Personálna politika Krajniaka a Sulíka nehľadí na stranícke tričká

Keď sa pred týždňom rozchýrilo, že minister práce Milan Krajniak bude mať za štátneho tajomníka Jozefa Mihála, rozoberalo sa to hlavne v súvislosti s takzvanou krížovou kontrolou. Strany novej koalície sa dohodli, že na ňu rezignujú a vedenia ministerstiev budú jednofarebné. Výnimkou je práve ministerstvo práce.

Nejde len o Jozefa Mihála, ktorý bol ešte pred mesiacom podpredsedom strany SPOLU, vo voľbách kandidoval z 5. miesta za koalíciu PS/SPOLU a po neúspechu sa vrátil do SaS. Druhou štátnou tajomníčkou na ministerstve práce bude Soňa Gaborčáková, ktorá sa do parlamentu dostala v roku 2016 na kandidátke OĽaNO a v roku 2019 vstúpila do KDH, za ktoré neúspešne kandidovala z 15. miesta v tohtoročných voľbách.

Bolo by jednoduché skritizovať oboch za „stranícku turistiku“ a vytknúť im, že v zlých časoch nezostali lojálni voči stranám, za ktoré kandidovali. A naozaj, v úlohe straníckych politikov príliš šťastnú ruku nemali.

Na druhej strane Jozef Mihál i Soňa Gaborčáková majú povesť odborníkov, ktorí sa vyznajú v komplikovanom sociálnom systéme a tejto téme sa venujú celé roky. Milanovi Krajniakovi slúži ku cti, že dokázal na pozície štátnych tajomníkov osloviť aj ľudí mimo okruhu svojej strany.

Iste, môže ísť aj o výraz poznania vlastných limitov. Milan Krajniak sa dlhodobo profiloval viac v bezpečnostných témach, než v sociálnej politike. Je to však tiež výraz určitého nadhľadu a zmyslu pre štátny záujem.

Podobné vlastnosti ukázal aj Richard Sulík. Nielen tým, že si za ministra zahraničia vybral kariérneho diplomata Ivana Korčoka alebo že naspäť do strany vzal Jozefa Mihála. Sulík tiež získal Janu Kiššovú ako poradkyňu pre krízové opatrenia, ktoré majú zachraňovať ekonomiku pod tlakom pandémie, hoci vlani opustila SaS spolu so skupinou Ľubomíra Galka.

Svojimi personálnymi rozhodnutiami tak Krajniak i Sulík signalizujú určitú otvorenosť, ktorá by mohla inšpirovať celú vládnu koalíciu. Minimálne od volieb zaznievajú pochybnosti o personálnych kapacitách strán novej koalície obsadiť všetky riadiace a odborné posty, ktoré si zmena vlády vyžiada.

Zaznieva to voči Sme rodina, ale aj voči OĽaNO a SaS pre nízky počet ich členov. Zabúda sa pritom, že tieto strany nie sú pri obsadzovaní výkonných a expertných postov odkázané len na svoje členské základne alebo na úzky okruh sympatizantov.

Hoci Slovensko je iba päťmiliónová krajina, kde nemáme sto hĺbkových expertov na každý z mysliteľných úsekov, z ktorých sa skladá spravovanie štátu, predsa len naša republika disponuje istou množinou odborníkov, ktorých nemotivujú politické hry a partajné lojality, ale skôr systémový záujem o nejakú oblasť.

Časť z nich pôsobí v úlohe technokratov mimo straníckej sféry, dajú sa však získať do štátnej správy, ak im politik prisľúbi relatívne voľnú ruku pri realizácii zlepšení v oblasti ich záujmu. Časť do úvahy prichádzajúcich odborníkov sa zase nachádza v okruhu strán, ktoré skončili mimo parlamentu, ale majú so súčasnou koalíciou programové prieniky.

Reč je najmä o KDH a SPOLU, môže však ísť aj o stranu Maďarská komunitná spolupatričnosť, s predchodkyňou ktorej (v podobe SMK) udržiaval Igor Matovič v minulom volebnom období opozičný dialóg.   

Všetci napríklad vieme, že Slovensko potrebuje opraviť školstvo a zdravotníctvo. Bola by škoda nezapojiť do reformy vzdelávacieho systému Bohdana Hroboňa, ktorý bol odborníkom KDH na túto oblasť, prípadne nerozprávať sa o reforme zdravotníctva trebárs s expertom SPOLU Oskarom Dvořákom. Alebo – ak by súhlasili – dať im aj priamo možnosť spolurealizovať zmenu niekde v rámci hierarchie zmienených rezortov.

Protiargumentom voči takémuto postupu môže byť, že strany, za ktoré kandidovali, vo voľbách neuspeli. Reč však nie je o pridelení trafík ich politickým lídrom ani o rozšírení koalície o mimoparlamentné strany, ale o oslovení ich odborníkov ako jednotlivcov najmä na poradné, expertné a technokratické pozície v rámci ministerstiev.

V čase písania tohto článku ešte nie sú známe ani len mená všetkých štátnych tajomníkov. Koaličné strany by však mali rozhodiť siete za hranice svojich revírov aj preto, že Slovensko čelí akútnej kríze v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Je to spôsob ako vyslať signál, že kabinet Igora Matoviča je ochotný spolupracovať s kýmkoľvek, kto to s krajinou myslí dobre, chce pridať ruku k dielu a je kompatibilný s prioritami tejto vlády.