktov, ale napokon aj sympatií, ktoré v podaní týchto dvoch hercov vyznievajú naozaj geniálne.

Žiariacou hviezdou snímky je pre mňa doposiaľ neznámy herec Tahar Rahim, ktorý zosobnil postavu samotného Mohamadoua. Je vystrašený, týraný a zlomený, no takmer nikdy nestráca nádej. Z úplne pochopiteľných a logických dôvodov je pre neho veľmi ťažké niekomu dôverovať. Keďže každá jeho interakcia s ľuďmi, čo ho väznili je, buď klamstvom alebo nástrojom pre jeho priznanie, niet sa čo čudovať, že je skeptický a nedôverčivý aj voči svojej právničke Nancy. Rahimovo herectvo dokonale reflektuje mnoho aspektov Mohamadouovej osobnosti. Je priam nadľudsky silný a dominuje u neho inštinkt prežitia. Tvorcovia nikdy nespochybnia naše sympatie voči tejto postave. Aby príbeh nebol úplne plochý, pohrávajú sa aj s nami ako divákmi. V prípade, že divák Denik3 resizedoposiaľ Mohamadouov príbeh nepoznal, pomerne dlho nebude vedieť, či je obvinený naozaj nevinný alebo nie. Či naozaj spolupracoval s teroristickou skupinou alebo je všetko iba zhoda nešťastných náhod.

Čo je však na Mauritáncovi najlepšie je, že tvorcovia z tohto skutočného príbehu nerobia hollywoodsky sentimentálny či heroický veľkofilm. Je zobrazovaný z rôznych perspektív. Z pohľadu samotného väzneného, ktorý spočiatku ani len netuší, prečo je vo väzení, ale napokon pristúpi na hru americkej vlády. Z pohľadu objektívnej právničky hľadiacej na prirodzené ľudské práva a úskalia, ktoré so sebou vyšetrovanie prináša. No a napokon z pohľadu muža, ktorý počas útokov 9/11 prišiel o to najcennejšie, čo mal. Samozrejme, že Mohamadou je vykresľovaný, ako antihrdina obvinený zo spoluúčasti na najväčšom teroristickom útoku na Spojené štáty americké. Miestami to však naozaj vyzerá tak, ako Denik7 resizekeby americká vláda len silou-mocou niekoho predsa len musela odsúdiť za tieto zločiny, aby uspokojila pomstychtivosť ranených Američanov pochybujúcich o tom, že im vláda ešte dokáže poskytnúť verejnú bezpečnosť.

Keďže príbeh sa odohráva bezprostredne po útokoch, aj emócie jednotlivých postáv sú pomerne dosť vybičované a výbušné. Práve prostredníctvom týchto expresívnych emócií dráma Mauritánec dosiahne niekoľko vrcholov, keď sledujeme ako na seba vzájomne narážajú ideály, emócie i zákony. Aj keď na obrazovke nevidíme úplne šialený a intenzívny súdny proces, ako v prípade iných filmov ako 12 Angry Men (1957), A Few Good Men (1993), Philadelphia (1993), Brides of Spies (2015) či The Trial of the Chicago 7 (2020), máme možnosť nahliadnuť priamo do zážitkov samotného Mohamadoua prostredníctvom jeho korešpondencie s Nancy. A tá je doslova brutálna, pretože máme možnosť nahliadnuť do toho, akým spôsobom vlády získavajú, či už pravdivé alebo Denik5 resizenepravdivé, informácie od politických väzňov. Epilepticky blikajúce svetlo, nízke teploty, extrémne hlučná hudba. To sú len tri z mnohých praktík, ako zlomiť väzňa, aby priznal čokoľvek. Aj keď sme to len sledovali na televíznych obrazovkách, bolo to maximálne nepríjemné.

Film Mauritánec: Deník z Guantanáma geniálne vystihuje anglický výraz „slow burn“. Príbeh sa postupne nabaľuje a je budovaný pomaly. Z retrospektív vo viac či menej pravidelných intervaloch sa dozvedáme stále viac a viac informácií o hlavnom hrdinovi a jeho živote pred tým, ako ho zajala americká vláda. Tieto sekvencie sa v určitom momente stávajú až príliš repetitívnymi. No vždy sa dozvieme o čosi viac o samotnom Mohamadouovi a pomáhajú nám v budovaní empatie voči nemu. Postupne sledujeme, ako sa všetky postavy v určitom momente dostávajú na podobnú vlnu hľadania pravdy a spravodlivosti, o ktorých film Mauritánec skutočne je.

Denik8 resizeMauritánec: Deník z Guantánama (The Mauritanian), Veľká Británia, USA, 2021
Dĺžka: 129 minút
Réžia: Kevin Macdonald
Scenár: Michael Bronner, Rory Haines, Sohrab Noshirvani
Kamera: Alwin H. Kuchler
Hudba: Tom Hodge
Hrajú: Tahar Rahim, Jodie Foster, Benedict Cumberbatch, Shailene Woodley, Zachary Levi, Saamer Usmani, Corey Johnson, David Fynn, Stevel Marc, Adam Rothenberg, Matthew Marsh, Robert Hobbs, Denis Ménochet, Meena Rayann, Francis Chouler, Andre Jacobs, Leon Clingman, Langley Kirkwood, Baya Belal, Daniel Janks, Bongo Mbutuma, Thandi Sebe, Thabo Rametsi, Daniel Barnett, Alaa Safi, Kiroshan Naidoo
Strih: Justine Wright
Zvuk: Glenn Freemantle, Michael Prestwood Smith
Scénografia: Michael Carlin
Kostýmy: Alexandra Byrne
Producenti: Adam Ackland, Leah Clarke, Benedict Cumberbatch, Lloyd Levin, Beatriz Levin, Michael Bronner
Distribúcia: Magic Box
Foto: ČSFD cz.

 

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.