Človek mieni, vírus mení

Človek mieni, vírus mení

Až pandémiu spôsobenú koronavírusom prekonáme, budú mať prírodovedci, ekonómovia, sociológovia, ekológovia či prognostici celkom zaujímavý a vzácny materiál na premýšľanie. „Experimenty“ podobných globálnych rozmerov sa dejú iba raz za desiatky rokov a nie je možné si ich vopred naplánovať (ak teda neveríte hoaxom o tom, že koronavírus bol umelo vytvorený).

Predovšetkým sa tu zreteľne vyjavuje až prekvapujúca krehkosť našej civilizácie. Ľudstvo sa onedlho chystá na Mars a pritom ho môže úplne vykoľajiť zopár netopierov, ktoré nakazia niekoľkých ľudí. Chválime sa tým, že sa vieme dostať z Londýna do New Yorku za 8 hodín. Ibaže rovnako rýchlo sa tam tým pádom vie dostať aj koronavírus. To, čo je za normálnych okolností našou silnou stránkou, sa v kritickej chvíli môže stať nevýhodou a rizikovým faktorom.

Zdá sa, že jednou z príčin krehkosti našej spoločnosti je vzájomná previazanosť jednotlivých jej subsystémov. Pripomína to známe videá z YouTube, na ktorých občas s úžasom sledujeme, ako zhodenie jedného dielika domina spôsobí reťazový pád tisícov ďalších. Práve na vlastnej koži zisťujeme, že na začiatku jedného takého reťazca sú aj školy. Keď sa zavrú školy, deti musia byť doma. Keď musia byť doma deti, musia byť doma aj ich rodičia. Keď musia byť doma rodičia, firmy nemajú zamestnancov a musia zastaviť výrobu. Keď sa zastaví výroba, je vážne ohrozená ekonomika. Keby skolabovala ekonomika, ľudia by zostali bez príjmov a kríza by sa prelievala do ďalších subsystémov spoločnosti. Kto nemá príjem, neplatí dane a odvody a štát pocíti vážne výpadky príjmov. Keď štát nemá príjmy, nemôže poskytovať služby, ktoré od neho ľudia očakávajú, a na ktoré sú dlhodobo zvyknutí. Nie nadarmo nás ekonómovia učia, že peniaze sú „krvou“ kapitalistickej ekonomiky a keď sa ich obeh zastaví, má to vážne dôsledky pre celé hospodárstvo.

Ale dosť bolo obáv z poloprázdneho pohára, poďme sa chvíľu tešiť z toho poloplného. Mnohí ľudia na sociálnych sieťach nás vyzývajú, aby sme neplánovanú karanténu využili ako dar, ktorý nám umožní upokojiť sa, stíšiť sa, vymaniť sa zo zabehaných životných rutín a pozrieť sa na svoj bežný život tak trochu z odstupu. Možno sme z donútenia prestali robiť niektoré veci a o pár týždňov s prekvapením zistíme, že sa nič nestalo – že nechýbajú ani nám, ani iným. Rodičia majú zasa unikátnu príležitosť venovať sa viac svojim deťom. Ekológovia vyčísľujú pozitívne vplyvy zastavenia výroby a dopravy na životné prostredie. No a učitelia, tí sa začali intenzívnejšie zaujímať o možnosti on-line vzdelávania, e-learning, dištančné kurzy, softvér pre telekonferencie a team-working, o on-line zdroje vzdelávacích materiálov, videá, podcasty atď. Keď nič iné, v tejto oblasti sa mnohí všeličo naučia a rozšíria tak svoje obzory.

Prajem vám všetkým pevné nervy a silnú imunitu. V tejto chvíli asi nikto nevie (ani sám Jules Verne), či nás čaká iba päť týždňov v balóne, alebo až dva roky prázdnin.

Človek mieni, vírus mení

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top